kauzy

23. Nacionalizmus

1. november. 2009 | videlo 2313 ľudí

Stiahnuť flash player Pre správne prehrávanie videí potrebujete mať nainštalovaný
Adobe® FLASH PLAYER. Prosím kliknite na ikonku pre spustenie inštalácie.


Dôležité upozornenie: po stiahnutí inštalačného súboru, skôr ako ho spustíte zatvorte všetky okná Vášho prehliadača. Ak máte prehliadač Mozilla Firefox, zatvorte aj okno so zoznamom sťahovaných súborov, ak ho máte otvorené.

Po inštalácií sa zmeny prejavia až po zatvorení všetkých okien Vášho prehliadača a opätovnom spustení.

V novembrových dňoch na Námestí Slovenského národného povstania znelo: „Sme jeden národ!“   Na celom Slovensku vnímala verejnosť 17. november ako československú revolúciu a prísľub rovnoprávneho, demokratického riešenia vzťahov Slovákov a Čechov. Slovenské zástavy, ktoré sa na námestiach objavili zároveň s československými, mnohí vôbec nepoznali – posledný raz ich mohli vidieť v roku 1968 a staršej generácii pripomínali skôr vojnový slovenský štát.  Už v decembri 1989 sa však objavili na stĺpoch prvé plagátiky slovenských emigrantov. Po roku 1945 si pestovali v emigrácii tradíciu samostatného slovenského štátu, ktorá neprešla prakticky nijakou demokratickou reflexiou. V druhej polovici osemdesiatych rokov sa ich  zmocnil generačný pocit zmaru. Rok 1989 pochopili ako svoju poslednú príležitosť. Svojimi názormi zaplavili celé Slovensko a najmä mladú generáciu, ktorá nemala o povahe vojnového slovenského štátu nijaké vedomosti. Prenikli do škôl a do médií. Z najostrejšieho študentského protirežimistického časopisu Zmena sa napríklad veľmi rýchlo stala tribúna nacionalizmu.  V januári 1990 prebiehali v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí prvé mítingy Štúrovej spoločnosti. Dňa 3. marca sa konalo v Šuranoch zhromaždenie Slovákov južného Slovenska zorganizované Maticou slovenskou a Zväzom slovenských učiteľov, ktoré požadovalo používanie slovenského jazyka v úradnom styku na celom území Slovenskej republiky bez výnimky. Stretnutie znamenalo začiatok nacionalizácie Matice slovenskej.  Dňa 7. marca bola znovuzaložená Slovenská národná strana, ktorá už 30. marca zorganizovala spolu so Štúrovou spoločnosťou demonštráciu proti rozhodnutiu Federálneho zhromaždenia o názve štátu a o postoji slovenskej časti poslancov. Dňa 20. mája 1990 sa potom konal na Námestí Slovenského národného povstania v Bratislave míting zorganizovaný Slovenskou národnou stranou, Stranou slobody, Nezávislou stranou Slovákov, Maticou slovenskou, Zväzom slovenských učiteľov a Štúrovou spoločnosťou, ktorého účastníci žiadali vo vyhlásení adresovanom Slovenskej národnej rade a vláde Slovenskej republiky, aby na prvom rokovaní po voľbách Slovenská národná rada prijala zákon o slovenskom jazyku ako úradnom jazyku na celom území Slovenskej republiky. Tým stratilo Námestie Slovenského národného povstania svoju revolučnú symboliku.  Návrh zakazoval používanie jazykov menšín v úradnom styku, a to bez výnimky. Svojou povahou priamo odporoval chápaniu menšinových práv, uznávaných po druhej svetovej vojne v celom demokratickom svete, ale aj demokratickej československej tradícii, umožňujúcej používanie jazyka menšín na územiach, kde žilo minimálne 20 % občanov, patriacich k menšinám.   Zdrojom dnešného slovenského nacionalizmu je ahistorický výklad nacionalizmu devätnásteho storočia, kombinovaný s nacionalizmom slovenského štátu rokov 1939 − 1945. Po novembri 1989 ho charakterizuje niekoľko základných čŕt. Agresívne sa vymedzuje voči ostatným národom a národnostiam, pričom tento postoj spája neraz s antisemitizmom a rasizmom. Pre mnohých bývalých komunistov sa stal nacionalizmus nahrážkou za komunistický kolektivizmus. A mocensky je čoraz tenšou zásterkou pre politickú a ekonomickú korupciu. &nb


fotogaléria

Nacionalisti sami seba radi nazývajú národovcami. Nenávisť voči iným národom a etnikám však len prekrýva ich mocenské a ekonomické záujmy. Nehovoriac o tom, že mávanie národnou zástavou sa pre mnohých stalo iba náhradou za stratu istôt komunistickej ideológie.
© Ján Lőrincz
23_01 23_02 23_03 23_04 23_05 23_06

Diskusia (9)

  1. .????? od .m.J. | 28. október 2010 09:16

    Pokud sa nevisporiadame s komunizmom tak to bude velmi zle!!!

  2. .ano, OKS za nic nestojí od .jakub M. | 5. november 2009 11:56

    Henrich Ondrusek: Máte pravdu, OKS a různí Šebejové, Gálové, Mesežnikové, Šimečkové a spol. opravdu hodnotově konzervativní lidi neosloví. Typickým důvodem je jejich antislovakismus v politice domácí a nekritický postoj k americké zahraniční neokonzervativní politice v politice zahraniční. Dokonce bych řekl, že je vidět, kterak toho běžného konzervativného Slováka z vesnice někde od Čadci bytostně nenávidí. Slota je jistě hnůj a Mečiar taky, ale útočit na slovenskou antikomunistickou emigraci, národně orientované konzervativce, konzervativní katolíky a vůbec na přihlášení se k vlastní národní identitě (a ještě takto sprostým způsobem) je krajně nevkusné. Každou ideologii lze zneužít pro osobní mocenské zájmy a kradení. Prezentovat to však v tom videu tak, že to platí jen o nacionalistických politicích je pěkná sprosťárna. Jak by to samé neplatilo o socialistech, komunistech, liberálech či komkoliv jiném.

  3. .czechoslovakia od .nazor | 3. november 2009 13:54

    K tomu slovenskemu nacionalizmu. Samozrejme tuto situaciu velmi sikovne zneuzil V.Meciar. Hejslovakov naplnil akousi iluziou narodnej hrdosti, na druhej strane im paradne vyprazdnil vrecka, vlastne vsetkym. Rozdeluj a panuj, hrabat na "vlastnom" piesocku je vzdy vyhodne pre toho, kto je pri moci. Rozdelenie ceskoslovenska, ktore priamo vyplyvalo z toho slovenskeho nacionalizmu v konecnom dosledku uskodilo tak samotnemu Slovensku ako aj Ceskej republike. Som hrdym Slovakom, nicmenej si myslim, ze byt zastancom ceskoslovenska neodporuje tejto hrdosti. Ked sa na to pozriete s akymsi odstupom, v sirsich suvislostiach geopolitiky, ktore najmarkantnejsie ovplyvnuju nas zivot (vid. napriklad terajsia ekonomicka kriza), rozdelenie ceskoslovenska bola chyba. Ceskoslovensko ako stat malo vo svete nezanedbatelne vyznamne postavenie. Bola to obchodna znacka, ktorej ani 40 rokov socializmu nedokazalo natolko ublizit ako spominany rozpad. Viem o com hovorim, v nazoroch obycajnych lludi aj odbornikov, potazmo svetovych politikov bolo citit pri zmienke Czechoslovakia isty respekt. Tento respekt vsak dnes zdaleka nepostrehnete pri vysloveni Czech republic, alebo Slovakia. Mozno sa to zda ako prkotina, ale aj velke veci, ktore ovplyvnuju nas kazdodenny zivot ako je napriklad ekonomika, su na tieto nuansy citlive.

  4. .jost od ..henrich ondrusek | 2. november 2009 19:56

    Smutne je, ze pravicove elity v tomto pokracuju. Ak by, nedaj Boze, raz niekto z pravice vyjadril narodne alebo solidarne citenie, uderka z OKS a .tyzdna by napochodovala intelektualne pacifikovat populizmus. A potom nariekaju, ze strany koalicie maju 50% a OKS 0.3 %. A nie a nie si aspon trochu priznat: co ak sme niekde urobili chybu aj my? Snobstvo lavicoveho intelektualizmu pod maskou konzervativizmu sa v mene elitarstva zrieklo principov konzervativizmu. Preto tradicne konzervativni volici inklinuju k HZDS, SNS a ciastocne aj k Smeru, lebo sa chytracky chopili toho, co im konzervativne elitarske strany priam nasilim strkaju do narucia. Miesto statnickeho, narodneho myslenia produkuju lacnu imitaciu USA, cim sa stavaju americkejsi ako Americania alebo prichadzaju s podruznymi navrhmi (zmena hymny, dvojkomorovy parlament). Hra na Otcov naroda (Otcov Ameriky) okrem salonnych snobov neoslovila nikoho. A to vlastne nie je az take zle.

  5. .nedalo mi od .jost | 2. november 2009 19:31

    Nevidím problém vo vlastenectve, alebo v tom, že sa Slovensko osamostatnilo. Veď sám Ján Čarnogurský prišiel so samostatnou soličkou. To čo ušlo elite, ktorá sa hlási k novembru im zobrali iní, ktorí robili hubé chyby. Čo sa týka invektív napríklad voči Fedorovi Gálovi, spomínané letáky, tak to samozrejme nemá nič spoločné s kresťanstvom. Je to o farizejstve a pokrytectve. Môžeme mať rozdielne názory, napríklad na samostatnosť a pod., ale to neznamená, že sa budeme nenávidieť, ale tolerovať a o tolerancii aj nežná bola. Žiaľ bohu, rôzni experti na nenávisť sa nájdu všelikde.

  6. .znamenité od .johan | 2. november 2009 18:08

    Výborný príspevok, jediným nedostatkom je jeho dlžka. Je to téma, ktorá by si zaslúžila širšie rozpracovanie(aj keď viem,že Fedor Gál sa v týždni venoval tejto téme dostatočne), kvôli mnohým udalostiam, ktoré sa odohrávali pod maskou "hej slováctva".

  7. .lacne zvasty od .jano | 2. november 2009 10:29

    antislovenske, antikrestanske, podle, spinave a judasske dristy. stale ti isti a neunavni judasi. treba si ich pamatat. gal, simecka, tatar... kde inde? v .tyzdni

  8. .henrich od .kemer | 2. november 2009 09:27

    Posolstvo videa je v tom, že zmena režimu neznamená zmenu myslenia. Toho myslenia, ktoré bolo zdeformované absenciou slobodnej výmeny názorov. Obávam sa, že je zdeformované dodnes.

  9. .??? od .henrich ondrusek | 1. november 2009 23:32

    Posolstvo videa: krestania su zodpovedni za nenavist, ktora nastala v r. 1990. Myslim, ze tymto dal .tyzden zakernu facku ludom, ktori boli najviac stvani meciarovou vlnou. Kto si ti schytal najviac, ak nie KDH. Kto bol v dedinach, mestach najviac nenavideny, ak nie Carnogursky a clenovia KDH. Tuto spinavost ste si mohli odpustit. Spinavo ste sliapli na ludi, ktori si toho najviac odniesli za meciarizmu a boli hlavnou liniou proti meciarimzu. .tyzden odhalil bud velmi kratku pamat alebo falosnu cast svojej tvare. Henrich Ondrusek

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM