Dedičstvo, ktorého sa nám treba zbaviť.

Slovensko trpí duchovnou slepotou, ktorá sa prejavuje vždy, keď niekto sľubuje miesto pri plnom válove alebo materiálne istoty. Neschopnosťou rozlišovať zjavné rozdiely aj zdanlivo rovnaké situácie a vzťahy. Mlčanie alebo táranie časti slovenskej inteligencie vyjadruje práve uvedené. 

Treba začať nahlas pripomínať: Dedičstvo sa nezachovalo. V ľuďoch akoby ostali iba návyky múch, ktoré sadajú na každú ponuku, na potravu, odpad, alebo na lep. Pre muchy je všetko  lákavé. Ale človek nie je mucha, v časoch bez vojen a smrteľných epidémii dožíva vek 70-80 rokov,  aby sa niečomu naučil a pochopil zmysel vecí a vzťahov. Keď dospeje, má dokázať rozlišovať a vedieť dobre poradiť. V roji múch sa stratila naša inteligencia a múdrosť. 

Slovenskú inteligenciu osobitnej triedy predstavujú osoby s právnickým vzdelaním. Vyprodukovaný výsledok usvedčuje z nedostatku schopnosti rozlišovania tých, ktorí sú povolaní, aby robili službu spravodlivosti a podávali výklad zákonov. 

Diskriminácia vyžaduje prísne individuálne rozlíšenie vzťahu v reálnom čase. Vtedy môže byť jej znakom aj peňažné vyjadrenie. Diskriminačné žaloby sudcov o  doplatenie platu do výšky platov tzv. špeciálnych sudcov,  rozhodovanie disciplinárnych senátov o tých disciplinárnych návrhoch, ktoré sú vnímané ako zneužívanie moci a zastrašovanie, personálne obsadenie a rozhodovanie sudcovských samospráv a najvyššej samosprávy v Súdnej rade – všetky tieto skutočnosti nepotrebujú  individuálne posúdenie, ale vyžadujú systémové zmeny, ktoré môžu urobiť iba múdre hlavy. 

Trnavský arcibiskup poskytol rozhovor časopisu .týždeň, ktorý bol uverejnený v č.45/2009. Spomínal, na svoju mladosť v tzv. reálnom komunizme, ktorý tu fungoval pred tridsiatimi rokmi. V zmysle svedomia vedel, že sú posty, o ktoré sa nebude nikdy usilovať, či už išlo o právo alebo iné oblasti. Právo zamietol z dôvodu, že tam niet svedomia. Nepochybujem, že tento stav svedomia pripomína aj dnešok. To, čo produkujú osoby zastávajúce verejné funkcie nie je o múdrosti, pravde a o svedomí. Stav sa ďalej šíri verejnými a súkromnými vzťahmi. Ťažké dedičstvo, ktorého sa nám treba zbaviť. Všetci, ktorí asistovali, splnili úlohu: Umožnili vytvorenie, prerozdelenie a legalizáciu majetkových subjektívnych práv, tzv. národnú oligarchiu  a bohatých občanov popri množstve iných občanov, ktorí uviazli v pavučinách chudoby, nedostatku a reálnej neslobody. Pri spoločenských a hospodárskych zmenách, ktoré sa dejú pod heslom ústavnosti, slobody, práva a poriadku už dvadsať rokov. Reči sú obranou vlastného zmýšľania, postojov  a činov, ktoré  sú v našich pomeroch prirodzené a pravdivo reprezentatívne, no ktoré nevyjadrujú pravdu o skutočnom zápase.  Naša inteligencia, nielen s humanitným vzdelaním, zrejme nerada vstupuje do zápasov a súťaží. Ako ostatná laická spoločnosť, nerozlišuje, neučí  rozlišovať seba ani iných a nerozumie znameniam čias. Ani času odísť do ústrania.

Poučná skúsenosť: Ak Vás spolupracovníci presviedčajú o múdrosti iného, o kom máte práve opačnú skúsenosť, vysvetlenie treba hľadať v ich rozlišovacích schopnostiach a v horšom prípade, že vychvaľovaním niekoho iného vedome zakrývajú vlastnú hlúposť, neodbornosť a nerozhodnosť.

Mali by nám stačiť predstavenia tlčhubov, ktorí si potrebovali dokazovať svoju moc v situáciách, do ktorých ich dostali pomery, okolnosti a vzťahy. Čudná zastupiteľská demokracia, kde po voľbách zvolených zástupcov zastupujú a fakticky vládnu ekonomickí, finanční a bezpečnostní poradcovia a sponzori: Ako treba vedieť efektívne vládnuť a zatĺkať, keď vás držia v chúlostivej polohe.

Treba nám vychovať generáciu hospodárov a ľudí slobodných k pravde, nie oslobodených od pravdy. Nie sluhov peňazí a  sluhov práce.  Sluha nevie, čo robí jeho pán a jeho bankár. Treba z nás vychovať ľudí, ktorí vedia súťažiť podľa pravidiel, ľudí schopných priznať farbu, ktorí vedia rozlišovať, aj sa vzdať vlastných výhod,  keď treba pomôcť dobrej veci. 

Autor je sudca na Krajskom súde v Banskej Bystrici, 18.6.2010.