Bez ohľadu na to, ako je vnímané jeho pôsobenie vo funkcii, je to pre školstvo zlá správa. Pričasté zmeny vo vedení rezortu sú vyčerpávajúce, kontraproduktívne a vnášajú do systému nežiaducu diskontinuitu. Nehovoriac o strate času, keďže každý nový minister potrebuje niekoľko mesiacov, aby sa oboznámil s celou agendou (ktorá je v prípade nášho rezortu mimoriadne široká).

Dovoľte mi v tejto súvislosti jednu osobnú spomienku. V auguste 1991 som nastúpil na Výskumný ústav pedagogický a založil tam skupinu merania výsledkov vzdelávania. Bol som vtedy plný elánu, energie a ideálov a do jej budovania som vkladal dušu. Vo februári 1994 bol náš ústav zlúčený s iným a našu skupinu zo dňa na deň fakticky paralyzovali. Vtedy (mal som 34 rokov) som si povedal, že už nikdy v živote nechcem zažiť, aby mi niekto „zhora” bez príčiny prekazil moju prácu. Aj preto som založil EXAM, ktorý vediem už osemnásty rok.

Funkcia šéfa rezortu je nevďačná z mnohých dôvodov. Jedným z nich je aj to, že minister nevie dňa ani hodiny...