kauzy
subkauzy
články
rssEtika
Je len málo krajín, v ktorých sa sudcovia sami rozhodli vyjadriť sudcovskú etiku formou kódexu. Etický kódex nemajú anglickí, francúzski ani nemeckí sudcovia. Zo severských krajín len Dáni, z južných Taliani. Najpodrobnejší etický kódex sudcov prokurátorov a vyšetrovateľov spomedzi postkomunistických krajín má Bulharsko. Schválený bol Najvyššou súdnou radou v roku 2008. Celkom iná, viac ako storočná je tradícia sudcovského kódexu v USA, ale aj v Kanade.
12. júl 2010 | prečítané 1068x | reagovalo 0 ľudí
Združenie sudcov Slovenska v roku 2001 prijalo Etický kódex. Etické zásady v ňom obsiahnuté, môžeme len ťažko považovať za mravné princípy, ktoré by sa stali vnútornou výbavou sudcov a ktoré by boli počas jeho existencie sudcami akceptované a účinne vynucované.
Sudcovská nezávislá iniciatíva Za otvorenú justíciu prichádza s návrhom na prijatie Etického kódexu sudcov práve v čase, keď dôvera verejnosti k vlastným sudcom takmer neexistuje.
Etické pravidlá vyjadrené v podobe akú predkladáme sú našim prísľubom a záväzkom vo vzťahu k verejnosti, že sudca sa bude správať v súlade s mravnými princípmi v ňom obsiahnutými. V opačnom prípade, nemá miesto v justícii.
Za bezprostrednú kontrolu dodržiavania Etického kódexu sudcami podľa nášho návrhu bude zodpovedná Súdna rada, ktorá zriadi Etickú komisiu. Zložená bude z uznávaných autorít z mimo justičného prostredia.
Etická komisia bude mravným strážcom etického správania sudcov nielen v profesijnom živote. Hoci Etická komisia by nemala mať právomoc postihovať sudcov za etické zlyhania, jej upozornenia na zlyhanie sudcov v oblasti dodržiavania etických princípov, by mali byť súčasťou hodnotenia sudcov.
Etická komisia bude mať právo podávať podnety na disciplinárne stíhanie sudcov za porušenie Etického kódexu. Disciplinárne senáty pri posudzovaní návrhov na disciplinárne stíhanie sudcov za porušenie Etického kódexu z podnetu alebo návrhu iného subjektu ako Etickej komisie budú z jej vyjadrení vychádzať.
Spoločnosť má právo na spravodlivého a nestranného sudcu, ktorému nechýba mravný cit.
Etický kódex sudcov
Uvedomujúc si, že existencia pravidiel etického správania sa sudcov je dôležitým faktorom pre
zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém,
ochranu ľudských práv a posilnenie myšlienky právneho štátu,
prevenciu a obmedzenie korupcie v justičnom systéme,
sudcovia sa zaväzujú vo výkone svojej funkcie i mimo nej dodržiavať pravidlá stanovené v Etickom kódexe sudcov .
Ako najvyšší orgán správy súdnictva v Slovenskej republike prijala Súdna rada Slovenskej republiky Etický kódex sudcov (ďalej len Kódex) a prevzala hlavnú zodpovednosť za aplikáciu týchto pravidiel v správaní sudcov.
PREAMBULA
Etický kódex určuje morálne povinnosti sudcov, ktorých funkcia je chápaná v demokratickej spoločnosti ako celoživotné povolanie jednotlivca.
ZDROJE
Kódex je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, statusovými a inštitucionálnymi sudcovskými zákonmi , odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy o postavení sudcov, prokurátorov a vyšetrovacích orgánov, ako aj v súlade so všetkými ostatnými národnými a medzinárodnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sudcov vrátane medzinárodných sudcovských organizácií.
Článok I
VŠEOBECNÉ ZÁSADY
Všeobecné zásady stanovujú normy a vytvárajú rámec pre reguláciu správania sudcov vo výkone funkcie i mimo nej.
Zásada nezávislosti
Byť nezávislý je záväzkom sudcu voči spoločnosti. V súlade s Kódexom je sudca nezávislý vtedy, keď sa pri výkone svojich povinností riadi výlučne svojím vnútorným presvedčením, platnými zákonmi a všeobecnými etickými zásadami Kódexu. Nezávislý sudca nepodlieha tlaku, nátlaku, ovplyvňovaniu, ani priamemu či nepriamemu vplyvu vyvíjanému predstaviteľmi iných štátnych orgánov, ktoré sú alebo nie sú súčasťou justičného systému, zo strany jednotlivcov alebo ich skupín.
Zásada nestrannosti
V súlade s Kódexom je sudca nestranný vtedy, keď pri zhodnotení faktov v prípade vychádza výlučne z objektívnej analýzy predložených dôkazných prostriedkov, zachováva si odstup od všetkých strán konania a ich právnych zástupcov, ďalej sa vystríha sa nevhodného správania, ktoré by mohlo byť interpretované ako preferečné (zvýhodnené) zaobchádzanie, zaujatosť či predpojatosť na základe rasy, pôvodu, etnickej, rodovej, náboženskej príslušnosti, vzdelania, osobného presvedčenia, politickej príslušnosti, osobného či verejného postavenia alebo materiálnych statkov, sympatií resp. nesympatií k stranám sporu alebo ich právnym zástupcom.
Zásada spravodlivosti a transparentnosti
V súlade s Kódexom je sudca spravodlivý vtedy, keď berie do úvahy špecifiká každého individuálneho prípadu v rámci právnych predpisov a prijíma rozhodnutia v súlade so všeobecnými ľudskými hodnotami a hodnotami demokratického právneho systému.
Transparentnosť správania a konania sudcu je zárukou spravodlivosti jeho rozhodnutí.
Zásada zdvorilosti a tolerantnosti
Sudca je zdvorilý vtedy, keď svojím správaním a konaním vždy preukazuje náležitú úctu svojim kolegom, stranám sporu ich právnym zástupcom a iným účastníkom súdneho konania.
Sudca je tolerantný vtedy, keď prejavuje otvorenosť a trpezlivosť pri počúvaní druhej strany a ochotu vypočuť nové argumenty, názory a stanoviská, ktoré súvisia s prejednávanou vecou. Tolerancii nie je na prekážku jasné odmietnutie sudcu tolerovať prednesy účastníkov, ktoré s prejednávanou vecou zjavne nesúvisia.
Zásada bezúhonnosti a slušnosti
Sudca je bezúhonný vtedy, keď neprijíma materiálne či iné výhody bez ohľadu na ich povahu, ak by tieto výhody mohli vrhnúť tieň pochybností na jeho nezávislosť.
Slušnosť znamená, že sa sudca vyhýba všetkým aktivitám, ktorými by sa spreneveril profesijnej cti a nenaplnil by tak oprávnené očakávania spoločnosti spojené s výkonom jeho funkcie.
Zásada spôsobilosti a kvalifikovanosti
Sudca je spôsobilý a kvalifikovaný na výkon funkcie vtedy, keď sa vyzná v slovenskom právnom poriadku a súčasne je oboznámený s právom medzinárodným a európskym a je schopný dohliadať na ich dodržiavanie v praxi.
Spôsobilosť a kvalifikovanosť sudcu sú základným predpokladom efektívneho výkonu jeho profesijných povinností.
Zásada dôvernosti
Sudca podlieha požiadavkám dôvernosti, preto musí byť diskrétny a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach a informáciách získaných v súvislosti s výkonom svojich profesijných povinností.
Článok II
PRAVIDLÁ ETICKÉHO SPRÁVANIA VYPLÝVAJÚCE ZO VŠEOBECNÝCH ZÁSAD
Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady NEZÁVISLOSTI
Nezávislosť predstavuje predpoklad pre dôsledné presadenie myšlienok právneho štátu a záruku ochrany základných ľudských práv a slobôd a tiež ústavných hodnôt.
APLIKÁCIA
Sudca uplatňuje svoje práva a prijíma rozhodnutia výlučne v súlade s právom a podľa svojho vnútorného presvedčenia.
Sudca netoleruje, ani nepodlieha nijakým vonkajším tlakom, nátlaku, hrozbám, priamym ani nepriamym snahám ovplyvňovať jeho prácu bez ohľadu na ich zdroj, motívy či príčiny.
V rozhodovacej činnosti si sudca zachováva nezávislosť a nenecháva sa ovplyvňovať názormi iných vrátane svojich kolegov. Súčasne nikdy svojím konaním nespochybňuje svoju nezávislosť.
Sudca sa nijakým spôsobom nezapája do politických a straníckych aktivít, ani nepatrí do politickej strany či obchodných záujmových skupín.
Konanie a správanie sudcu mimo výkonu funkcie nesmie byť v rozpore s jeho povinnosťou chrániť a nepoškodzovať obraz nezávislosti súdnej moci. Sudca sa správa a koná tak, aby sa vyhol akýmkoľvek podozreniam, že podlieha vplyvu iných štátnych orgánov, jednotlivcov alebo ich zoskupení, vplyvom zvnútra či zvonka súdnictva.
Sudca má právo i povinnosť informovať príslušné orgány štátu a verejnosť o akomkoľvek pokuse narušiť jeho nezávislosť.
Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady NESTRANNOSTI
Od sudcu sa očakáva nestrannosť konania v procese uplatňovania hmotného i procesného práva a vo vzťahu k právam účastníkom konania.
APLIKÁCIA
Sudca preukazuje rešpekt dôstojnosti každého jednotlivca tak pri výkone profesijných povinností, ako aj mimo súdnu budovu , netoleruje preferenčné zaobchádzanie, zaujatosť ani predpojatosť na základe rasy, pôvodu, etnickej, rodovej, náboženskej či politickej príslušnosti, osobného, spoločenského a majetkového postavenia.
Sudca vzbudzuje a chráni zdanie nestrannosti aj v konaniach, keď verejnosť prejavuje silné pozitívne alebo negatívne emócie voči účastníkom konania, ktoré sudca vedie. V takých prípadoch sudca prijme rozhodnutie len na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s právom.
V súvislosti s prípadmi prijatými na prerokovanie sudca nerobí žiadne verejné vyhlásenia, nekomentuje prípady akýmkoľvek spôsobom, ktorý by ho zaväzoval ku konkrétnemu výsledku konania alebo ktorý by vo verejnosti vyvolal dojem, že je zaujatý a neobjektívny. Mimo súdnych pojednávaní sa sudca nepúšťa do diskusií o prípade s účastníkmi konania ani v ich prítomnosti, ani s právnymi zástupcami účastníkov konania či tretími stranami.
Sudca sa správa primerane a vyhýba sa situáciám, ktoré by mohli byť priamym či nepriamym dôvodom pre jeho odvolanie z prípadu.
Sudca rešpektuje právo všetkých strán vyjadriť sa, urobiť vyhlásenie či vzdať sa nároku v konaní, na ktorom sa zúčastňujú.
Sudca neposkytuje právne poradenstvo v právnych otázkach.
Sudca sa nezúčastňuje konaní, v ktorých hrozí konflikt záujmov. V takých prípadoch alebo pri pochybnostiach, že pre skutočnosti osobnej povahy hrozí podobný konflikt, sudca otvorene a jasne nahlási všetky skutočnosti relevantné pre konanie vo veci a zriekne sa účasti na prípade.
Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady SPRAVODLIVOSTI A TRANSPARENTNOSTI
Požiadavka spravodlivosti vyplýva zo skutočnosti, že právne normy nemôžu postihnúť a regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať v bežnom živote.
Požiadavka transparentnosti vyplýva z potreby neustále ubezpečovať verejnosť o legálnosti a spravodlivosti konania a správania sudcov.
APLIKÁCIA
Sudca prijíma rozhodnutia, len ak je presvedčený, že sú spravodlivé a v súlade s právom vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Sudca venuje zvláštnu pozornosť otázkam týkajúcim sa slobody a dobrého mena jednotlivcov.
Ak zákony dávajú sudcovi možnosť vyriešiť isté prípady podľa vlastného uváženia, sudca sa riadi zásadou spravodlivosti.
V súlade so zákonom sudca poskytne verejnosti informácie o rozhodnutí, ktoré prijal (vrátane procesných rozhodnutí) včas a zrozumiteľným a náležitým spôsobom.
Sudca smie mediálne objasňovať svoje rozhodnutia len do miery, ktorú mu povoľuje zákon, pričom dbá na to, aby svojím konaním- objasňovaním nijakým spôsobom neohrozil práva a záujmy účastníkov konania.
Sudca verejnosti – osobne alebo prostredníctvom médií – oznámi dôvody svojho konania a rozhodnutí, no zároveň sa vyhýba akémukoľvek správaniu či konaniu, ktoré by mohlo byť interpretované ako uspokojovanie vlastných potrieb či nadmerné úsilie získať uznanie verejnosti.
Pravidlá etického správania vyplývajúce zo zásady ZDVORILOSTI A TOLERANTNOSTI
Požiadavky zdvorilosti a tolerantnosti vychádzajú z predpokladu, že sudca je morálny a profesionálne vzdelaný. Prispievajú k lepšiemu výkonu povinností zo strany sudcov, ako aj k lepšiemu fungovaniu justičného systému.
APLIKÁCIA
Správanie sudcu v spoločnosti by malo byť v súlade so zásadami dobrých mravov . V komunikácii s verejnosťou a kolegami sudca prejavuje ochotu a ohľaduplnosť.
Sudcovia sú slušní, zdvorilí a taktní tak pri výkone svojej funkcie , ako aj pri výkone iných verejných činností a v osobnom živote.
Sudca sa k občanom správa s úctou a berie ohľad na ich práva a slobody.
V práci, ale aj pri komunikácii s verejnosťou sudcovia preukazujú úctu svojim kolegom, predstaviteľom iných inštitúcií a občanom.
Bez ohľadu na postavenie v organizačnej štruktúre pracovné vzťahy medzi sudcami a zamestnancami systému súdnictva vychádzajú zo zásad vzájomného rešpektu a tolerancie. Sudcovia sa vystríhajú akéhokoľvek správania, ktoré by mohlo poškodiť dobré meno súdnictva. Zdvorilosti a tolerantnosti nie je na prekážku kritika do vlastných radov, pokiaľ je podložená objektívnymi dôvodmi.
Pravidlá správania vychádzajúce zo zásady BEZÚHONNOSTI A SLUŠNOSTI
Bezúhonnosť a slušnosť sú predpokladom úcty a dôvery a akejkoľvek činnosti sudcov.
APLIKÁCIA
Sudca nevyžaduje ani neprijíma žiadne dary, stimuly ani výsady, nech už majú akúkoľvek podobu a sú ponúkané či už jemu alebo členovi jeho rodiny, najmä v snahe ovplyvniť tak rozhodnutie sudcu. To sa nevzťahuje na dary, ktoré upravuje zákon.
Sudca sa musí vystríhať nemorálneho správania či zdania nemorálneho správania vo svojom konaní.
V spoločenských vzťahoch ani pri výkone činností sudcovi zákonom dovolených nesmie sudca využívať svoje úradné postavenie a autoritu vo svoj prospech.
Morálnym a čestným správaním a zodpovednosťou v úradných i neúradných aktivitách sudca je príkladom ostatným zamestnancom v justičnom systéme.
Sudca sa musí zdržiavať akéhokoľvek konania, ktoré by ho mohlo zdiskreditovať nielen pre výkon povolania, ale aj v spoločenskom živote.
Sudca si musí budovať dobré meno a nepoškvrnenú česť.
Sudca musí konzistentne a neochvejne dodržiavať etické normy.
Sudca nevyužíva pre kariérny postup osobné kontakty a prostriedky, ktoré poškodzujú jeho dôstojnosť.
Pravidlá správania vyplývajúce zo zásady SPÔSOBILOSTI A KVALIFIKOVANOSTI
Požiadavka spôsobilosti a kvalifikovanosti sudcov vychádza z práva účastníkov súdneho konania, ako aj z práva spoločnosti ako takej na právne služby najvyššej kvality.
APLIKÁCIA
Sudca sa nesmie venovať iným činnostiam (zákonom dovolených) na úkor výkonu funkčných povinností sudcu.
Sudca musí pracovať na zvyšovaní vlastnej kvalifikácie a podnikať kroky na zvyšovanie vedomostí, zlepšovanie schopností a osobných vlastností nevyhnutných pre správne vykonávanie úradných povinností.
Sudca musí mať vždy prehľad o súčasnom dianí v medzinárodnom práve, vrátane medzinárodných dohôd a iných právnych noriem upravujúcich ľudské práva.
Pravidlá správania vyplývajúce zo zásady DÔVERNOSTI
Dôvernosť vychádza z potreby chrániť účastníkov súdneho sporu, aj ich príbuzných pred možným zneužitím informácií, ktoré sudca získal v súvislosti s výkonom úradných povinností.
APLIKÁCIA
Sudca musí v spoločenskom styku i súkromnom živote zachovávať absolútnu mlčanlivosť o skutočnostiach a informáciách, ktoré získal v súvislosti s výkonom svojich povinností sudcu a musí požadovať to isté od svojich kolegov, asistentov, vyšších súdnych úradníkov, justičných čakateľov a justičného personálu.
Sudca nezneužije informácie, ktoré získal počas výkonu svojej funkcie.
Sudca má právo diskutovať o právnych otázkach vo všeobecnosti, ale má povinnosť zachovávať mlčanlivosť o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa prípadov a nemá právo zverejňovať žiadne informácie o súkromnom živote občanov, ani žiadne iné informácie, ktoré by mohli poškodiť záujmy a dobré meno osôb.
Sudca nemá právo podávať predbežné verejné vyjadrenia v konkrétnych prípadoch.
Sudca má právo vyjadriť svoj osobný názor v médiách ku všetkým otázkam, pokiaľ zákon neurčuje výslovne inak.
Článok III
KONKRÉTNE PRAVIDLÁ ETICKÉHO SPRÁVANIA FUNKCIONÁROV SÚDOV (predsedov a podpredsedov súdov)
Funkcionár súdu sa k sudcom a zamestnancom súdu správa s úctou, rešpektuje ich osobnú dôstojnosť a vyvaruje sa akémukoľvek zdaniu protekcie.
Funkcionár súdu neberie zreteľ na intervencie, tlak či iný typ nezákonného vplyvu pri menovaní do funkcií, preloženiach alebo kariérnych postupoch sudcov. Transparentnosť jeho konania je v tomto ohľade garanciou spravodlivosti, objektivity a najlepšieho možného výberu.
Funkcionár súdu je zodpovedný za organizáciu práce úradu, ktorý vedie, a spravuje ho takým spôsobom, aby dosahoval najlepšie možné výsledky. V najväčšej možnej miere spolupracuje s inými orgánmi justície a orgánmi štátnej a verejnej správy, pričom rešpektuje ich konkrétne kompetencie.
Funkcionár súdu musí mať prehľad o dianí na úrade, ktorý vedie, aby mohol prijímať správne manažérske rozhodnutia a zodpovednosť.
Funkcionár súdu dohliada na prácu a konanie svojich kolegov, ako aj na prácu administratívnych pracovníkov a iných zamestnancov a zasahuje do nej len v prípadoch nutnosti, najmä s cieľom zabrániť nenáležitému správaniu.
Funkcionár súdu garantuje dodržiavanie zásady náhodného výberu a prideľovania vecí sudcom a senátom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených príslušným orgánom .
Článok IV
ZÁRUKY DODRŽIAVANIA PRAVIDIEL ETICKÉHO SPRÁVANIA STANOVENÝCH V TOMTO KÓDEXE
Hlavným garantom dodržiavania pravidiel Kódexu sú sudcovia samotní, ktorí sú presvedčení o ich správnosti a dobrovoľne akceptujú a aplikujú tento Kódex.
Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá vykonáva všeobecný dohľad nad aplikáciou a dodržiavaním Kódexu a pravidelne aktualizuje zásady v ňom stanovené.
Etická Komisia, ktorá je zriadená pri Súdnej rade. Vzniká na základe zákona o súdnej rade. O zložení Etickej komisie, ktorá je päťčlenná, zložená z autorít z mimojustičného prostredia rozhoduje Súdna rada hlasovaním
Článok V
ZODPOVEDNOSŤ V PRÍPADE PORUŠENIA PRAVIDIEL KÓDEXU
Etická komisia sa vyjadruje na podnet : sudcu, jednotlivca a disciplinárneho senátu
k dodržiavaniu a výkladu pravidiel etického správania zo strany sudcov
k podnetom a sťažnostiam od občanov na konanie sudcov v rozpore s etickými zásadami
zasiela stanovisko k disciplinárnym konaniam vo veciach porušenia pravidiel etického správania , ktoré sú vedené proti sudcom z podnetu alebo návrhu na disciplinárne stíhanie sudcu iného subjektu ako Etickej komisie.
Tento Kódex bol schválený uznesením Súdnej rady číslo XX zo dňa xx.xx.2010
Návrh Etického kódexu predkladá sudcovská nezávislá sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu na diskusiu.
spracovala:
JUDr. Elena Berthotyová
V Bratislave dňa 7. júla 2010
Diskusia (0)
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM