Dnes si vie bežný televízny divák celkom dobre predstaviť, aké dôležité je zaistenie dôkazov na mieste činu, aké detaily môže odhaliť pitva, akú precíznosť si vyžaduje vedecké vyhodnocovanie dôkazov, a podobne. Nielen profesionálom, ale aj laikom je dnes viac-menej jasné, že veda vie byť pri odhaľovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov veľmi užitočná.
Sú však aj prípady, keď veda narobí vyšetrovateľom dosť starostí. Tak napríklad vari v najznámejšej slovenskej kriminálnej kauze – v kauze Cervanová – to občas vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátor naozaj nemali s vedeckými faktami ľahké. A len vďaka svojim pozoruhodným morálno-vôľovým vlastnostiam sa dokázali s vedeckými nepríjemnosťami vyrovnať.

.pitva a násilie
Ako je všeobecne známe, vyšetrovatelia dospeli po piatich rokoch k záveru, že dňa 9. 7. 1976 siedmi muži uniesli, násilne opili, opakovane znásilnili a napokon utopili Ľudmilu Cervanovú, ktorej telo sa našlo o päť dní v potoku v Kráľovej pri Senci. Súdna pitva im však pri náročnej ceste k tomuto záveru príliš nepomohla.
V prvom rade tu bol ten problém, že „podrobnou pitvou vonkajších a vnútorných pohlavných ženských orgánov znalci nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na to, že na menovanej bola vykonaná súlož alebo iná sexuálna manipulácia“. Závery pitvy boli napriek postupujúcemu hnilobnému procesu v tomto smere celkom jednoznačné. MUDr. Porubský, ktorý pitvu vykonal, dodnes trvá na tom, že nijaké stopy pohlavného násilia jednoducho nenašli.
Ani prítomnosť spermií sa nezistila, pretože vôbec zisťovaná nebola. Údajne kvôli hnilobe. Tým sa však patológovia príliš nevyznamenali. Prítomnosť spermií napriek hnilobe dokázaná byť mohla a mala (mimochodom, pri väčšine orgánov uvádza pitevná správa, aké hnilobné zmeny nastali, ale v prípade maternice a vajíčkovodov sa nijaké takéto zmeny nespomínajú, stav hymenu je dokonca opísaný veľmi presne a bez akýchkoľvek poukazov na problémy spôsobené hnilobou).
Ďalšou nepríjemnosťou z hľadiska obžaloby boli známky násilia na tele obete. Okrem dvoch malých podliatin, ktoré mohli vzniknúť slabším nárazom pri akejkoľvek náhodnej činnosti, neboli zistené nijaké známky násilia. A pritom podľa vyšetrovateľov a prokurátora bola obeť vystavená množstvu surovostí – od násilného únosu, cez násilné nalievanie vína do úst a opakované znásilnenia až po zavraždenie utopením.
Ako sa toto všetko mohlo zaobísť bez akýchkoľvek stôp? Dá sa to vysvetliť tým, že známky surového násilia zostali súdnym patológom skryté v dôsledku pokročilého hnilobného procesu? Lenže, ako je potom možné, že dve drobné podliatiny pitva bez problémov odhalila?
V otázke násilia a znásilnenia sa veda a obžaloba dostali do jednoznačného rozporu. Ak bola pravdivá verzia vyšetrovateľov a prokuratúry, potom bolo nutné pripustiť, že veda tentoraz na celej čiare zlyhala. A naopak.
Napriek zdanlivo neprekonateľným rozporom však patológovia a prokuratúra dokázali nájsť spoločnú reč. Znalec MUDr. Porubský od procesu v roku 1982 uvádza, že „stopy po znásilnení síce nezistili, ale nemožno ich vylúčiť v dôsledku hnilobných zmien“. Inými slovami, v úplne kľúčovej veci hovorí, že pitva, ktorú vykonal, vlastne nemá čo povedať. Na hlavnom pojednávaní 4. 2. 2003 v odpovedi na otázku, či je možné pripustiť, že došlo k viacnásobnému znásilneniu, uviedol, že „my sme takéto stopy nenašli, preto sme formulovali v našom posudku, že súlož aj s viacerými mužmi je možná bez stôp násilia“. Aj takýchto znalcov máme.

.pitva a alkohol
V prípade alkoholu bola pitevná správa v zdanlivo dobrom súlade s verziou obžaloby. V krvi obete „bola zistená hladina 0,79 promile alkoholu, čo zodpovedá podnapitosti v dobe smrti“. Práve na základe tohto výsledku pitvy zrejme vyšetrovatelia prvý raz prišli na myšlienku násilného opitia obete.
Je 0,79 promile veľa alebo málo? Nie je to extrémne veľa, pri takejto hodnote môžete v Británii alebo Kanade ešte šoférovať. O hladine alkoholu v krvi v čase smrti však toto číslo priamo nevypovedá, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, koncentrácia etylalkoholu v krvi po smrti klesá, po piatich dňoch môže klesnúť na zhruba polovicu svojej pôvodnej hodnoty. A po druhé, koncentrácia alkoholov v krvi po smrti stúpa v dôsledku hnilobných procesov, a to až do výšky 1 promile. Inými slovami, všetok alkohol nájdený pri pitve zrejme pochádzal z hnilobných procesov.
MUDr. Fiala v znaleckom posudku z roku 2004 konštatuje, že pôvodná interpretácia výsledkov vyšetrenia etylalkoholu v krvi bola nesprávna, a že naopak „zo súdnolekárskeho hľadiska je možné potvrdiť, že Ľudmila Cervanová nebola v čase smrti ovplyvnená alkoholom“. Nič viac sa povedať nedá, pretože patológovia opomenuli vykonať okrem vyšetrenia na prítomnosť spermií aj ďalšie základné vyšetrenie – toxikologické vyšetrenie odobratých vzoriek krvi.

.pitva a mikroorganizmy
V otázke príčiny smrti obete, ktorej telo (so zviazanými rukami) bolo nájdené v potoku, panuje medzi pitevnou správou a obžalobou zhoda – smrť nastala utopením. V pitevnej správe síce chýba veľa nálezov sprevádzajúcich utopenie, obsahuje však aspoň nález mikroorganizmov typických pre tečúce aj stojaté vody v pľúcach a v pečeni obete.
To bolo užitočné zistenie. V prípade podrobného rozboru relatívneho zastúpenia jednotlivých druhov týchto mikroorganizmov a porovnaním s analogickým rozborom vody z vodného toku bolo možné zistiť, či utopenie nastalo v tej vode, v ktorej bolo nájdené telo. Pri obhliadke miesta nálezu mŕtvoly boli z vody odobraté dve vzorky a zaslané na expertízu, takže nič nebránilo tomu, aby aspoň v tejto čiastkovej veci povedala veda niečo dôležité.
Ale nepovedala. Rozbory z telesných orgánov boli príliš hrubé, rozbory z vody sa stratili. Čo bola škoda, pretože podľa obžaloby nedošlo k utopeniu v potoku, v ktorom sa telo našlo, ale v blízkom termálnom jazierku. Obžaloba sa to pokúsila napraviť tým, že po piatich rokoch odobrala vzorky zo spomenutého jazierka a nechala urobiť ich rozbor. Z troch typov mikroorganizmov nájdených v pľúcach a pečeni obete sa v jazierku vyskytoval len jeden.
Takáto čiastočná zhoda a čiastočná nezhoda vo vzorkách odobratých s päťročným odstupom nehovorí, samozrejme, vôbec nič. Na súde bola napriek tomu použitá a mala podporovať verziu obžaloby. Ako a prečo, zostáva záhadou. Aj keď na otázku prečo použila obžaloba takýto prapodivný „dôkaz“, sa odpoveď asi dá tušiť. Nemohli mať predsa prípad bez akýchkoľvek vedeckých dôkazov.

--------------------------------------------------------------------
Pre bystré hlavy

V rubrike veda síce nezvykneme uverejňovať úlohy pre čitateľov, ale tentoraz sme sa rozhodli urobiť výnimku. Je užitočné o tomto prípade nielen čítať, ale aj samostatne porozmýšľať. Na začiatok sme pripravili dve jednoduché úlohy.

1. Podľa protokolu o obhliadke miesta činu mala obeť nechty na prstoch nôh nalakované červenou farbou. To isté konštatovala lekárka, ktorá bola privolaná k obhliadke mŕtvoly. V pitevnej správe o tom nie je ani zmienka, pričom MUDr. Porubský tvrdil na pojednávaniach v 90. rokoch, že nezistili nalakované nechty, a ak by to zistili, bolo by to uvedené v posudku. Vyplýva z toho, že pitvali iné telo?
(Správna odpoveď: Nie, nemuselo to byť iné telo. Možnosť, že pitvali iné telo, je síce logická, ale nie jediná. Okrem nej je tu ešte jedna, menej bizarná alternatíva, a to že pri pitve toho patológovia prehliadli a zanedbali naozaj dosť, medziiným aj takéto triviality.)

2. Predstavuje takáto neporiadna pitva problém pre prokuratúru, obhajobu a súd?
(Správna odpoveď: Pre prokuratúru to problém predstavuje. Nie je príjemné, ak pitevná správa tak slabo korešponduje s obžalobou. Pre obhajobu to problém predstavuje. Ak pitevná správa neobsahuje jasné závery, každý argument obhajoby sa dá aspoň trochu spochybniť. Pre súdy to problém nepredstavuje. Na Slovensku je to tak.)