Združenie sudcov Slovenska v roku 2001 prijalo Etický kódex. Etické zásady v ňom obsiahnuté, môžeme len ťažko považovať za   mravné  princípy, ktoré by  sa stali vnútornou výbavou sudcov  a ktoré by  boli počas jeho existencie  sudcami akceptované  a účinne vynucované.   

Sudcovská nezávislá iniciatíva  Za otvorenú justíciu prichádza   s návrhom na prijatie Etického kódexu sudcov práve v čase, keď dôvera verejnosti k vlastným sudcom takmer neexistuje.

Etické pravidlá  vyjadrené v podobe  akú predkladáme  sú  našim prísľubom a záväzkom vo vzťahu k verejnosti, že sudca sa bude správať v súlade s  mravnými princípmi v ňom obsiahnutými. V opačnom prípade, nemá miesto v justícii. 

 Za bezprostrednú kontrolu dodržiavania Etického kódexu sudcami podľa nášho návrhu bude  zodpovedná Súdna rada, ktorá zriadi  Etickú  komisiu. Zložená  bude z uznávaných autorít z mimo justičného prostredia.  

Etická komisia bude  mravným strážcom etického správania sudcov nielen v  profesijnom  živote. Hoci Etická komisia by nemala mať právomoc postihovať sudcov za etické zlyhania,  jej upozornenia   na  zlyhanie sudcov v oblasti dodržiavania etických princípov, by mali byť súčasťou hodnotenia sudcov. 

Etická komisia bude mať právo podávať podnety na disciplinárne stíhanie sudcov za   porušenie Etického kódexu.  Disciplinárne senáty pri posudzovaní návrhov na disciplinárne stíhanie sudcov za porušenie Etického kódexu z podnetu alebo návrhu iného subjektu ako Etickej komisie budú  z jej vyjadrení  vychádzať. 

Spoločnosť má právo na spravodlivého a  nestranného sudcu, ktorému nechýba mravný cit.   

Etický kódex sudcov

Uvedomujúc si, že existencia pravidiel etického správania sa sudcov  je dôležitým faktorom pre

zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém,

ochranu ľudských práv a posilnenie myšlienky právneho štátu,

prevenciu a obmedzenie korupcie v justičnom systéme,

 sudcovia  sa  zaväzujú vo výkone svojej funkcie  i mimo nej  dodržiavať pravidlá  stanovené v Etickom kódexe sudcov .

Ako najvyšší  orgán správy súdnictva  v Slovenskej republike  prijala Súdna rada  Slovenskej republiky Etický kódex sudcov (ďalej len Kódex)  a prevzala hlavnú zodpovednosť za aplikáciu týchto pravidiel v správaní sudcov. 

PREAMBULA

Etický kódex určuje  morálne povinnosti  sudcov,  ktorých funkcia je chápaná v demokratickej spoločnosti ako celoživotné povolanie jednotlivca. 

ZDROJE

Kódex je v súlade s Ústavou Slovenskej  republiky,  statusovými  a inštitucionálnymi sudcovskými zákonmi , odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy o postavení sudcov, prokurátorov a vyšetrovacích orgánov, ako aj v súlade so všetkými ostatnými národnými a medzinárodnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sudcov vrátane medzinárodných sudcovských organizácií.

Článok I

VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Všeobecné zásady stanovujú normy a vytvárajú rámec pre reguláciu správania sudcov  vo výkone funkcie  i mimo nej. 

Zásada nezávislosti

Byť nezávislý je záväzkom sudcu voči spoločnosti. V súlade s Kódexom  je sudca nezávislý vtedy, keď sa pri výkone  svojich  povinností riadi výlučne svojím vnútorným presvedčením, platnými zákonmi a všeobecnými etickými zásadami Kódexu. Nezávislý sudca  nepodlieha tlaku, nátlaku, ovplyvňovaniu, ani priamemu či nepriamemu vplyvu vyvíjanému predstaviteľmi iných štátnych orgánov, ktoré sú alebo nie sú súčasťou justičného systému, zo strany jednotlivcov alebo ich skupín.

 Zásada nestrannosti

V súlade s Kódexom je sudca  nestranný vtedy, keď pri zhodnotení faktov v prípade vychádza výlučne z objektívnej analýzy  predložených dôkazných prostriedkov,  zachováva si odstup od všetkých strán konania a ich právnych zástupcov,  ďalej sa vystríha sa nevhodného správania, ktoré by mohlo byť interpretované ako preferečné (zvýhodnené) zaobchádzanie, zaujatosť či predpojatosť na základe rasy, pôvodu, etnickej, rodovej, náboženskej príslušnosti, vzdelania, osobného presvedčenia, politickej príslušnosti, osobného či verejného postavenia alebo materiálnych statkov, sympatií resp. nesympatií k stranám sporu alebo ich právnym zástupcom.

Zásada spravodlivosti a transparentnosti

V súlade s Kódexom je sudca  spravodlivý vtedy, keď berie do úvahy špecifiká každého individuálneho prípadu v rámci  právnych predpisov a prijíma  rozhodnutia v súlade so všeobecnými ľudskými hodnotami a hodnotami demokratického právneho systému.

Transparentnosť správania a konania sudcu  je zárukou spravodlivosti jeho rozhodnutí.

Zásada zdvorilosti a tolerantnosti 

Sudca  je zdvorilý vtedy, keď svojím správaním a konaním vždy preukazuje náležitú úctu svojim kolegom, stranám sporu ich právnym zástupcom  a iným účastníkom súdneho konania. 

Sudca  je tolerantný vtedy, keď prejavuje otvorenosť a trpezlivosť pri počúvaní druhej strany a ochotu vypočuť  nové argumenty, názory a stanoviská, ktoré súvisia s prejednávanou vecou.  Tolerancii  nie je na prekážku jasné odmietnutie  sudcu tolerovať prednesy účastníkov, ktoré s prejednávanou vecou  zjavne nesúvisia.  

Zásada bezúhonnosti a slušnosti

Sudca  je bezúhonný vtedy, keď neprijíma materiálne či iné výhody bez ohľadu na ich povahu, ak by tieto výhody mohli vrhnúť tieň pochybností na jeho nezávislosť.

Slušnosť znamená, že sa sudca  vyhýba všetkým aktivitám, ktorými by sa spreneveril profesijnej  cti a nenaplnil by tak  oprávnené očakávania spoločnosti spojené s výkonom  jeho funkcie. 

Zásada  spôsobilosti a kvalifikovanosti 

Sudca  je spôsobilý a kvalifikovaný na výkon funkcie vtedy, keď sa vyzná v slovenskom právnom poriadku  a súčasne je oboznámený s právom  medzinárodným a európskym  a je schopný  dohliadať na  ich dodržiavanie   v praxi.

Spôsobilosť a kvalifikovanosť sudcu  sú základným predpokladom efektívneho výkonu jeho profesijných povinností.

Zásada dôvernosti 

Sudca  podlieha požiadavkám dôvernosti, preto musí byť diskrétny a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach a informáciách získaných v súvislosti s výkonom svojich profesijných povinností.

Článok II

PRAVIDLÁ ETICKÉHO SPRÁVANIA VYPLÝVAJÚCE ZO VŠEOBECNÝCH ZÁSAD

Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady NEZÁVISLOSTI

Nezávislosť predstavuje predpoklad pre  dôsledné presadenie  myšlienok právneho štátu  a záruku ochrany základných ľudských práv a slobôd  a tiež  ústavných hodnôt.

APLIKÁCIA

Sudca  uplatňuje  svoje práva a prijíma   rozhodnutia výlučne v súlade s právom a podľa svojho vnútorného presvedčenia.

Sudca  netoleruje, ani nepodlieha nijakým vonkajším tlakom, nátlaku, hrozbám, priamym ani nepriamym snahám ovplyvňovať jeho prácu bez ohľadu na ich zdroj, motívy či príčiny.

V rozhodovacej činnosti si sudca  zachováva nezávislosť a nenecháva sa ovplyvňovať názormi  iných vrátane svojich kolegov. Súčasne nikdy svojím konaním nespochybňuje  svoju nezávislosť.

Sudca  sa nijakým spôsobom nezapája do politických a straníckych aktivít, ani nepatrí do politickej strany či obchodných záujmových skupín.

Konanie a správanie sudcu  mimo výkonu funkcie   nesmie byť v rozpore s jeho povinnosťou chrániť a nepoškodzovať obraz nezávislosti súdnej moci. Sudca  sa správa a koná tak, aby sa vyhol akýmkoľvek podozreniam, že podlieha vplyvu iných štátnych orgánov,  jednotlivcov alebo ich zoskupení,  vplyvom zvnútra či zvonka súdnictva.

Sudca  má právo i povinnosť informovať príslušné orgány  štátu a verejnosť o akomkoľvek pokuse narušiť jeho nezávislosť.

Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady NESTRANNOSTI

Od sudcu  sa očakáva nestrannosť konania v procese uplatňovania hmotného i procesného práva a vo vzťahu k právam účastníkom konania.

APLIKÁCIA

Sudca   preukazuje  rešpekt dôstojnosti každého jednotlivca tak pri výkone profesijných povinností, ako aj mimo súdnu budovu , netoleruje preferenčné zaobchádzanie, zaujatosť ani predpojatosť na základe rasy, pôvodu, etnickej, rodovej, náboženskej či politickej príslušnosti, osobného, spoločenského a majetkového postavenia.

Sudca  vzbudzuje  a chráni zdanie nestrannosti aj v konaniach, keď verejnosť prejavuje silné pozitívne alebo negatívne emócie voči účastníkom konania, ktoré sudca vedie. V takých prípadoch  sudca  prijme  rozhodnutie len na základe zisteného skutkového stavu  a v súlade s právom.

V súvislosti s prípadmi prijatými  na prerokovanie  sudca  nerobí  žiadne verejné vyhlásenia,  nekomentuje  prípady akýmkoľvek  spôsobom, ktorý by ho zaväzoval ku konkrétnemu výsledku konania alebo ktorý by vo verejnosti vyvolal dojem, že je zaujatý  a neobjektívny. Mimo súdnych pojednávaní  sa sudca  nepúšťa do diskusií o prípade s účastníkmi konania ani v ich prítomnosti, ani s právnymi zástupcami  účastníkov konania či tretími stranami.

Sudca  sa správa primerane a vyhýba sa situáciám, ktoré by mohli byť priamym či nepriamym dôvodom pre jeho odvolanie z prípadu.

Sudca  rešpektuje  právo všetkých strán vyjadriť sa, urobiť vyhlásenie či vzdať sa nároku v konaní, na ktorom sa zúčastňujú.

Sudca  neposkytuje  právne poradenstvo  v právnych otázkach.

Sudca  sa nezúčastňuje konaní, v ktorých hrozí konflikt záujmov. V takých prípadoch alebo pri pochybnostiach, že pre skutočnosti osobnej povahy hrozí podobný konflikt, sudca  otvorene a jasne nahlási všetky skutočnosti relevantné pre konanie vo veci a zriekne sa účasti na prípade.

Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady SPRAVODLIVOSTI A TRANSPARENTNOSTI

Požiadavka spravodlivosti vyplýva zo skutočnosti, že právne normy nemôžu postihnúť a regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať v bežnom živote.

Požiadavka transparentnosti vyplýva z potreby neustále ubezpečovať verejnosť o legálnosti a spravodlivosti konania a správania sudcov.

APLIKÁCIA

Sudca  prijíma  rozhodnutia, len ak je presvedčený, že sú spravodlivé a v súlade s právom vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Sudca   venuje  zvláštnu pozornosť otázkam týkajúcim sa slobody a dobrého mena jednotlivcov.

Ak zákony dávajú sudcovi možnosť vyriešiť isté prípady podľa vlastného uváženia, sudca   sa  riadi zásadou spravodlivosti.

V súlade so zákonom  sudca  poskytne verejnosti informácie o rozhodnutí, ktoré prijal (vrátane procesných  rozhodnutí) včas a zrozumiteľným a náležitým spôsobom.

Sudca  smie mediálne objasňovať  svoje rozhodnutia len do miery, ktorú mu povoľuje zákon, pričom dbá na to,  aby svojím konaním- objasňovaním  nijakým spôsobom neohrozil práva a záujmy účastníkov konania.

Sudca   verejnosti – osobne alebo prostredníctvom médií – oznámi dôvody  svojho konania a rozhodnutí, no zároveň  sa  vyhýba akémukoľvek správaniu či konaniu, ktoré by mohlo byť interpretované ako uspokojovanie vlastných potrieb či nadmerné úsilie získať uznanie verejnosti.

Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady ZDVORILOSTI A TOLERANTNOSTI

Požiadavky zdvorilosti a tolerantnosti vychádzajú z predpokladu, že sudca  je morálny a profesionálne  vzdelaný. Prispievajú k lepšiemu výkonu povinností zo strany sudcov,  ako aj k lepšiemu fungovaniu justičného systému.

APLIKÁCIA

Správanie sudcu v spoločnosti by malo byť v súlade so zásadami dobrých mravov . V komunikácii s verejnosťou a kolegami  sudca  prejavuje  ochotu a ohľaduplnosť.

Sudcovia  sú slušní, zdvorilí a taktní tak pri výkone svojej funkcie , ako aj pri výkone iných verejných činností a v osobnom živote.

Sudca  sa  k občanom  správa s úctou a berie  ohľad na ich práva a slobody.

V práci, ale aj pri komunikácii s verejnosťou  sudcovia  preukazujú úctu svojim kolegom, predstaviteľom iných inštitúcií a občanom.

Bez ohľadu na postavenie v organizačnej štruktúre  pracovné vzťahy medzi sudcami  a zamestnancami systému súdnictva  vychádzajú  zo zásad vzájomného rešpektu a tolerancie. Sudcovia  sa  vystríhajú  akéhokoľvek správania, ktoré by mohlo poškodiť dobré meno súdnictva.  Zdvorilosti a tolerantnosti   nie je na prekážku kritika do vlastných radov, pokiaľ je podložená objektívnymi  dôvodmi. 

Pravidlá správania vychádzajúce zo zásady BEZÚHONNOSTI A SLUŠNOSTI

Bezúhonnosť a slušnosť sú predpokladom úcty a dôvery a akejkoľvek činnosti sudcov.

APLIKÁCIA

Sudca  nevyžaduje ani neprijíma žiadne dary, stimuly ani výsady, nech už majú akúkoľvek podobu a sú ponúkané  či už jemu alebo členovi jeho rodiny,  najmä v snahe ovplyvniť tak rozhodnutie sudcu.  To sa nevzťahuje na dary, ktoré upravuje zákon.

Sudca sa musí vystríhať nemorálneho správania či zdania nemorálneho správania vo svojom konaní.

V spoločenských  vzťahoch ani pri výkone činností sudcovi zákonom dovolených  nesmie sudca  využívať svoje úradné postavenie a autoritu vo svoj prospech.

Morálnym a čestným správaním a zodpovednosťou v úradných i neúradných aktivitách  sudca je  príkladom ostatným zamestnancom v justičnom systéme.

Sudca  sa musí zdržiavať akéhokoľvek konania, ktoré by ho mohlo zdiskreditovať nielen pre výkon povolania, ale aj v spoločenskom živote.

Sudca si musí budovať dobré meno a nepoškvrnenú česť.

Sudca  musí konzistentne a neochvejne dodržiavať  etické normy.

Sudca  nevyužíva pre kariérny postup osobné kontakty a prostriedky, ktoré poškodzujú jeho dôstojnosť.

Pravidlá správania vyplývajúce zo zásady SPÔSOBILOSTI A KVALIFIKOVANOSTI

Požiadavka spôsobilosti a kvalifikovanosti sudcov  vychádza z práva účastníkov súdneho konania, ako aj z práva spoločnosti ako takej na právne služby najvyššej kvality.

APLIKÁCIA

Sudca  sa nesmie venovať iným činnostiam (zákonom dovolených) na úkor výkonu funkčných  povinností sudcu.

Sudca  musí pracovať na zvyšovaní vlastnej kvalifikácie a podnikať kroky na zvyšovanie vedomostí, zlepšovanie schopností a osobných vlastností nevyhnutných pre správne vykonávanie úradných povinností.

Sudca  musí mať vždy prehľad o súčasnom dianí v medzinárodnom práve, vrátane medzinárodných dohôd a iných právnych noriem upravujúcich ľudské práva.

Pravidlá správania vyplývajúce zo zásady DÔVERNOSTI

Dôvernosť vychádza z potreby chrániť účastníkov súdneho sporu, aj ich príbuzných pred možným zneužitím informácií, ktoré sudca  získal v súvislosti s výkonom úradných povinností.

APLIKÁCIA

Sudca  musí v spoločenskom styku i súkromnom živote zachovávať absolútnu mlčanlivosť o skutočnostiach a informáciách, ktoré získal v súvislosti s výkonom svojich  povinností  sudcu a musí požadovať to isté od svojich kolegov, asistentov, vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov a justičného personálu. 

Sudca  nezneužije informácie, ktoré získal počas výkonu svojej funkcie.

Sudca  má právo diskutovať o právnych otázkach vo všeobecnosti, ale má povinnosť zachovávať mlčanlivosť o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa prípadov a nemá právo zverejňovať žiadne informácie o súkromnom živote občanov, ani žiadne iné informácie, ktoré by mohli poškodiť záujmy a dobré meno osôb.

Sudca  nemá právo podávať predbežné verejné vyjadrenia v konkrétnych prípadoch.

Sudca  má právo vyjadriť svoj osobný názor v médiách ku všetkým otázkam, pokiaľ zákon neurčuje výslovne  inak.

Článok III

KONKRÉTNE PRAVIDLÁ ETICKÉHO SPRÁVANIA FUNKCIONÁROV    SÚDOV  (predsedov a podpredsedov súdov) 

Funkcionár súdu  sa k sudcom a zamestnancom súdu správa s úctou, rešpektuje ich osobnú dôstojnosť a vyvaruje sa akémukoľvek zdaniu protekcie.

Funkcionár súdu   neberie zreteľ na intervencie, tlak či iný typ nezákonného vplyvu pri menovaní do funkcií, preloženiach alebo kariérnych postupoch  sudcov. Transparentnosť jeho konania je v tomto ohľade garanciou spravodlivosti, objektivity a najlepšieho možného výberu.

Funkcionár súdu    je zodpovedný za organizáciu práce úradu, ktorý vedie, a spravuje ho takým spôsobom, aby dosahoval najlepšie možné výsledky. V najväčšej možnej miere spolupracuje s inými orgánmi justície a orgánmi štátnej a verejnej správy, pričom rešpektuje ich konkrétne kompetencie.

Funkcionár súdu      musí mať prehľad o dianí na úrade, ktorý vedie, aby mohol prijímať správne manažérske rozhodnutia a zodpovednosť.

Funkcionár súdu    dohliada na prácu a konanie svojich kolegov, ako aj na prácu administratívnych pracovníkov a iných zamestnancov a zasahuje do nej len v prípadoch nutnosti, najmä s cieľom zabrániť nenáležitému správaniu.

Funkcionár súdu    garantuje dodržiavanie zásady náhodného   výberu  a prideľovania vecí sudcom a senátom  pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených príslušným orgánom .

Článok IV

ZÁRUKY DODRŽIAVANIA PRAVIDIEL ETICKÉHO SPRÁVANIA STANOVENÝCH V TOMTO KÓDEXE

Hlavným garantom dodržiavania pravidiel Kódexu sú sudcovia  samotní, ktorí sú presvedčení o ich správnosti a dobrovoľne akceptujú a aplikujú tento Kódex.

Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá vykonáva všeobecný dohľad nad aplikáciou a dodržiavaním Kódexu a pravidelne aktualizuje zásady v ňom stanovené.

Etická Komisia, ktorá  je zriadená pri Súdnej rade. Vzniká na základe zákona o súdnej rade. O zložení  Etickej komisie, ktorá je päťčlenná, zložená z autorít z mimojustičného prostredia rozhoduje Súdna rada hlasovaním 

Článok V

ZODPOVEDNOSŤ V PRÍPADE PORUŠENIA PRAVIDIEL KÓDEXU

Etická  komisia  sa vyjadruje na podnet : sudcu, jednotlivca a disciplinárneho senátu 

k dodržiavaniu a výkladu  pravidiel etického správania zo strany sudcov

k podnetom a sťažnostiam od občanov na konanie sudcov  v rozpore s etickými zásadami 

zasiela  stanovisko k disciplinárnym konaniam vo veciach porušenia pravidiel etického správania , ktoré  sú vedené proti sudcom  z podnetu alebo návrhu na disciplinárne stíhanie sudcu  iného subjektu ako Etickej komisie. 

Tento Kódex   bol schválený uznesením Súdnej rady číslo XX zo dňa xx.xx.2010

Návrh Etického kódexu predkladá sudcovská nezávislá  sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu na diskusiu. 

spracovala:

JUDr. Elena Berthotyová   

V Bratislave dňa 7. júla 2010