Prvé kvapky dažďa, ktoré nás zastihli na koncerte Živých kvetov, sa zdali priateľsky osviežujúce. Naše hlavy boli plné silných zážitkov, ktoré sa na rozpálenom trenčianskom letisku tento rok podávali v koncentrovanej forme. Neuveriteľná Patti Smith, ktorá ani v sedemdesiatych rokoch nemohla podávať presvedčivejšie výkony, než to, čo predviedla na Pohode. Prekvapivo ľúbozvučný minimalizmus Tunng. Hlas pani Marty Kubišovej, ktorý mal hĺbku všetkých zvonov katedrály svätého Víta. Čistá expresivita tanečného dua Rootless Root. Valčík, ktorému sme spolu s desiatkami okolosediacich neodolali, keď dva operné orchestre  - slovenský a maďarský - spoločne spustili Na krásnom modrom Dunaji. Na niektoré chutné sústa sme sa ešte len tešili, napríklad na Collegium Musicum, z ktorého sme dostali len malú chuťovku na prvej diskusii .týždňa.

Živé kvety dohrali, prišiel Michal a varoval pred blížiacou sa búrkou. Keď sme narýchlo zháňali zásoby jedla a pitia a bežali proti silnejúcemu vetru schovať sa do stanu našich priateľov, ešte stále sme si mysleli, že to Collegium Musicum uvidíme. Až neskôr začali chodiť správy. O mŕtvom, ranených, o konci Pohody. Aj pohody.

Ak sa v tejto situácii dá niečo hodnotiť pozitívne, ja tak hodnotím krízový manažment organizátorov. Informovanosť, kyvadlová doprava do mesta, športová hala. Domov sme sa dostali bezproblémovo.  Len v tom vlaku vládla pohrebná nálada. Prevažná väčšina cestujúcich ľutovala zranených účastníkov, ale aj organizátorov. Ľudia sa obávali problémov, ktoré Michala nezaslúžene čakajú a toho, že by ho to mohlo odradiť od organizovania budúcoročnej Pohody. Bohužiaľ, našli sa aj chytráci ako mladík v sedadle oproti nám, ktorý uvažoval, že si za zrušenú časť festivalu pôjde vypýtať naspäť tretinu vstupného! Keď sme mu povedali, nech nehovorí blbosti, odtušil: "Teraz sa ti to zdajú blbosti, ale keď mne vrátia peniaze, budete ľutovať, že ste nešli aj vy". Snažili sme sa mu vysvetliť, že tu nejde o nejakých 15 Eur, ale o ľudí, ktorí sa zabili či zranili a že je ohrozená celá existencia festivalu, a že by sme namieste dali tých 15 alebo aj celých 60 Eur, keby to pomohlo zachrániť tých ľudí alebo Pohodu.

Milý Michal, vytvoril si tu na Slovensku úžasnú vec, ktorú si prichádzajú vychutnať ľudia zo Slovenska aj z celej Európy (Bretónec, ktorého sme včera spoznali na campovisku, bol na Pohode už piatykrát). Nešťastie, ktoré sa včera stalo, sa nestalo tvojou vinou. Pre bezpečný a hladký priebeh festivalu si spravil, čo bolo v tvojich silách. Veľmi Ti držím palce vo všetkom, čo Ťa čaká v týchto dňoch. Bola by strašná škoda, keby Pohoda mala skončiť. Napriek tomu budem Tvoje rozhodnutie rešpektovať. A ďakujem Ti za všetky Pohody, ktorých som mala tú česť sa zúčastniť.