N á r o d n á    a s o c i á c i a    s u d k ý ň    S l o v e n s k a

kolektívny člen Medzinárodnej asociácie sudkýň

sídlo: 740 01 Banská Bystrica, Skuteckého 28

kancelária výkonnej riaditeľky: Okresný súd Prešov, Grešova 3, 080 01 Prešov

Ústavnoprávny výbor                                         

Národnej rady SR

B r a t i s l a v a

Pripomienky

k návrhu novely zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďaľších justičných zákonov (tlač 1014)

Vzhľadom na účel a význam navrhovanej právnej úpravy, ktorou vlastne má byť dovŕšený dlhoročný proces budovania nezávislej súdnej moci, malo by ísť o kvalitatívne novú úpravu správy súdnictva.  Preto by  sa očakávalo, že takáto norma bude spracovaná po  širokej odbornej diskusii  širokej odbornej  verejnosti a hlavne sudcov  – tento návrh však nebol pripravovaný  ani len v súčinnosti so sudcami (Združenie sudcov Slovenska)  a terajšími orgánmi správy a samosprávy súdnictva  (Súdna rada SR a sudcovské rady) – svedčí  o tom skutočnosť, že žiadne  zápisnice  o rokovaní týchto inštitúcií neobsahujú záznam o prerokovaní tohto materiálu . Pravdou je, že v zásadných otázkach novela  zodpovedá ich dlhodobým cieľom, ale vzhľadom na to, že ide o zásadnú systémovú zmenu, bolo žiadúce, aby bola dôkladne a transparentne pripravovaná a spracovaná  tak, ako to zodpovedá jej významu. 

Predložená úprava teda bola do pripomienkového konania predložená  len ako iniciatívny návrh ministra spravodlivosti, ktorý nevyplýval ani z programového vyhlásenia vlády a vlastne zodpovedal len jeho vlastnej predstave dobudovania nezávislej súdnej moci bez predchádzajúcej oficiálnej konzultácie s kolektívnymi orgánmi inštitúcií zastupujúcimi sudcov.  To nesvedčí ani o neustále  proklamovanej úcte predkladateľa k sudcovskému stavu.  Ešte ani v septembri 2008, keď bol Súdnej rade SR predložený materiál Ministerstva spravodlivosti SR č. 20317/2008-10  ako „Návrh komplexného materiálu týkajúci sa ďaľšieho rozvoja súdnictva v Slovenskej republike do r. 2010“ , sa o takejto konkrétnej úprave neuvažovalo, pretože inak by  sa ňou Súdna rada určite zaoberala;   v jej uznesení č. 349 zo dňa 16.9.2008, ktorým na tento materiál reagovala, však o takejto úprave -  ale ani o zámere pripraviť ju do r. 2010 nie je zmienka!  Všetko nasvedčuje tomu, že takáto úprava bola pripravená narýchlo bez náležitej prípravy . V takej situácii je zarážajúce, že Súdna rada, ktorá je v súčasnosti v podstate najvyšším orgánom súdnictva, k nemu vlastne nemala žiadne  obsahové  ani  legislatívno-technické pripomienky, ba ani sa len k jeho pripomienkovaniu nezišla (vyjadrila sa len hlasovaním per rollam). Česť sudcov v tomto štádiu  „zachraňovali“ len čiastkové pripomienky niektorých sudcovských rád (Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach) a stavovských organizácií (Združenie sudcov Slovenska a Národná asociácia sudkýň Slovenska), keď zaznamenali začatie pripomienkového konania  na Portáli právnych predpisov. V štádiu „klasického“ dvojtýždňového pripomienkového konania to však už vzhľadom na danú predlohu nemohlo byť koncepčné. 

Národná asociácia sudkýň Slovenska aj v tomto štádiu legislatívneho procesu zotrváva na zásadných pripomienkach, ktoré predložila v pripomienkovom konaní  a pre ktoré nedoporučuje tento návrh zákona v predloženej podobe schváliť z dôvodov:

1/ O tom, že materiál bol spracovaný veľmi narýchlo, svedčí aj to, že vlastne len mechanickým spôsobom „prerozdeľuje“ doterajšie kompetencie ministra a ministerstva spravodlivosti medzi Súdnu radu , Najvyšší súd a predsedu týchto inštitúcií, pričom nie sú upravené ani len vzťahy medzi Súdnou radou a Najvyšším súdom ako orgánmi správy súdnictva - aj Kancelária Najvyššieho súdu, ktorá má byť tou výkonnou zložkou správy, bola do zákona  zapracovaná až po pripomienkovom konaní. Prerozdelenie  kompetencií a vzájomné vzťahy týchto orgánov je však nutné starostlivo zvažovať a to aj (ale nielen)  preto, že podľa súčasného ale i navrhovaného modelu je predseda NS a predseda Súdnej rady tá istá osoba – koncentrácia moci v jedných rukách je vždy nebezpečná.  Aj samotné prerozdelenie kompetencií medzi Súdnu radu (ako kolektívny orgán) a Najvyšší súd  - jej predsedu je na širokú diskusiu – jednou z alternatív by napr. mohlo byť, aby Súdna rada bola najvyšším orgánom správy súdnictva a Najvyšší súd by súdy riadil v oblasti riadenia výkonu súdnictva. Podľa navrhovanej úpravy je to zmiešané, ale ani z dôvodovej správy nie je celkom zrozumiteľný kľúč pre práve také rozdelenie kompetencií, aké je navrhované.

2/ Ani v ústave nie je doposiaľ dôsledne definované  postavenie Súdnej rady SR tak, že ide o najvyšší orgán správy súdnictva (aj keď sa tak vníma). Kompetencie tohto orgánu sú zmiešané a tak ho nie je možné považovať za klasický správny orgán. Mnohé záležitosti sú  problematické a tak by sa žiadalo, aby  sa k vyššiemu stupňu osamostatňovania súdnej moci pristúpilo až po dôkladnom prehodnotení terajšieho stavu. Potom by bolo potrebné dopracovať aj postavenie Súdnej rady v ústave.  

Pokiaľ ide o Najvyšší súd SR, na ktorý má podľa predloženého návrhu tiež prejsť správa súdnictva,  tiež by toto jeho postavenie malo vychádzať z ústavy - tento  je však v ústave zatiaľ pojatý len do sústavy súdov (čl. 143 ods. 1), ktoré ako nezávislé a nestranné súdy vykonávajú súdnictvo (čl. 141 ods. 1), pričom za výkon súdnictva sa v zmysle § 2 zákona o súdoch  v podstate považuje rozhodovacia činnosť. 

Ak by mali na Najvyšší súd SR prejsť aj kompetencie v oblasti správy súdnictva, bola by to tak vážna zmena v systéme trojdelenia štátnej moci a správy súdnictva vôbec, že by si to podľa nášho názoru vyžadovalo aj  novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by zakotvila postavenie Najvyššieho súdu  aj po tejto stránke a zároveň by dotiahla aj postavenie Súdnej rady.

3/ Prijatím navrhovanej úpravy   by vlastne došlo k „úplnému oddeleniu súdnej moci od moci výkonnej“ , a tak by bolo potrebné nanovo prehodnotiť a upraviť vzájomné vzťahy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci tak, aby vzájomný systém bŕzd a pák týchto mocí fungoval takým spôsobom, ako je to v demokratickom systéme potrebné.

Takúto zásadnú systémovú zmenu správy súdnictva nie je možné vykonať len novelizáciou jestvujúcich zákonov, ale až po dôkladnej analýze súčasného stavu správy súdnictva (čo sa osvedčilo, čo nie, čo je potrebné zmeniť, čo nanovo upraviť atď.) by bolo žiadúce pripraviť nový komplexný zákon o správe súdnictva v súlade aj so zmenou ústavy a ďaľších zákonov, v ktorých by sa v novej situácii upravili brzdy a páky ostatných mocí voči moci súdnej. 

Keď účinnosť navrhovanej úpravy má byť posunutá až do r. 2011, vôbec nie je nutné schvaľovať takú nedokonalú právnu úpravu už dnes a spoliehať sa na to, že do jej účinnosti ju bude možné „doladiť“ prijatím noviel (pretože novely sú vždy problematické a neraz prinášajú vážne výkladové problémy), ale ak už skutočne dozrel čas na takéto systémové zmeny, treba sa sústrediť na spracovanie novej  komplexnej právnej úpravy týkajúcej sa súdnictva. 

Dňa 29.5.2009