Ak medzi chybné kroky ministerstva školstva nerátame zavedenie povinnej angličtiny do tretieho ročníka základných škôl, prvým nepochybne bol zamýšľaný presun európskych 180 miliónov eur z OP-ov Výskum a vývoj a Vzdelávanie na výstavbu diaľnic.

Ďalší priniesol v piatok nepríliš výrazný stĺpček denníka SME (‘Jazykovo nadaní zaplatia’), v ktorom sa čitateľ o.i. dozvie, že študenti, ktorí študujú vysokú školu v cudzom jazyku, by mali platiť školné aj v dennej forme štúdia.

Minister Jurzyca argumentuje tým, že spoplatnením cudzojazyčných programov  chce zamedziť, aby na Slovensko prichádzali cudzinci zadarmo študovať.

Ak odhliadneme od nerovnosti prístupu ku vzdelaniu na základe národnosti, problémom naďalej zostáva, koľko Slovákov a koľko cudzincov vlastne študuje v cudzom jazyku...? Zarážajúcejším dokonca je, že samotné ministerstvo na to nepozná odpoveď.

Keď počty študentov v cudzom jazyku vedia rektori vysokých škôl, prečo ich potom nevie aj ministerstvo (keďže verejné a súkromné školy spadajú pod jeho pôsobnosť)? Z poslednej správy o stave vysokého školstva sa síce o tom nedozvieme ani my, ale len pre ilustráciu: počet všetkých študentov - 225 588, z toho cudzinci - 8 137 (čo tvorí 3,6%-ný podiel na celkovom počte). Osobne teda neverím, že cudzincov študujúcich v angličtine, nemčine či francúzštine je viac ako „našich“ študentov. V danom príspevku je za príklad uvedená Ekonomická univerzita, ktorej cudzojazyčné programy navštevuje „len“ tretina tých, ktorí nie sú Slováci.

Aby sme si to zrekapitulovali: slovenská vedecká i vysokoškolská špička sa čuduje, prečo talentovaní a nadaní študenti odchádzajú študovať do zahraničia (tzv. brain drain), keď tí talentovaní a nadaní, ktorí na Slovensku zostanú a vyberú si cudzojazyčnú formu štúdia, budú za svoj nadpriemer ešte dodatočne spoplatnení. Podobná situácia nastala už dávnejšie u tých študentov, ktorí súbežne študujú dve vysoké školy (obidve denne naraz). Výška školného je pritom rozdielna: kým napríklad na Právnickej fakulte UK platí „dvojitý“ študent ročne 332 eur, jeho kolega na Filozofickej až 1 400 eur.

Namiesto toho, aby tí talentovaní a nadaní boli tak zo strany štátu, ako aj zo strany školy podporovaní a byrokracie ukrátení, štúdium je (bude) im skôr znepríjemňované. Z toho mi potom vyplýva, že na Slovensku je asi lepšie byť len priemerným študentom, ktorý „nevytŕča z radu“.

V poslednom čase sa na politickej scéne začalo polemizovať o spoplatnení denného štúdia, no nastáva tu ďalší „malý háčik“. Pokiaľ je totiž premiérkou vlády Iveta Radičová, denné štúdium nebude za žiadnych okolností spoplatnené (čo koniec koncov potvrdil minulý utorok v diskusii Študentského indexu aj poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý a len dodám už známy fakt, že spoplatnenie denného štúdia nie je ani v programovom vyhlásení vlády). Potom sa však pýtam: Prečo strašíte nadaných a talentovaných študentov, pán minister?! Keď už plánujete spoplatniť denné štúdium, urobte to celoplošne a nediskriminujte tých nadpriemerných.

NB: Otáznym však stále zostáva, či aj to spoplatnenie pomôže kvalite vysokoškolského štúdia a či aj tí menej majetní (a niektorí určite nadanejší a talentovanejší) budú mať i naďalej prístup k vyššiemu vzdelaniu.