Správanie  sa sudcu  v občianskom živote , sudcovská etika  a disciplinárne stíhanie , príklad z praxe.   

Čítala som si návrh etického kódexu sudcu  z roku 1998 a diskusie , ktoré o ňom vtedy medzi sudcami  prebehli  a výkladové pravidlá, na ktorých sme sa vtedy dohodli.. Časť z toho je uverejnená   v Informačnom bulletine č.5  , júl 1998 , ktorý v tom čase vydávalo Združenie sudcov Slovenska a doručovalo ho každému sudcovi. Diskusie o návrhu kódexu trvali niekoľko rokov, boli intenzívne a diali sa hromadne. Niektoré pravidlá dokonca dostali zákonnú podobu a stali sa tak súčasťou zákonom stanovených základných povinností sudcu, ktoré sú v prípade ich porušenia až disciplinárne postihovateľné.  Diskutovať sa prestalo a v sudcovskej obci nastalo veľké ticho  v čase, keď sa táto právna úprava aplikuje  v praxi disciplinárneho súdu. Ide Slovensko v aplikácii správnou cestou ? Aký je vzťah zodpovednosti sudcu za dodržanie  všeobecnej  spoločenskej  morálky a  jeho profesíjnej morálky? Môže  byť profesíjná morálka sudcu iná ako je všeobecná spoločenská morálka a ak áno , tak v čom môže spočívať rozdiel ? A ktorá morálka má prednosť, tá spoločenská, všeobecná alebo profesijná ? Je  možné sudcu  disciplinárne stíhať aj za porušenie sudcovskej etiky , ktorá nie je definovaná ako povinnosť v zákone  ? A ktoré zo správaní sa sudcu v jeho občianskom živote budeme posudzovať za  také, ktoré sú   v súlade s našou profesiou a podľa čoho to budeme posudzovať ? Mnohé z toho sa už riešilo a vyriešilo, ale možno sa už na závery zabudlo a mnohé treba riešiť stále odznova  a závery aktualizovať. Na základe vlastnej skúsenosti  viem, že je to mimoriadne potrebné. 

Vyberám z  materiálu  Komisie pre otázky etiky v justícii  :  

Morálka zahrňuje hlavné zásady týkajúce sa dobra a zla , ktoré umožňujú kvalifikovať a posudzovať ľudské činy. – univerzálne zákony, ktoré platia pre všetky ľudské bytosti.

Profesijna morálka :  Členom sudcovského stavu sa ukladá rovnako ako všetkým jednotlivcom usilovať o univerzálne hodnoty a všeobecné morálne hodnoty. Tieto hodnoty vyjadruje špecifickým spôsobom kvôli špecifickému postaveniu sudcu, ktorým je zverená verejná služba justície.  Všeobecná morálka sa prelína s profesijnou, ktorá zohľadňuje tak záujmy jednotlivcov , ako aj vyššie záujmy záujmového spoločenstva.

Profesijná morálka nie je individuálnou záležitosťou...

Deontológia vzišla priamo z profesijnej morálky – explicitne  stanovuje formálne – zásady, ktorých nedodržanie sa bude postihovať, a to z dôvodu, že napr. sudca je osoba, ktorá sa pri výkone povolania nevyhnutne ocitá v situácii príliš veľkej právomoci vo vzťahu ku užívateľovi, ktorý od neho závisí.  Disciplína je represívna časť deontológie.

        Z toho sa dá spraviť záver, že univerzálne hodnoty musíme  dodržiavať a že profesijná morálka musí s nimi byť  vždy v súlade, iba ich vyjadruje špecifickým spôsobom . A  ak  niektorú hodnotu považujeme za takú  závažnú, že jej neodržanie chceme postihovať , tak to musíme explicitne v zákone upraviť. A z toho vyplýva aj to, že zákonná úprava , je všeobecne záväzná a musíme ju dodržiavať , jej dodržiavanie zabezpečovať a nedodržiavanie postihovať. 

Podľa Stanoviska č.3 / 2002 / Poradnej rady Európskych sudcov  bod  58 .. všetky právne systémy potrebujú disciplinárny systém v nejakej forme, aj keďz odpovedí, ktoré jednotlivé členské štáty uviedli v dotazníku je evidentné, že v niektorých z týchto štátov je táto potreba pociťovaná oveľa naliehavejšie , než v iných.  V tejto  súvislosti existuje základný rozdiel medzi krajinami, ktorých súdnictvo pozostáva z menšieho počtu sudcov menovaných z radov skúsených profesionálov z právnických profesií a krajinami s tzv. kontinentálnym systémom, ktorých súdnictvo má veľa kariérnych sudcov zvyčajne mladšieho vekového priemeru. 

       Na otázku  : „Aké konanie by malo zakladať  disciplinárnu zodpovednosť sudcu ?“  rada v stanovisku  okrem iného uviedla , že nie je správne dávať znamienko rovnosti medzi porušenie  vlastných profesionálnych noriem a konanie , ktoré je dôvodom na disciplinárne konanie. Profesionálne normy predstavujú najosvedčenejšie postupy, o ktorých dosiahnutie by sa mali usilovať všetci sudcovia. Postavenie profesionálnych noriem na rovnakú úroveň s konaním, ktoré podlieha disciplinárnemu konaniu by bolo nepochopením ich účelu a navyše by nepodporovalo ich ďalšie zdokonaľovanie.. Aby bolo disciplinárne konanie oprávnené, nesprávne konanie sudcu musí byť závažné a zjavné a nemožno ho predpokladať iba preto, že došlo ku porušeniu profesionálnych noriem uvedených v pravidlách. .. Druhým názorom je , že každý štát by mal vymedziť, aké správanie môže viesť k disciplinárnemu konaniu. Rada uvádza, že v niektorých krajinách sa pokúsili detailne špecifikovať každé správanie, ktoré môže byť dôvodom pre diciplinárne konanie vedúce ku nejakej forme postihu…V stanovisku sa uvádza : …“ že na všetkých týchto pokusoch je však očividné, že napokon sa uchýlia ku všeobecným formuláciám, typu „ zo všetkého trochu „, ktoré vyvolávajú otázky  o posudzovaní a výške trestu. Rada  napokon v stanovisku uvádza, že podstata disciplinárneho konania spočíva v konaní, ktoré je v zásadnom protiklade s konaním, ktoré sa očakáva od profesionála v pozícii osoby, ktorá sa údajne dopustila   nesprávneho konania.

Naša právna  úprava  je tiež vo forme zákona. Podľa § 30 ods.1 zák č. 385 / 2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich  , ktorý upravuje základné povinnosti sudcu :  V občianskom  živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jej skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé , nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Obmedzenia štátneho funkcionára pri výkone štátnej funkcie  podľa osobitného predpisu sa vzťahujú primerane aj na sudcu. Podľa ods.2 :  V záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä :  po  a / presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú  , povesť , po  f /  dodržiavať zásady sudcovskej etiky.

Čo je disciplinárnym previnením  stanovuje zákon,  ktorý stanovuje aj to, čo je závažným disciplinárnym previnením a čo je závažné disciplinárne  previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu.  Zákon č. 385 / 2000 Z.z.  v § 116 . V  ods.1  písm.a  tohoto ustanovenia   sa uvádza, že disciplinárnym previnením je  po a / zavinené  nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu, b / správanie, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti  a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu  voči účastníkom konania a o úsilí ukončiť súdne konanie  spravodlivo a bez zbytočných prieťahov, po c / nepreukázanie požadovaných výsledkov podľa zásad hodnotenia sudcov schválených  podľa osobitného predpisu na základe hodnotenia sudcu, po d / nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie  v stanovenej lehote , nespôsobilosť  sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj majetkových prírastkov, ktorý zjavne prevyšuje  súhrn jeho platov a iných vyčísliteľných príjmov, po e / porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu, po f / prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu omamnej alebo psychotronickej látky…, ak sa sudca na výzvu predsedu súdu odmieta podrobiť dychovej skúške,alebo lekárskemu odberu  a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu má to rovnaké právne následky , ako keby bol pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.. 

 Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa ods. 3 sú tieto : a / výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, po b / spáchanie závažného disciplinárneho previnenia  napriek tomu , že mu bolo za závažné disciplinárne previnenie  uložené disciplinárne opatrenie, po c / nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať  zdroj značných majetkových prírastkov , ktoré presahujú  súhrn jeho platov a iných vyčísliteľných príjmov. 

      Podľa Stanoviska č.3 / 2002 / Poradnej rady Európskych sudcov  O zásadách a pravidlách profesionálneho správania sudcov, konkrétne o etike, nezlučiteľnom správaní a nestrannosti  podľa bodu 12 právomoci zverené sudcom podliehajú nielen vnútroštátnemu právu, ktoré je vyjadrením vôle národa, ale tiež zásadám medzinárodného práva a spravodlivosti, ktoré uznávajú moderné demokratické spoločnosti.  Stanovisko  sa zaoberá nestrannosťou a správaním sa sudcov pri výkone ich rozhodovacích povinností a tiež nestrannosťou a správaním sudcov mimo výkonu svojej funkcie. Podľa  názoru vyjadreného v stanovisku v bode 28 tretia veta  … „ si vždy treba položiť otázku, či v danom spoločenskom kontexte a v očiach rozumne zmýšľajúceho a informovaného pozorovateľa  vykonáva sudca činnosť, ktorá by mohla objektívne kompromitovať jeho nezávislosť alebo nestrannosť.“  
Inými slovami, či má vplyv na  výkon jeho sudcovskej funkcie, ktorú má sudca vykonávať nezávislo a nestranne.   

Právne  normy upravujúce povinnosti sudcu v Slovenskej republike  aplikuú orgány oprávnené podávať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi a disciplinárny súd, ktorý o návrhoch rozhoduje. Sudcovská obec nie je oboznamovaná  s odôvodnením disciplinárnych rozhodnutí a  diskusia o etických pravidlách a pojmoch použítých v zákone o sudcoch neprebieha. Z tohoto dôvodu je tu veľa otáznikov a nie je známa odpoveď napríklad na  základné veci, napríklad , čo znamená  podľa § 30 ods.1 zák. č. 385 / 2000 Z.z. „ V občianskom živote , pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca  musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.“ 

Uvádzam príklad  výkladu  tohoto ustanovenia  ktorý je  použitý v návrhu na začatie disciplinárneho konania  a je predmetom posúdenia v disciplinárnom konaní :  a to z návrhu č. 5752/2008/10 na začatie  disciplinárneho konania , ktorý podal dňa  10.9.2008 podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Najvyššiemu súdu  SR ako disciplinárnemu súdu : ... Podávam návrh proti JUDr. D.K., sudkyni ... pretože v trestnom konaní obžalovaných Z. S.a PhDr. E.K. / novinárky / ..vedenom pre trestné činy ohovárania   vypovedala na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa  pričom v rámci tohto výsluchu uviedla nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Ž.  JUDr. P. P. v období rokov 1997 – 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného, teda svojim konaním porušila základnú povinnosť sudcu podľa § 30 ods.1 zák.č. 385 / 2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich... zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu... týmto konaním ... naplnila pojmové znaky disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.1 písm-a zák. č. 385 / 2000 Z.z. ..., preto navrhujem...

 K uvedenému sa  žiada diskusiu z toľkých aspektov, že je to až neuveriteľné. Iba v  skratke ich okruh naznačím : 

1 / Môže   štátny orgán, reprezentant výkonnej alebo súdnej moci podať  návrh na disciplinárne konanie  na sudcu za to, že sudca si splnil svoju zákonnú a aj občiansku povinnosť – svedčiť pred súdom ? 

2 /  Je podanie svedeckej výpovede v trestnom konaní  takým správaním sa  sudcu v občianskom živote, ktorého sa sudca má , prípadne môže zdržať, ak sa na predmet výpovede nevzťahuje mlčanlivosť, ak na strane sudcu pre odmietnutie výpovede nie je zákonný dôvod ?

3/ Nie je  odmietnutie výpovede  v súdnom konaní sudcom  takým správaním, ktoré spochybňuje  súdny systém,  vážnosť sudcovskej funkcie a súdnictva ? 

4/ Je obava, že sudca svojou svedeckou výpoveďou môže zasiahnuť do osobnostnej sféry iného sudcu  dôvodom, aby  sudca v občianskom živote nemusel plniť zákonnú povinnosť svedčiť před súdom ? 

5 / Je občianska česť iného sudcu ten právny záujem, ktorý je chránený ustanovením § 30 ods.1 zák.č. 385 / 2000 Z.z. ? 

6/  Sudca sa má podľa  § 30 ods.1 zák. č. 385 / 2000 správať tak, aby nenarušil vážnosť sudcovskej funkcie .. Ide o funkciu, ktorú vykonáva on, alebo všeobecne o akúkoľvek sudcovskú funkciu , ak zákon ukladá okrem tejto uvedenej povinnosti osobitne aj povinnosť vo vzťahu ku súdnictvu ? 

7 / Nie je v  tomto prípade   laický  úsudok navrhovateľa, že sudkyňa nepravdivo vypovedala , v návrhu   zamenený  za skutok sám ?  Navrhovateľ nemá  právoplatný rozsudok o krivej výpovedi , ktorú si  sám vyhodnotil ako nepravdivú . 

8 /  Aký je vzťah zákona  č.385 / 2000 Z.z. ku ostatným zákonom  ? 

Ako východisko do diskusie na  túto tému  uvádzam  výňatky  z úpravy etických zásad  niektorých krajín :                                    

Česká republika : 

Etické zásady

Bod.1. Sudca podporuje mravnú integritu a nezávislosť súdnictva

Kanada    :  

A / Sudcovská nezávislosť: 

Bod. 1 . Sudcovia musia svoje sudcovské povinnosti vykonávať nezávisle a musia byť oslobodení od vonkajších vplyvov. 

Bod. 2. Sudcovia musia dôrazne odmietnuť akýkoľvek pokus o ovplyvňovanie ich rozhodnutí v akejkoľvek veci prejednávanej pred súdom, ak je to mimo súdneho konania pred súdom. Bod.4. Sudcovia by mali predvádzať a nastoľovať vysoký štandard sudcovského správania a tak upevňovať dôveru verejnosti, ktorá je základom sudcovskej nezávislosti

B / Sudcovská nestrannosť : 

Sudcovia musia byť pri svojich rozhodnutiach  a rozhodovaní nestranní a musia sa takými aj javiť.

/ Na vysvetlenie pojmu nestrannosť sudcu uvádzam , že  Európsky súd pre ľudské práva v roku  1950 v jednom zo svojich rozsudkov definoval nestrannosť  : Nestrannosť znamená stav vnútornej nezávislosti sudcu k prípadu, jeho vnútornej istoty , že ho vlastné názory neovplyvňujú v prospech  niektorej strany. /  

B.1- Sudcovia by mali konať rozhodne, zachovávať prísnu kontrolu súdneho procesu a zabezpečiť rýchly výkon, taktiež by mali s každou osobou pred súdom zaobchádzať primerane zdvorilo.

Občianske aktivity : .. Sudcovia by sa mali vyhnúť akejkoľvek  aktivite alebo organizácii , ktorá by mala negatívny dopad na ich nestrannosť, alebo by mohla zasahovať do ich sudcovských povinnost. 

Politické aktivity :  Všetky politické aktivity musia byť po sudcovom vymenovaní ukončené, správania , ktoré by u informovanej  osoby mohli vzbudiť dojem, že je sudca zainteresovaný do politickej aktivity musia byť tiež po sudcovom vymenovaní ukončené.

Etický kódex talianskych sudcov : 

V spoločenskom živote sa sudca musí správať dôstojne a korektne a musí hľadieť na verejný záujem.

Vo svojich spoločenských a inštitucionálnych vzťahoch neslúži sudca funkciám, ktoré zastáva s úmyslom získať osobné výhody.

Nezávislosť sudcu : Musí sa vyhnúť akémukoľvek vzťahu  s vedúcimi predstaviteľmi strán, podnikov alebo akýchkoľvek iných subjektov, ktoré by mohli mať vplyv na výkon jeho funkcií alebo  by mohli viesť k narušeniu jeho imidžu.

Nestrannosť  sudcu : Sudca rešpektuje dôstojnosť každej osoby bez diskriminácie, predsudkov voči pohlaviu, kultúre, ideológii, rasy alebo náboženského vyznania. ...

Austrália :  

Napr. Účasť na verejných diskusiách – aspekty  súdnej správy a fungovania súdnictva sú predmetom verejnej úvahy a diskusie v médiách.  Vhodný príspevok sudcu  do diskusie  je želateľný, pretože prispieva k pochopeniu súdnej správy verejnosťou a ku dôvere verejnosti.

Účasť vo vládnych poradných orgánoch a komisiách – vo všeobecnosti nie je vhodné, aby bol sudca členom komisie., ktorá sa zaoberá záležitosťami , .ktoré majú vzťah k súdnemu povolaniu, akými je štruktúra súdov, právna reforma.... pri posudzovaní možností, by mal sudca pamätať, že  členstvo v štátnom orgáne by mohlo poskytovať obsahovanie stanovísk v kontroverzných otázkach, ktoré môžu byť nestále z pohľadu nestrannosti a politickej neutrality sudcu.

Čo ku tomuto dodať ?
Vo všetkých krajinách sa na tieto témy diskutuje ,  pretože  aj etické zásady sa vyvíjajú , dopĺňajú, riešia sa konkrétne príklady a situácie, do ktorých sa sudcovia v živote a v práci dostávajú, alebo sa do nich môžu dostať. Aj účasť v pracovných skupinách a spolupráca vo vládnych orgánoch a komisiách sudcom je alebo nie je odporúčaná podľa toho čo sa v krajine rieši. Diskusia je nevyhnutná, pretože  okrem toho, že na jej základe  sa sudca lepšie orientuje  v etických  požiadavkach , ktoré sú na jeho prácu a život kladené , takto  sa  zabezpečuje aj prevencia pred porušovaním etických noriem  z neznalosti ich  výkladu v praxi. 

 V Banskej Bystrici dňa 14.9.2009