.prečo ste sa rozhodli kandidovať za rektora Univerzity Komenského?

Univerzity sú stále dôležitejšou súčasťou spoločnosti. Majú šancu sa stať dôležitým potenciálom rozvoja spoločnosti. Ale len vtedy, ak budú kvalitné a funkčné. Na Slovensku je situácia dosť komplikovaná, lebo svoj kus cesty musia prejsť univerzity, ale i štát. Na jednej strane  sa univerzity sťažujú, že legislatíva je zlá, predpisy sú zlé, peňazí je málo a na strane druhej štát a spoločnosť očakávajú vyššiu kvalitu výstupov, umiestnenie sa v medzinárodných ratingoch, atď. Problém je totiž aj vo vnútri univerzít, aj vonku, v legislatívnom i finančnom priestore pre univerzity. Tí, čo sú vo vnútri, ťažko menia to, čo je vonku a tí, čo sú vonku, ťažko menia to, čo je vo vnútri. Je  potrebná symbióza  zmeny z vonku i zmeny vo vnútri. A keďže som mal vlastnú predstavu, ako zmena vo vnútri má vyzerať, rozhodol som sa kandidovať.

.čo, podľa Vás, najviac zavážilo, že ste nedostali patričnú dôveru od Akademického senátu?

(Smiech.) Včera som sa práve s pár ľuďmi, ktorí ma podporovali, stretol a spýtal som sa ich - čo si myslia - či som urobil niečo zle, alebo čo bolo potrebné spraviť inak. Ich odpoveď bola, že v rámci etických a morálnych zásad nevidia žiadne pochybenie. Takže neviem.

.čo si máme predstaviť pod ‘v rámci etických a morálnych zásad’?

Že niekomu nesľubujete akademické posty, rôzne výhody, a pod.

.a k niečomu podobnému pred voľbami došlo?

To si nedovolím povedať. Čo ma však pobúrilo a povedal som to aj vo svojom predvolebnom prejave je, že študentom zmarili pripravené stretnutie s kandidátmi. Študentská časť komory nás pozvala, ale tri hodiny pred diskusiou som sa dozvedel, že na nátlak z vedenia senátu sa stretnutie nakoniec neuskutoční, čo považujem za pošliapanie akademických slobôd.

.stretli ste sa s pánom Mičietom v nejakej diskusii so študentmi?

Potom, ako nám bolo zrušené stretnutie, sa časť študentov vzbúrila, protestovala na predsedníctve senátu a nakoniec nás na tretí pokus pozvali na ‘ad hoc’ stretnutie všetkých štyroch kandidátov (pozn. okrem pána Šuchu kandidovali i pán Mičieta, pani Kollárová a pán Boďa), kam prišlo okolo deväť-desať študentov.

.podľa pána Mičietu pri Vašom vzájomnom stretnutí v diskusii so študentmi nadobudol presvedčenie významnej zhody Vašich predstáv a koncepcií v následných riešeniach...

Ja som také presvedčenie nenadobudol.

.ako by mali prebiehať voľby najstaršej univerzity na Slovensku?

Podľa mňa by to mal byť po štyroch rokoch čas na hlbokú reflexiu toho, kam univerzita smeruje. Reflexiu, ktorá by nemala byť vtesnaná len do krátkeho vystúpenia kandidáta a dvadsaťminútovej diskusie. Ešte predtým by mali prebehnúť diskusie na rôzne témy či už na fakultách, alebo v senáte. Tie témy určuje samotná úloha rektora, ktorá je minimálne štvorrozmerná: mal by to byť totiž vedec, pedagóg, dobrý manažér a výborný ‘networker’, ktorý prepojí univerzitu s médiami, biznisom, štátnou i regionálnou správou a samozrejme aj so zahraničím. Preto by mal perfektne ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Určite dôležitou súčasťou je písomný program kandidáta, ktorý by mal byť akýmsi záväzkom pre jeho činnosť a podkladom na hodnotenie jeho výsledkov o štyri roky. Univerzita je obrovská inštitúcia, ktorá dostáva zo štátneho rozpočtu takmer sto miliónov eur, má štyritisíc zamestnancov a dvadsaťosemtisíc študentov. Vtesnať  do dvoch strán  predstavu o jej rozvoji na štyri roky, tak aby ste sa dostali hlbšie ako sú všeobecné deklarácie, je takmer nemožné.

.pre koho ste vytvárali program s názvom “Pre univerzitu, ktorá chce“?

Na Univerzite Komenského poznám  množstvo ľudí, pre ktorých bol môj program zaujímavý a o ktorých som presvedčený, že by im univerzita mala poskytnúť viac priestoru. Inštitúciu totiž môžete stavať len na špičkových ľuďoch a ľuďoch, ktorí chcú a sú dobrí. Na fakultách je takýchto ľudí dosť. Pre nich bol môj program. Podstatné však je, že väčšina akademického senátu tento môj pohľad nezdieľa.

.v lete tohto roku ste vo vydavateľstve VEDA vydali knižnú publikáciu s názvom “Aby univerzita mala dušu”. Má Univerzita Komenského dušu?

Myslím si, že nie, respektíve necítim tu vibrujúci priestor, v ktorom sa neustále niečo deje. Tak aj chápem „dušu univerzity“.

.čo ste pocítili, keď ste sa po štyroch rokoch vrátili na univerzitu?

Cítim tu skepsu. Keď som sa vrátil po štyroch rokoch, tak na mňa veľmi intenzívne doľahlo, že ľudia sú znechutení, unavení, bez nálady, respektíve že nie sú motivovaní. Motivácia je základ dobrého fungovania každej organizácie.

.volieb rektora sa zúčastnilo 65 senátorov a približne 50 divákov. V čom bol problém?

Súvisí to s náladou, ktorú som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Keby bola akademická obec viac vtiahnutá do procesu voľby, tak by určite viacerí prejavili záujem o účasť. Bol by to zároveň aj ideálny prostriedok motivácie. Je to ale širší aj hlbší problém. My totiž často robíme celouniverzitné slávnostné podujatia (napríklad výročia univerzity, zahájenie akademického roka, atď.) v aule s kapacitou tristo až štyristo miest, hoci vieme, že by sa ich teoreticky malo zúčastniť tridsaťdvatisíc ľudí. Neuvedomujeme si, že aj takéto podujatia sú súčasťou budovania korporálnej identity organizácie a hrajú veľmi dôležitú úlohu. Napríklad U.S. Steel v Košiciach nedávno oslavoval 10. výročie založenia a urobil oslavu v Steel Aréne, aby sa tam zmestili všetci pracovníci, prípadne aj ich partneri.

 .ako by ste potom vyriešili nízku kapacitu auly?

Ja by som robil otvorenie akademického roka niekde na T-Com pláži, poprosil by som napr. Miša Kaščáka, či by to bol ochotný pre univerzitu spraviť. Prvý rok by možno neprišlo dvadsaťosemtisíc študentov, ale aspoň päťtisíc podľa môjho názoru áno.

.ďalším problémom - nielen pre Univerzitu Komenského, ale aj pre všetky slovenské univerzity - je, že média sa o vysoké školstvo a vedu veľmi nezaujímajú.

Na otvorení akademického roka som sa dozvedel, s ktorými médiami je univerzita v súdnom spore. Ak chceme presadzovať kvalitu vzdelávania ako hodnotu v spoločnosti, ale nebudeme na našom cieli spolupracovať s médiami, nikdy sa nám to nepodarí. Nechápem, prečo rektor UK nemá pravidelne aspoň raz mesačne tlačovku, na ktorej by informoval slovenské médiá, čo univerzita urobila pre spoločnosť. Napr. pri katastrofe v Maďarsku vieme presne povedať, čo sa stalo a aké sú následky, pričom polovica z toho, čo sa povedalo v médiách, nie je pravda - postihnuté územie bude naveky znečistené, a keď nie naveky, tak minimálne na desiatky rokov. To je jedna z vecí, kde mohla univerzita spoločnosti pomôcť: máme kolektív vedcov, ktorí mapujú slovenské odkaliská - na devätdesiatich piatich percentách z nich nič nehrozí, ale sú tu dve-tri, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť. Sú to úplne praktické a aktuálne veci a spoločnosť by lepšie chápala, čo pre ňu môžeme urobiť. A nestojí to  žiadne peniaze.

.nenadobúdali by podobné vystúpenia vedenia univerzity politický charakter?

Nehovorím, aby sme glosovali politiku, ale diskutovali k odborným veciam. Víchrica v Tatrách - environmentalisti alebo salmonela v kurčatách - lekári, a pod.

.aké budú najbližšie štyri roky Univerzity Komenského? Očakávate nejakú zmenu?

Univerzita veľmi potrebuje zmenu. Zmena pre mňa však znamená nielen viac peňazí, ale aj zmenu systému riadenia a aj zmenu prístupu k vzdelávaniu. Ten je u nás vo väčšine prípadov lineárny, avšak svet a spoločnosť sú vo väčšine prípadov nelineárne. Svet sa mení a smeruje ku vzdelanostnej a kreatívnej spoločnosti. Vzdelávací systém sa musí rekonfigurovať, aby podporoval kreativitu viac, ako len rozširoval poznanie. Univerzity musia v prvom rade v študentoch prebudiť záujem o tvorivé myslenie.

.kritické myslenie, kreatívny potenciál, ľudská tvorivosť, empatia... Pomenujme to akokoľvek. Sú študenti (dnešná mladá generácia) lepší ako tí za Vašich študentských čias? Akým smerom sa vlastne vyvíja súčasná generácia?

Spoločnosť sa radikálne mení. V súčasnosti medzi generáciou tridsiatnikov a generáciou študentov je oveľa väčší rozdiel ako bol kedykoľvek v minulosti. Je to úplne logické, lebo vývoj technológií je rýchlejší ako kedysi. Keď sa zavádzal fax, zdalo sa mi to úplne neuveriteľné. Keď som v roku 1992 poslal prvý e-mail, tiež sa mi to zdalo úplne neuveriteľné. A pritom to bolo len nedávno. Z môjho pohľadu však bola kultúrna avantgarda predbehnutá tou technologickou, čo je nebezpečné. Vždy sme tu mali alternatívnu skupinu ľudí - avantgardu filozofov, mysliteľov, umelcov, ktorí spoločnosť ovplyvňovali. Teraz sa mi zdá, že je ich v spoločnosti menej cítiť. Treba povedať, že je to aj kvôli masovým médiám, ktoré priťahujú duchom chudobnejšie celebrity. Čiže aj výrazným vplyvom technológií sú dnes deti úplne iné. Majú ďaleko viac možností a informácií. To znamená, že aj pedagogická i výchovná práca by sa mala meniť. Na univerzite by sme sa o nej mali rozprávať a vedecky ju skúmať. Nemám však pocit, že by sa na univerzitách veľmi menila.

.dostanú súčasní študenti lepšie vzdelanie ako v časoch, kedy ste končili školu Vy?

Myslím, že áno.

.už dávnejšie registrujeme značný odliv študentov a mladej inteligencie do zahraničia, najmä do Českej republiky. Čo by sme mali zmeniť, aby sa postupne vracali, respektíve nám neodchádzali?

To je typický zápas o zdroje. Podobne ako v minulosti prebiehali zápasy o ropu a predtým ešte o železnú rudu, uhlie, drevo alebo poľnohospodársku pôdu, do budúcnosti to bude zápas o talent. My v tomto zápase o talent neuveriteľným spôsobom prehrávame. Dvadsaťsedemtisíc študentov v Českej republike nie je mobilita, ale bohapustý ‘brain-drain’. Nám chýba, ako uvádza americký ekonóm Richard Florida v publikácii o kreativite, atraktivita prostredia daná jej kultúrnym nábojom. Najlepšia univerzita je totiž tá, ktorá je otvorená podnikateľom, politikom, vedcom, ale i telesne postihnutým, či deťom zo základných škôl a ktorá ‘žije’.

.čo je najdôležitejšie pri mobilite študentov v zahraničí?

Čo sa týka mobility, nie je dôležité, čo sa tam človek naučí, ale je to obrovský prínos k jeho transverzálnym zručnostiam (po kultúrnej i jazykovej stránke). Keby túto skúsenosť získali dve tretiny Slovákov i Maďarov, veľmi rýchlo by sme odstránili národné trenice. Možno by sme boli otvorenejší aj k rómskej menšine a nemali by sme z toho dlhovekú traumu.

.v júni sa nám zmenila vláda. Príde k zlepšeniu vzdelávania na vysokých školách?

Zatiaľ mám neutrálny postoj. Za dvadsať rokov sme zdaľeka neurobili to, čo sme mohli a to, čo sme mali. Spoločnosť nemôže reformovať ekonomiku, posilňovať bankový sektor, urobiť dôchodkovú reformu bez toho, aby sa paralelne podporovalo vzdelávanie.

.aký názor ste nadobudli po prečítaní jej programového vyhlásenia, časti venovanej školstvu?

Programové vyhlásenie prináša zaujímavé myšlienky, nie je tak prázdne, ako boli tie predchádzajúce. Avšak štyri roky, podobne ako funkčné obdobie rektora, je dosť krátka doba a zatiaľ som nepostrehol ani jeden znak konkrétnosti. Východisko je dobré, ale bolo by treba vidieť konkrétne kroky a záväzky.

.ministerstvo školstva málokedy vysiela svojich zástupcov na Radu pre mládež, vzdelávanie a kultúru do EÚ, akoby ani nemalo záujem. Nestrácame možnosť si vyrokovať pre nás lepšie podmienky?

To je zložitý a vážny problém nielen ministerstva školstva, ale i Slovenska. Samotná fyzická účasť nie je až tak dôležitá. Podstatnejšie je, že sme zredukovali európsku integráciu, ktorá je pre túto malú krajinu tak elementárnou ako vzduch alebo voda, na ‘nešťastné’ štrukturálne fondy. Keď sme vstúpili do Európskej únie, kapitolu európskych záležitostí sme poskladali, založili a ukončili. Náš problém je ten, že chceme do všetkého vstúpiť, len nevieme, čo s tým potom.

.v čase Vášho pôsobenia v Európskej komisii ste mali o.i. na starosti aj ‘Program kultúra’ a ‘Program európske hlavné mesto kultúry’. Zavážil pri zvolení mesta Košice za EHMK v roku 2013 fakt, že ste zo Slovenska?

Táto súťaž neprebieha ako súťaž medzi krajinami, ale ako súťaž medzi mestami v rámci dopredu zvolenej krajiny. Už rozhodnutie Rady ministrov z roku 2006 určilo, že v roku 2013 bude hlavným mestom kultúry v EÚ jedno mesto zo Slovenska a jedno mesto z Francúzska. Mojou úlohou a úlohou môjho tímu v Európskej komisii bolo, aby výber v oboch krajinách prebehol  transparentne, podľa predpisov. Košický tím pripravil vynikajúci projekt, o ktorom hlasoval európsky panel - a zaslúžene vyhral.

.vrátili ste sa z Bruselu, aby ste sa stali rektorom UK. Zvolený ste nakoniec neboli. Čo teda plánujete v najbližšej dobe?

Ešte je to čerstvé,  musím si to premyslieť.

.dostali ste už nejakú pracovnú ponuku zo zahraničia?

De facto sa môžem kedykoľvek vrátiť do Európskej komisie, keďže mám s ňou trvalú zmluvu.

.síce ste teraz nevyhrali a väčšinou porazený kandidát už druhýkrát nekandiduje. Napriek tomu, dokázali by ste si predstaviť znovu kandidovať niekedy v budúcnosti?

Myslím, že nie. V týchto voľbách som ponúkol to najlepšie, čo ponúknuť viem. Nepredpokladám, že by som sa za štyri roky radikálne zlepšil, aby opätovná kandidatúra mala význam.