Na verejnosti v písomnom alebo v ústnom podaní máme možnosť vnímať rozmanité vyjadrenia a názory na dianie v justícií, ktorými autori šľahajú všade a všetkých. Robia to nepriamo, alebo cielene a priamo, čo závisí od dispozície a zámeru, ktorý sledujú a ktorý si osvojili. Dokazujú svoju prevahu nad vecou aj nad súpermi. 

Aby som nikoho zo žijúcich autorov a protagonistov diania a opisovaných príbehov neurazil, pripravil som si text, ktorý vyšiel tlačou vo vydavateľstve Orbis, Praha v roku 1951 pod názvom: „Súdne reči“. 

Ide o právnický text, ktorého originálnym autorom je A. J. Vyšinskij, sovietsky akademik, reči predniesol ako štátny žalobca od roku 1924. Pôvodný text preložil kolektív prekladateľského oddelenia ministerstva spravodlivosti  so stručným úvodom: „Tieto reči sú veľmi zaujímavé z hľadiska teoretického, ako aj praktického.“

Výber je z úvodu k prípadu  „Proces s Leningradskými súdnymi pracovníkmi“, s.7 až 12. Dobový text vystihuje osoby a ich obsadenie, skutkový popis trestnej činnosti na úrovni, ktorá zodpovedá právomoci súdnych pracovníkov na funkčnom stupni okresných a krajských súdov a prokuratúr. 

V roku 1923 sa dala skupina leningradských súdnych pracovníkov z osobnej zištnosti, po predbežnom dorozumení, na cestu sústavného úplatkárstva. Túto skupinu tvorili súdni vyšetrovatelia a sudcovia. Spolupracovali s nepmanmi a rôznymi zločineckými živlami, ktoré mali záujem na zastavení súdnych konaní, ktorých vedenie bolo zverené spomenutým súdnym pracovníkom. (pozn.: nepmani, slovo označujúce šmelinárov, je odvodené z NEP - skratky pre slovné spojenie „Nová ekonomická politika“, ktorá v prechodnom období po prevzatí moci boľševikmi umožňovala udržiavať pri živote zvyšky súkromného hospodárskeho sektora.)

S.M.S.-M., podpredseda združenia leningradskej rady sudcov: 

Zneužíval svoje styky k osobnému zisku tým, že vystupoval ako stály sprostredkovateľ medzi nepmanmi a niektorými súdnymi pracovníkmi a za úplatky spolupôsobil pri nezákonnom zastavovaní súdnych vyšetrovaní a pri prepustení zatknutých osôb.

V.J.K., vedúci oddelenia vyšetrovania leningradského gubernského súdu:

Využíval na  zištné účely svoju právomoc prideľovať súdne spisy vyšetrovateľom gubernského súdu. Časť týchto súdnych spisov pridelil tým vyšetrujúcim sudcom, s ktorými sa predtým dorozumel o zastavení týchto konaní za úplatok.

I.S.Š., vrchný vyšetrovateľ leningradského gubernského súdu:

Uzavrel zločinnú dohodu s S.M.S.-M., podpredsedom združenia leningradskej rady sudcov, V.J.K., vedúcim oddelenia vyšetrovania leningradského gubernského súdu a N.A.M., vrchným vyšetrovateľom leningradského gubernského súdu, prevzal na vybavenie prípady obvinených „L“ s tým, aby konania zastavil. Za zastavenie konania dostal  od nich úplatok. Za prepustenie obvineného L. z väzby dostal  od manželky obvineného prostredníctvom S.M.S.-M., podpredsedu združenia leningradskej rady sudcov úplatok. Zároveň prijal pohostenie  v reštaurácii „Metropol“ od obvineného M., kôš s tovarom, víno a peniaze. Za to  zo spisu obvineného M. vytrhol záverečné uznesenie vyšetrujúcich orgánov, čím prípad likvidoval.

N.A.M., vrchný vyšetrovateľ leningradského gubernského súdu:

Aj keď vedel o trestnom konaní, súhlasil s odovzdaním prípadu, ktorý mu bol pridelený bez  ohľadu na priamy zákaz prokurátora leningradského gubernského súdu, zničil protokol o výsluchu obvineného A., ktorým bol tento usvedčený zo zločinného jednania. Za likvidáciu prípadu dostal od I.S.Š., vrchného vyšetrovateľa leningradského gubernského súdu a od S.M.S.-M., podpredsedu združenia leningradskej rady sudcov  peniaze, z nich časť  „na ženské“.

B.J.K., vyšetrovateľ: 

Prípad, ktorý mu bol pridelený sa snažil zastaviť a nezákonne prepustil obvinenú osobu z väzby. Za úplatok vyhovel návrhu na likvidáciu prípadu.

L.V.V., vyšetrovateľ zvláštneho senátu pre stíhanie tajného pálenia a výroby liehu:

Bol prostredníkom medzi vrchným vyšetrovateľom B.J.K a obvinenou Bo. pri likvidácii jej prípadu, za čo dostal pohostenie v reštaurácii „Slon“ na účet obvinenej. Snažil sa prostredníctvom svojho praktikanta P.N.J. dostať úplatok za zastavenie konania prípadu proti obvineným O. a D., ktorý mu bol pridelený. Za opakované pohostenie, ktoré prijal od obvineného Ba. vyhotovil uznesenie o zastavení jemu pridelenej trestnej veci proti obvinenému Ba. Pretože sa chcel zbaviť svojej ženy, nechal ju zavrieť do ústavu pre choromyseľných.

A.I.M., vyšetrovateľ zvláštneho senátu pre stíhanie tajného pálenia a výroby liehu:

Dostal úplatok od B. za prepustenie jej manžela z väzby.

P.N.J., praktikant vyšetrovateľa:

Na prosbu D., aby jej dal správu o stave veci obvinených O. a D., ktorí boli stíhaní pre nezákonný obchod s alkoholom, jednal s ňou o likvidácii tejto veci za úplatok. Vysvetlil, za akých podmienok by bolo možné konanie zastaviť a dostal súhlas od vyšetrovateľa L.V.V. prijať úplatok.

N.S.D.:

Zúčastnil sa pitky (rozumej alkoholickej, resp. ožranskej seansy) s vyšetrovateľmi N.A.M. a L.V.V. v byte u obvineného Ba. Vedel, že vyšetrovateľ N.A.M. prepustil Ba. z väzby za úplatok a prispel k realizácii tohto trestného činu radami a pokynmi.

V.S.C.:

Vedel o trestnej činnosti S.M.S.-M., podpredsedu združenia leningradskej rady sudcov, dlho pred odhalením týchto trestných činov súdnych pracovníkov a nikomu to neoznámil. Po dohode s ním za úplatok prepustil obvineného L. z väzby. Keď sa dozvedel, že bolo začaté trestné stíhanie proti S.M.S.-M. a iným, podal zástupcovi prokurátora  so skorším dátumom správu, v ktorej oznámil, že mu S.M.S.-M. ponúkol úplatok za prepustenie obvineného L. 

N.S.B., člen združenia obhajcov pri leningradskom gubernskom súde:

Sprostredkoval pod rúškom advokátskej činnosti medzi obvinenými B., M. a L. na jednej strane a vrchným vyšetrovateľom gubernského súdu I.S.Š. a V.J.K., vedúcim oddelenia vyšetrovania leningradského gubernského súdu na druhej strane, úplatok za likvidáciu prípadov. Keď dostal na tento účel od obvinených peniaze, časť odovzdal vrchnému vyšetrovateľovi a zvyšok si nechal pre seba.

M.N.F., vyšetrovateľ siedmeho oddelenia v Leningrade:

Nezákonne vrátil N. peniaze, ktoré boli u neho zabavené v zlate a cudzích valutách. Po predchádzajúcom dohovore s S.M.S.-M. podpredsedom združenia leningradskej rady sudcov dostal od N. úplatok.

S.V.D.-S.:

Obrátil sa na N.A.M., vrchného vyšetrovateľa leningradského gubernského súdu s intervenciou, aby bol obvinený Ba prepustený z väzby. Preto bol viac krát  s vyšetrovateľom v byte u manželky obvineného, zúčastnil sa pitiek a sústavne bral od nej peniaze za to, že sa staral o prepustenie jej manžela, ktorého prípad bol pridelený N.A.M. Za jeho prepustenie dal vyšetrovateľovi úplatok.

N.G.G., vrchný vyšetrovateľ tribunálu leningradského vojenského okruhu:

Bol v priateľskom pomere s S.M.S.-M., podpredsedom združenia leningradskej rady sudcov a jeho prostredníctvom bol spolu s V.J.K., vedúcim oddelenia vyšetrovania leningradského gubernského súdu a I.S.Š., vrchným vyšetrovateľom leningradského gubernského súdu viackrát v reštauráciách. Keď sa členovia skupiny vyšetrovateľov, ktorí sa dali na cestu zločinu, dozvedeli o začatí vyšetrovania (po zatknutí vyšetrovateľa B.J.K.),zhromaždil ich N.G.G. na žiadosť S.M.S.-M. v kaviarni a sám sa zúčastnil debát o tom, ako je nutné sa chovať pri výsluchoch v prípade zatknutia.

M.V.P, sudca tretieho oddelenia a M.G.T., sudca druhého oddelenia:

Prevzali na konanie prípady obvinených „L“, ktoré im boli postúpené vyšetrovateľmi gubernského súdu. Napriek tomu, že museli vedieť, že všetky tieto prípady boli kvalifikované podľa osobitných ustanovení a podľa skutkovej podstaty obvinení nespadali do ich pôsobnosti, prevzali tieto prípady na vybavenie a zastavili ich zjavne nezákonným spôsobom.

A.V.M., člen združenia obhajcov leningradského gubernského súdu a Z.M.L.:

Jednali o likvidácii prípadu obvinených „L“ s obvinenými a navrhli im, aby vec za úplatok likvidovali.

F.O.P., náhradný sudca zvláštneho senátu pre stíhanie tajného pálenia a výroby liehu:

Dal po predbežnej dohode s  vyšetrovateľom tohto senátu L.V.V. nezákonne zatknúť jeho manželku a zavrieť ju do v ústave pre choromyseľných.

Pojednávanie sa konalo v Leningrade na zasadnutí Najvyššieho súdu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, mimo jeho stáleho sídla, v dňoch 12.-23. mája 1924.

Alexander Mojš, sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, 18.2.2010