.týždeň - úvodná stránka

Maďarská nezávislá iniciatíva sa, podobne ako Verejnosť proti násiliu, vynorila v novembri 1989 z ponorného prúdu, ktorý nebol pre komunistickú štátnu moc a tajnú bezpečnosť viditeľný.

Začiatkom osemdesiatych rokov sa na Slovensku začala utvárať opozičná skupina mladých intelektuálov a vysokoškolákov maďarskej národnosti. Patrili k nej László Barak, Péter Hunčík, László Gyurovszky, László Öllös, László Nagy, Nóra Sándor, Károly Tóth, Oszkár Világi a ďalší. Viacero mladých autorov sa sústredilo okolo spisovateľa Lajosa Grendela. Patril sem aj László Szigeti.   
Skupina si postupne  vybudovala kontakt na maďarskú demokratickú opozíciu okolo Jánosa Kisa a Ferenca Köszega. Mladí intelektuáli sa stretávali na pravidelných ilegálnych bytových univerzitách v Budapešti, kde počúvali odborné politologické a  historické prednášky. Preto boli politicky prípravení na veľkosť zásadnej zmeny roka 1989.

V Česku mala skupina kontakty s Bohumilom Doležalom, neskorším spoluzakladateľom Demokratickej iniciatívy, ale aj s disentom okolo Václava Havla. V roku 1989 nadviazala styk so slovenským disentom okolo Miroslava Kusého, Milana Šimečku, Martina M. Šimečku, Jána Langoša, Jána Čarnogurského. S Miklósom Durayom spolupracovala vo Výbore pre ochranu menšinových práv v Československu. Disident Duray vzal v rámci jeho činnosti na seba výhradnú účasť pri rozmnožovaní letákov, čím uchránil ostatných pred väzením a sám za to zaplatil v rokoch 1983 a 1985 dvoma viacmesačnými vyšetrovacími väzbami. Spolupráca Miklósa Duraya so slovenským disentom a najmä s Jánom Čarnogurským smerovala aj k vytvoreniu spoločného postoja k menšinovej otázke, k čomu však pre názorové rozdiely nedošlo.

V lete 1989 sa skupina zúčastnila na podpisovej akcii Několik vět. Zozbierala do päťsto podpisov a prekročila dovtedy začarovaný kruh izolácie od verejnosti. Ešte predtým založila na jar 1989 pri hľadaní politickej platformy maďarskú odbočku P.E.N. klubu. Cez slovenské centrum, založené v septembri 1989 na Medzinárodnom kongrese v Toronte a Montreali, kde sa Peter Zajac solidarizoval v jeho mene so spisovateľmi, väznenými v Československu, došlo k prirodzenému stretnutiu slovenských a maďarských opozičných intelektuálov, ktorého iniciátormi boli zo slovenskej strany Martin M. Šimečka a Miloš Žiak.
Osemnásteho novembra 1989 vznikla v Šali Maďarská nezávislá iniciatíva ako formálne ustanovená opozičná skupina s liberálnym politickým programom a prvými dvoma hovorcami: Lászlóm Nagyom a Károlyom Tóthom. Maďarská nezávislá iniciatíva sa už od začiatku jasne politicky vyhranila ako "zástankyňa moderného individualizmu a liberálneho humanizmu". Vo svojom  vyhlásení z 24. novembra, teda deň pred programovým vyhlásením VPN a dva dni pred programovým vyhlásením OF, sformulovala svoje zásady: zabezpečenie suverenity štátu, vytvorenie parlamentnej demokracie v systéme viacerých politických strán, oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, obmedzenie štátnej moci občianskymi právami, ochranu práv názorových menšín, zaručenie možností organizovania a samosprávy pre miestne, regionálne, menšinové, pracovné, náboženské a iné iniciatívy, združenia, spolky, hnutia, zabezpečenie zákonnej rovnoprávnosti všetkých foriem vlastníctva, vytvorenie trhového hospodárstva a slobodného podnikania, zaručenie sociálnych istôt, práva na zdravé životné prostredie a zrušenie ideologickej závislosti vzdelávania, vedy a kultúry. V oblasti národnostných práv prijala MNI dôležitú formuláciu, že "kolektívne práva nemôžu ovplyvniť slobodu jednotlivca". Týmto liberálnym chápaním národnostných práv sa MNI prakticky už od začiatku odlíšila od neskoršieho Durayovho Spolužitia.

Bolo prirodzené, že Verejnosť proti násiliu a Maďarská nezávislá iniciatíva sa stretli  v priesečníku novembra 1989 a že sa ako partneri zúčastnili na jeho uskutočnení. Vzájomné partnerstvo bolo silným motívom. S výnimkou spontánnej obrany štátnej suverenity proti sovietskym okupačným tankom v auguste 1968 to bolo prvý raz, čo sa v dejinách 19. a 20. storočia, plných vzájomnej konfrontácie, spojili demokratickí Slováci a Maďari. Vytvorili tak celkom nový historický vzorec vzájomného správania. 

Vklad Maďarskej nezávislej iniciatívy do novembra 1989 je celkom konkrétny. Veľká väčšina programových bodov MNI tvorí základy moderného chápania slobodného, demokratického usporiadania spoločnosti. V tom je význam a prínos MNI pre november 1989 na Slovensku podstatný.

Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla v Šali o deň skôr ako VPN. Keď o niekoľko dní neskôr pozdravil Lajos Grendel plné Námestie SNP, ľudia mu tlieskali a kričali: „Sme jeden národ“! Kto mohol tušiť, že o niekoľko dní sa začne ozývať iný krik: „Maďari za Dunaj!“

Fotografia: © Ján Lőrincz