Súbežný vznik Verejnosti proti násiliu, Maďarskej nezávislej iniciatívy a Občianskeho fóra v novembri 1989 bol prirodzeným prejavom sebauvedomenia, že Slovensko dozrelo historicky na to, aby sa stalo reálnym subjektom dejín, ktorý vie svoju vôľu nielen deklarovať, ale aj prakticky uskutočniť. A že to reálne znamená rovnocenný partnerský vzťah Slovákom k Čechom a menšinám, žijúcim na Slovensku.
Krátko po novembri 1989 vznikli tri interpretácie vzťahu medzi Verejnosťou proti násiliu a Občianskym fórom. Prvá sa stala programom Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra a zodpovedala koncepcii demokratickej, autentickej federácie. Táto formulácia prvý raz zaznela 15. októbra 1988 ako súčasť politického programu disentu v Manifeste Hnutia za občiansku slobodu Demokracia pre všetkých. V jeho jedenásťbodovom programe sa písalo: „Federalizovanú totalitu musí nahradiť federácia demokratická, lebo len ona môže fungovať ako nezmanipulovatelný výraz vôle našich národov k spoločnému štátnemu životu a umožňovať im zároveň naozaj svojbytný rozvoj, vyrastajúci z ich autentických túžob.“
Praktickým výrazom tejto koncepcie sa stal v novembri 1989 pozdrav Václava Havla prvému mítingu Verejnosti proti násiliu 22. novembra 1989 na Námestí Slovenského národného povstania. Václav Havel v ňom označil Verejnosť proti násiliu za náprotivok Občianskeho fóra. Tým pomenoval vzťah medzi garantmi a hegemónmi novembrovej revolúcie v Československu ako partnerský: „Bol by som veľmi rád a pevne verím a dúfam, že federalizovaná totalita sa zmení na demokratickú federáciu, že budeme žiť ako dva svojprávne bratské národy, ktoré budú žiť v duchu svojich tradícií a ktorých priateľstvo bude skutočne autentické.“
Okrem tejto dominantnej línie vznikli vzápätí ďalšie, odlišné interpretácie. Na jednej strane pokladali niektorí predstavitelia Občianskeho fóra už samotný fakt vzniku Verejnosti proti násiliu za prvý krok k deleniu Československa. Nebolo to tak. Názov Verejnosť proti násiliu vyjadroval protest proti násiliu počas študentskej demonštrácie 17. novembra v Prahe. To, že sa ujal, bolo však v konečnom dôsledku aj spontánnym výrazom rovnoprávnych vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi v rámci Československa.
Na Slovensku vznikli dve celkom protikladné interpretácie, obe falošné. Jedna tvrdila, že vzťah Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra je výrazom starého československého unitarizmu, druhá naopak vkladala do programu Verejnosti proti násiliu prvky separatizmu.
Tri podoby programu Verejnosti proti násiliu, ktoré sa týkali štátoprávneho usporiadania, dvanásťbodový program Verejnosti proti násiliu z 25. novembra 1989, programový text Predstava o krajine z januára 1990 a volebný program Verejnosti proti násiliu do júnových volieb 1990 Šanca pre Slovensko boli však dôslednou predstavou rovnocenného vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi, ale aj medzi Slovákmi a menšinami, žijúcimi na Slovensku.
Tento vzťah dostal praktickú podobu v spoločnom postupe Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra v parlamentných voľbách v júni 1990. Ten bol v tom čase nespochybniteľný. Verejnosť proti násiliu sa ako celok držala do parlamentných volieb dôsledne koncepcie autentickej federácie. Všetky neskoršie interpretácie „dvoch hnutí“ sú len dodatočnou interpretáciou a najmä dezinterpretáciou faktov.
Vzťah Verejnosti proti násiliu k Maďarskej nezávislej iniciatíve viedol k tvorbe prvej ponovembrovej verejne prezentovanej predvolebnej koalície na Slovensku. Bola založená na účasti Maďarskej nezávislej iniciatívy na kandidátke Verejnosti proti násiliu a utvárala sa na princípe, ktorý sa neodvodzoval z reálnej politickej váhy Maďarskej nezávislej iniciatívy v maďarskej menšine, ale z celkového pomeru Slovákov a Maďarov na Slovensku.
Otáznym bolo ignorovanie faktu, že maďarskú menšinu zastupovala politicky nielen Maďarská nezávislá iniciatíva, ale aj koalícia Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a Együttéléss. Politicky však nadobudla spolupráca s maďarskými politickými stranami, umožnená aj koalíciou Verejnosti proti násiliu, Kresťanskodemokratického hnutia a Demokratickej strany s Maďarskou nezávislou iniciatívou po júnových voľbách v roku 1990 veľký význam aj pri podpore všetkých troch maďarských strán vláde Jána Čarnogurského po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky koncom marca 1991, lebo len s takouto podporou mohla fungovať.
Historický význam predvolebnej koalície Verejnosti proti násiliu s Maďarskou nezávislou iniciatívou však spočíva podnes v prvom a v ponovembrovom období jedinečnom vzore politickej spolupráce Slovákov a Maďarov. Nie náhodou šlo o spoluprácu v nesocialistickej, pravo-stredovej časti politického spektra. Na rozdiel od európskych socialistických strán, ktoré po druhej svetovej vojne nacionalizmus odmietrajú, je na Slovensku ponovembrový protimaďarský postoj špecifickým sprievodným znakom ľavicových, autokratických a deklarovane nacionalistických strán.
Predvolebná koalícia Verejnosti proti násiliu a Maďarskej nezávislej iniciatívy vyvolala búrlivú reakciu nacionalistov, ale nebola nesporná ani vo Verejnosti proti násiliu. V jej vnútri sa vynorili konšpiratívne teórie, že bola tajnou dohodou. Nebola, a dnes, v časoch najrozmanitejších, často bizarných koalícií je zrejmé, že bola korektnou politickou dohodou, ktorá vytvorila podmienky pre partnerstvo Verejnosti proti násiliu a Maďarskej nezávislej iniciatívy až do volieb v roku 1992.
