Súdna rada Slovenskej republiky                          
V Bratislave 8. septembra 2009

Disciplinárny súd Slovenskej repubiiky

Najvyšší súd SR ako disciplinárny súd Župné nám. 13 Bratislava

Podľa § 120 ods. 2 písm. c) zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, v lehote ustanovenej v § 120 ods. 7 citovaného zákona,
p o d á v a

bytom H. Meličkovej 5, Bratislava, prechodne bytom Furdekova 19, Bratislava, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

preto,že

I. i napriek tomu, že v minulosti už jeho trestné oznámenie z 8. januára 2003 podané na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky pod sp. zn. VII GM 2002/02-14 bolo príslušnými policajnými orgánmi odmietnuté, resp. trestné stíhanie bolo zastavené, opätovne ako sudca Najvyššieho súdu Slovenskej epubliky vypracoval 29. júla 2009 zavádzajúce a lživé trestné ozná nenie na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefana Harabína pre „neobmedzené zneužívanie moci a prekračovanie zákonných oprávnení", ktoré toho istého dňa v úmysle znevážiť predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a spôsobiť mu ujmu na cti a dobrej povesti sudcu a čelného predstaviteľa slovenskej justície podal na Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave a zaslal na vedomie najvyšším ústavným činiteľom - prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky;


II. ako sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 20. augusta 2009 mediálne publikoval, že k zmene v rozvrhu práce na Najvyššom súde Slovenskej republiky zrejme došlo z dôvodu, aby predseda tohto súdu tak, ako vo všetkých doposiaľ pripravených opatreniach, mohol ovplyvňovať rozhodovanie vo veciach, vrátane rozhodovania vo veciach senátu TdoV inak, ako zákonným spôsobom a že na tomto súde sú aj sudcovia, ktorých možno ovplyvniť inak, ako zákonným spôsobom.

v bodoch   I a II   úmyselne   sa   dopustil   konania,   ktorým   porušil   základné povinnosti sudcu 

- zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť sudcu, 

- dodržiavať zásady sudcovskej etiky a

- presadzovať a obhajovať dobrú povesť súdnictva,

čím porušil ustanovenia § 30 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. f) zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov a tým 

v bodoch I a II dvojnásobné závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov.

K bodu I:

Podľa článku, ktorý publikoval 1. augusta 2009 denník SME pod titulom „Harabin začal úradovať, jeho kroky prešetria" a nadpisom „Zásahy, ktoré stihol exminister spravodlivosti urobiť, preverí prokuratúra" - podal „tento týždeň trestné oznámenie na Špeciálnu prokuratúru sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda, ktorý Harabina kritizoval už aj v minulosti".

Z predmetného trestného oznámenia vyplýva, že „neobmedzené zneužívanie moci a prekračovanie zákonných oprávnení" predsedom Najvyššieho súdu SR spočíva podľa JUDr. Petra Paludu v tom, že

1) JUDr. Štefan Harabin po vymenovaní do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako štatutárny orgán, v úmysle spôsobiť viacerým sudcom tohto súdu škodu, v prvých dňoch júla 2009 zrušil v máji a júni 2009, predsedami kolégií, Sudcovskou radou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastupujúcou v tom čase predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nebol vymenovaný JUDr. Danielou Švecovou, riadne navrhnuté a schválené odmeny sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo výške základného platu sudcu na každého sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, okrem určitých výnimiek, ktorým odmena zo zákona priznaná byť nemohla, ktoré mali byť podľa príkazu JUDr. Daniely Švecovej, zastupujúcej podpredsedníčky, vyplatené v riadnom výplatnom termíne za mesiac jún 2009 - 7. júla 2009. Urobil tak napriek tomu, že v období, za ktoré boli odmeny schválené a priznané a bol daný príkaz na ich zúčtovanie, nebol JUDr. Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a neprislúchalo mu ho teda nielen riadiť, ale ani posudzovať a rozhodovať o priznaní a udelení odmien a tiež nie rušiť rozhodnutie o priznaných odmenách, najmä nie bez akéhokoľvek odôvodnenia takéhoto postupu sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ich samosprávnym orgánom, tak ako mu to ukladá zákon,

čím mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák.

2) Začiatkom júla 2009 doposiaľ neznámy páchateľ, s vysokou mierou pravdepodobnosti však štatutárny orgán Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rozpore s ustanoveniami § 69 ods. 2, § 71 ods. 1 a § 87 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov, v rozpore s určením funkčných platov týchto sudcov, oznámeným im správou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ich platovými dekrétmi, dal príkaz na nevyplatenie funkčných príplatkov sudcom odvolacích senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí rozhodovali v tom čase o opravných prostriedkoch, proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, a na ktorý mali nárok vo výške šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Deň po výplatnom termíne - 8. júla 2009 - po tom, čo sa v tlači objavili správy o tomto konaní, dal doposiaľ nezistený páchateľ vyplatiť po 3030,- Euro každému z jedenástich sudcov (spravidla na ich bankové účty), ktorí uvedené príplatky mali dostať, avšak bez náležitého vysvetlenia o akú platbu sa jedná, pričom najmenej 493,- Euro každému z jedenástich sudcov neboli vyplatené do 27. júla 2009. Nedošlo ani k zmene obsahu výplatnej pásky každého z uvedených sudcov, na ktorej sú uvedené odvody do poisťovní i zrážky dane, pretože je na nej za mesiac jún 2009 uvedená len suma základného platu sudcu - bez funkčného príplatku. Tým bola spôsobená škoda najmenej 5423,- Euro všetkým jedenástim dotknutým sudcom a konanie neznámeho páchateľa smerovalo k spôsobeniu celkovej škody 47719,98 Eura,

čím sa doposiaľ neznámy páchateľ mohol dopustiť najmenej (vzhľadom na dokonanú časť skutku) trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. pravdepodobne (pretože zrejme pôjde o čin verejného činiteľa) vjednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania   právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

3) Ku koncu júla 2009 doposiaľ neznámy páchateľ, s vysokou mierou pravdepodobnosti však štatutárny orgán Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe Rozhodnutia o zrušení 6. (šiestich) štátnozamestnaneckých a 6. (šiestich) miest vo verejnom záujme zo 6. júla 2009 pre ich nadbytočnosť k 31. júlu 2009, v záujme uvoľnenia týchto zamestnaneckých miest a získania tak prospechu pre iné osoby, pred ukončením zamestnaneckého pomeru, nútil viacerých dotknutých zamestnancov správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prostredníctvom vedúcej Osobného úradu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k ukončeniu pracovného pomeru dohodou s tým, že inak budú ich pracovné pomery ukončené výpoveďou resp. odvolaním bez toho, aby im bol daný zápočet rokov, odstupné, preplatená nevyčerpaná dovolenka a podobne, takže o tieto svoje zákonné nároky sa budú musieť uchádzať podaním žaloby v občianskoprávnom konaní. Z hľadiska platnosti skončenia štátnozamestnaneckého, resp. pracovného pomeru u 12 zamestnancov je právne relevantná skutočnosť, že rozhodnutím zo 6. júla 2009 boli síce zrušené miesta obsadené konkrétnymi osobami, ale nie pracovné pozície, ktoré tieto osoby zastávali a ktoré sú pre zabezpečenie riadneho chodu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyhnutné (napr. vedúca elektronickej podateľne), takže budú musieť byť obsadené inými osobami, čo znamená, že tvrdený zákonný dôvod pre skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť, nebol naplnený,

čím mohli byť naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov nátlaku podľa § 192 ods. 1 Trestného zákona vjednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v nadväznosti na následkoch a škode, ktorá nie je doposiaľ preukázaná zrejme i podľa prísnejších ustanovení uvedených trestných činov. Navyše mohlo dôjsť i k spáchaniu trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. resp. i podľa prísnejších odsekov podľa výšky miezd, o ktoré uvedením do omylu mohli prísť prepustení zamestnanci.

4) JUDr. Štefan Harabin zmenil opatrením zo 17. júla 2009, sp. zn. Spr 852/08, Spr 162/2009-18 rozvrh práce trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okrem iného tak, že zrušil všetky senáty tohto kolégia, ktoré do 17. júla 2009 vrátane, rozhodovali o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam bývalého Špeciálneho súdu. Toto opatrenie je v tejto časti v rozpore s ustanovením § 101a zákona č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého senáty najvyššieho súdu, ktoré boli ku dňu vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa rozvrhu práce senátmi rozhodujúcimi o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, sú odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky senátmi, ktoré rozhodujú o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu. Vzhľadom na to, že zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov spoločne s nálezom ústavného súdu, bolo vylúčené zmeniť rozvrh práce po jeho uverejnení, pretože už po zverejnení nálezu bol záväzný zároveň aj text § 101a platného i účinného zákona o Špecializovanom trestnom súde. Týmto postupom JUDr. Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dosiahol, že všetky senáty trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky od 18. júla 2009 rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu - v rozpore s ustanovením § 101a zákona o tomto súde. Vyplýva to i z článku XIV tohto zákona, na ktorý sa opatrenie o zmene rozvrhu práce zo 17. júla 2009 odvoláva,

čím aj týmto postupom a odňatím vecí zákonnému sudcovi bude v konkrétnych veciach spôsobená škoda, hoci nemajetkovej povahy a tým naplnená skutková podstata trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

5) Opatrenie JUDr. Štefana Harabina z 21. júla 2009, sp. zn. Spr 852/08, Spr 162/2009-19 nebolo vopred resp. vôbec prerokované Sudcovskou radou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozpore s ustanovením § 45 ods. 7 písm. c) zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek tomu však bolo oznámené ako platná zmena rozvrhu práce na rok 2009,

čím rovnako ako v bode 4) prichádza do úvahy rovnaká právna kvalifikácia, pretože môže doposiaľ neznámym osobám vzniknúť škoda alebo ujma na právach rozhodovaním nezákonného sudcu.

Dôkazy:

Trestné oznámenie z 29. júla 2009 podané JUDr. Petrom Paludom, Uznesenia Ministerstva vnútra SR Sekcia justičnej polície policajného zboru, odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bratislava 5 zo 17. januára 2003, z 8. apríla 2003 a z 10. júla 2003 pod sp. zn. ČVS: SJP-2/OVOZTČ-BA-2003.

Citované skutkové konštrukcie v bodoch 1 až 5 zhrnul JUDr Paluda do zovšeobecnenia, že „táto prax predsedu Najvyššieho súdu SR je sprevádzaná neúmerným psychickým tlakom na sudcov i zamestnancov súdu, pokiaľ ide o ich organizáciu osobnej práce a voľna - nezlepšuje sudcovské prostredie a nevytvára záruku nezávislého a nestranného súdnictva. Je v zásadnom rozpore s účelom, pre ktoré sa zriaďuje správa a vykonáva správa každého súdu na svete...".

Ak je „neúmerným psychickým tlakom na sudcu" to, že predseda súdu vyžaduje aj od sudcu Najvyššieho súdu SR, aby za (v podmienkach Slovenskej republiky nezanedbateľný) plat aj pracoval a pracoval tak, aby nevznikali neodôvodnené zavinené prieťahy, aby tomu prispôsoboval aj svoj pracovný čas, aby ho využíval - tak potom má JUDr. Paluda pravdu. Len akosi prehliada ustanovenia napr. § 32 ods. 1 - časť „a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach zákona", § 35 ods. 1, 2, § 42 ods. 3, § 49 písm. b), § 53 ods. 1 písm. f) zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov. „Organizáciu osobnej práce a voľna" sudcov Najvyššieho súdu JUDr. Paluda zrejme chápe tak, že sudca môže nerobiť alebo robiť kedy chce a koľko chce. Ak ale predstaviteľ správy súdu vyžaduje od sudcu primerané množstvo a kvalitu práce bez prieťahov - to považuje za „nevytváranie záruk nezávislého a nestranného súdnictva".

Prax, ktorá ohrozuje správu každého súdu je prax zavádzaná JUDr. Paludom a to - podávanie trestného oznámenia na predstaviteľa správy súdu, jeho predsedu zato, že si plní  svoje zákonné povinnosti! Negatívny dosah takejto praxe zvýrazňuje to, že ide o prax zavádzanú sudcom Najvyššieho súdu, čo môže povzbudiť k takýmto aktivitám sudcov nižších súdov a tým paralyzovať výkon správy súdov.

Príznačné pre celé trestné oznámenie je manipulácia s polopravdami a klamstvami a konštrukcia skutkov do takej podoby, aby to vyvolávalo zdanie naplnenia znakov skutkovej podstaty niektorého trestného činu. To usvedčuje oznamovateľa z vedome účelového prispôsobovania výkladu objektívneho skutkového deja sledovanému cieľu v zmysle hesla „účel svätí prostriedky". Ciele,  ktoré    úplne     zjavne     vyplývajú v danom     prípade     z umelo     vytvorených a prispôsobovaných skutkov, sú dva. Prvým - sú peniaze, druhým: dosiahnuť to, čo sa nepodarilo výzvou a akciou „Stop Harabinovi ako predsedovi Najvyššieho súdu" -signatárom ktorej bol aj „sudca NS SR Dr Peter Paluda".

Aktivity uvedeného zamerania sprevádzajú JUDr. Paludu už dlhú dobu -počas jeho pôsobenia ako sudcu Najvyššieho súdu a zintenzívnili sa najmä potom, ako bol vystriedaný v Eurojuste schopnejším prokurátorom. Koná cielene a v zlom úmysle, v úmysle revanšu.

Motiváciu jeho aktivít peniazmi ilustruje aj obsah listu jeho sestry PhDr. Ľubice Segešovej, rod. Paludovej z 22. júna 2009, ktorý tvorí prílohu tohto návrhu. Peniaze sa skrývajú aj za obštrukčným vzdaním sa členstva v Sudcovskej rade Najvyššieho súdu SR, aby sa nemohol zmeniť rozvrh práce a teda, aby čím dlhšie ostali zachované všetky pôvodné senáty rozhodujúce vo veciach Špeciálneho súdu - za čo títo sudcovia, vrátane JUDr. Paludu, poberali diskriminačné príplatky vo výške šesťnásobku primernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Dôkaz:

Listy napísané p. PhDr. Ľubicou Segešovou, rod. Paludovou 15. októbra 2007 a 22. júna 2009,

Výsluch PhDr. Ľubice Segešovej, rod. Paludovej a Miloša Segeša, obaja bytom v Bratislave, Palisády 14, 811 03 Bratislava 1.

K jednotlivým bodom trestného oznámenia:

K bodu  1: Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov sudcovi možno priznať odmenu:

a) pri dosiahnutí veku 50 rokov

b) za mimoriadne výsledky dosiahnuté pri včasnom, riadnom a plynulom prejednávaní a vybavovaní pridelených vecí vrátane výsledkov dosiahnutých počas dočasného pridelenia,

c) za splnenie osobitne významnej úlohy nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z §30,

d) za mimoriadne výsledky dosiahnuté pri riadnom a včasnom plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov,

e) za splnenie mimoriadnej úlohy alebo osobitne významnej úlohy pri výkone stáže podľa § 13.

V prevažnej väčšine prípadov mali byť odmeny vyplatené na základe ustanovenia § 79 ods. 1 písm. b) vyššie uvedeného zákona. Po nahliadnutí do výkazov o výkone sudcov Najvyššieho súdu SR však bolo evidentné, že viacerí toto kritérium nespĺňali. Dokonca mali byť odmenení aj sudcovia, ktorí sú t. č. už disciplinárne stíhaní za to, že nerozhodli včas o väzbe obž. Jaroslava Potúčka, a preto tento obzvlášť nebezpečný recidivista, trestne stíhaný za pokus trestného činu vraždy, dokonanú vraždu, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a dvojnásobného trestného činu nedovoleného ozbrojovania, musel byť prepustený na slobodu, čo vyvolalo vo verejnosti značné rozhorčenie a kritiku justície, zvlášť Najvyššieho súdu, resp. spôsobili prieťahy v súdnych konaniach týkajúcich sa korupčných a mafiánskych káuz.

Predseda Najvyššieho súdu ako štatutárny zástupca zodpovedá za zákonné a hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami ním riadeného súdu. Je v jeho kompetencii rozhodovať o priznaní a vyplatení odmien a za toto rozhodnutie aj zodpovedá. Kedže v čase, keď už skôr prerokované a priznané odmeny mali byť vyplatené, bol predsedom Najvyššieho súdu SR už JUDr. Harabin, bolo jeho právom v prípade dôvodných pochybností o zákonnosti a opodstatnenosti priznaných odmien ich vyplatenie zastaviť. Je totiž nesporné, že v prípade dodatočného zistenia neoprávnenosti priznania a vyplatenia odmien bol by volaný na zodpovednosť JUDr. Harabin za to, že v čase, keď ešte mohol zabrániť vyplateniu neopodstatnených odmien, tak neurobil. Neobstál by jeho ev. argument, že odmeny priznal niekto iný.

Zákon o sudcoch a prísediacich v § 79 ods. 3, ani v inom ustanovení neurčuje kedy, ani akým spôsobom má predseda súdu v sudcovskej rade odôvodniť (osobne alebo listom) nevyhovenie návrhu na priznanie odmeny. Určite to však vyžaduje individuálne preskúmanie opodstatnenia u každého sudcu na základe jeho výkonov pracovných, ev. aj iných.

Zistiť v danej situácii v zákonnom konaní predsedu Najvyššieho súdu úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech je prinajmenšom absurdné, najmä ak ide o sudcu. Práve naopak V odobrení a vyplatení odmeny, ktorá bola priznaná bez splnenia zákonných kritérií možno zistiť neoprávnené obohatenie a úmysel zadovážiť inému neoprávnený prospech v zmysle § 326 ods. 1 Tr. zák.

Dôkaz: Mediálne správy v tlači a v TV vysielaniach o prepustení z väzby obž. Potúčka, najmä z 20. a 26. júna 2009 (TASR, TV Markíza, Pravda, SITA, TV Joj, Sme)

K bodu 2:

Výplaty mesačných platov sudcov a zamestnancov sú na Najvyššom súde Slovenskej republiky realizované dvomi spôsobmi:

a) bezhotovostným prevodom na bankový účet sudcu a zamestnanca,

b) výplatou peňazí v hotovosti v pokladni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V zmysle Kolektívnej zmluvy na rok 2009 - 2011 zo 7. januára 2009 či. III bod 5) „zamestnávateľ vypláca mzdy a platy zamestnancom, štátnym zamestnancom a sudcom siedmeho dňa v mesiaci".

Následkom nepredvídaných a neočakávaných problémov v programe spracovania agendy personalistiky a miezd došlo k výpadku funkčných príplatkov špecifického okruhu sudcov zo systému spracovania miezd a platov za mesiac jún 2009 a preto bolo rozhodnuté, že budú ich náležitosti vo výške 4338,17 € zúčtované vo vyúčtovaní platov za mesiac júl 2009.

Súčasne s týmto rozhodnutím boli sudcom vyplatené zálohy na uvedené príplatky vo výške 3030,00 €, t.j. približná čiastka čistého príjmu po odpočítaní zákonných zrážok vyššie uvedeným spôsobom. Približná z toho dôvodu, že u zálohy nie je možné presne vypočítať aké budú skutočné nároky v priebehu nasledujúceho obdobia (choroba, dovolenka ap.). Preto sa v tomto prípade na zistenie čistého platového nároku používa kombinácia zákonných kritérií a kvalifikovaného odhadu a prípadné odchýlky sa doriešia pri konečnom mesačnom zúčtovaní.

Čo sa týka výplaty funkčných príplatkov za jún, tieto boli sudcom, ktorí požiadali o poukazovanie platu na bankový účet, zaslané na dve bankové kontá 7. júla 2009, zvyšných osem platieb bolo realizovaných 8. júla 2009, pretože tieto Štátna pokladnica už nedokázala technicky realizovať v ten istý deň. V jednom prípade boli peniaze vyplatené v hotovosti 7. júla 2009.

Sudcom boli funkčné príplatky v patričnej výške vyplatené vo forme zálohy na plat za júl, kedže mzdy za predchádzajúci mesiac už boli spracované.

Uvedené korešponduje s úradným záznamom riaditeľa správy Najvyššieho súdu SR zo 7. júla 2009, číslo: Spr 627/09, z ktorého vyplýva, že „vzhľadom k výpadku funkčných príplatkov sudcov, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v I. stupni príslušný špeciálny súd zo systému spracovania miezd a platov za mesiac jún 2009, budú tieto náležitosti vo výške 4338,17 € zúčtované vo vyúčtovaní platov za mesiac júl 2009.

Súčasne s týmto rozhodnutím budú vyplatené zálohy na uvedené príplatky vo výške 3030,00 € pre uvedených sudcov 7. júla 2009 formou prevodu na osobný účet alebo vyplatené v hotovosti cez pokladňu súdu.

Dôkaz: 

1.   Úradný záznam zo 7. júla 2009, č. Spr 627/09 

2.   Vyjadrenie Márie Kirchnerovej

3.   Stanovisko riaditeľa správy súdu zo 4. augusta 2009, č. Spr 792/09

Nejde teda o zavinené konanie žiadnej fyzickej osoby, a teda ani o spáchanie trestného činu. Oznamovateľ trestného činu však nemal záujem na náležitom zistení skutkového stavu, ale vykonštruoval si to po svojom, teda tak, aby mohol argumentovať spáchaním trestného činu.

K bodu 3:

Dôvodom zrušenia 6 štátnozamestnaneckých miest a 6 miest vo verejnom záujme bolo:

- zvýšenie, efektívnosti práce a zabezpečenie efektívneho vynakladania verejných prostriedkov

- a pripravované prijatie Organizačného poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko Organizačný poriadok prijatý v roku 2001 je nefunkčný vzhľadom na vykonané legislatívne zmeny a štrukturálne zmeny hlavne v oblasti štátnozamestnaneckých rniest na Najvyššom súde Slovenskej republiky a zabezpečení prác pri výkone súdnictva.

Z ustanovenia § 74 ods. 4 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že predseda najvyššieho súdu okrem výkonu činností uvedených vods.1 vykonáva správu najvyššieho súdu aj tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) prvom bode (a) v oblasti personálnej - určuje počty sudcov a ostatných zamestnancov súdu.

Rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých miest a miesto vo verejnom záujme bolo vydané v súlade s § 40 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z citovaného rozhodnutia nevyplýva, že by bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto obsadené zamestnancom vykonávajúcim činnosti -vedenie elektronickej podateľne. Podľa zákona o štátnej službe je výkon činností v elektronickej podateľni zabezpečený štátnym zamestnancom zaradeným vo funkcii „odborný referent". Rozhodnutím bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto obsadené zamestnancom zaradeným vo funkcii „radca".

Výkon činností v elektronickej podateľni nepatril k hlavným činnostiam štátneho zamestnanca, ktorého miesto bolo zrušené. Táto činnosť bola kumulovaná sinými činnosťami a tvorila 1/3 výkonu prác v opise pracovných činností. Treba zdôrazniť, že miesto v elektronickej podateľni nieje vedúcim pracovným miestom.

Ak zamestnanec osobného úradu pri doručovaní „Rozhodnutia o začatí správneho konania" štátnym zamestnancom resp. výpovedi doručovanej zamestnancom vo verejnom záujme poskytoval informácie o možnostiach vyplývajúcich zo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, resp. skončenia pracovného pomeru, postupoval tak na základe jeho vlastného rozhodnutia. V žiadnom prípade nebol zo strany predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zamestnanec osobného úradu usmernený v tom smere, ako vyplýva z trestného oznámenia.

Zamestnankyňa osobného úradu Najvyššieho súdu SR však akékoľvek formy psychického či fyzického násilia resp. nútenia zásadne vylučuje a odmieta.

Nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu a teda ani k spáchaniu trestného činu. Kombinácie JUDr. Paludu aj v tomto smere sú nepochopiteľné a odsúdeniahodné.

Dôkaz: Písomné vyjadrenie JUDr. Evy Štangovej z Najvyššieho súdu SR.

K bodu 4:

Podľa § 49 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov -predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce; ktorý obsahuje náležitosti podľa § 50 cit. zákona, t.j. aj určenie senátov,   samosudcov,   súdnych   úradníkov   a notárov   poverených   vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, zloženie senátov i zaradenie sudcov do jednotlivých grémií a kolégií.

Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva.... a v ďalších ustanoveniach tohto zákona, ale aj v Rokovacom poriadku Najvyššieho súdu SR č. Pls 1/2006, uverejneného v Zbierke zákonov pod číslom 291/2006, sa precizuje procesný postup, vrátane prerokovania návrhu rozvrhu práce so sudcami osobne alebo prostredníctvom predsedov kolégií Najvyššieho súdu SR predtým, než ho predloží sudcovskej rade na prerokovanie.

Zmeny a dodatky k rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade (či. 4 ods. 6 prvej časti Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu, č. Pls. 1/2006).

Stanovisko sudcovskej rady k návrhu Rozvrhu práce na konkrétny kalendárny rok sa síce uverejňuje spolu s Rozvrhom práce (§ 52 ods. 4, či. 4 ods. 4 citovaného Rokovacieho poriadku), ale nie je pre predsedu súdu záväzné. Pretože predseda súdu a nie sudcovská rada zodpovedá za výsledky práce celého súdu a rozvrh práce vytvára podmienky pre dobrú prácu sudcov a ostatného aparátu súdu. Bolo a je právom predsedu súdu zákonným spôsobom aj meniť rozvrh práce a teda aj zrušiť niektoré senáty, ak ich existencia už nieje aktuálna.

O odbornej nekompetentnosti sudcu JUDr. Paludu svedčí aj argumentácia súvisiaca s výkladom prechodného ustanovenia § 101a Tr. por. (či. XIII, bod 18 novely zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov zák. č. 291/2009 Z.z.     o Špecializovanom     trestnom     súde,     účinnou od     17.     júla    2009. Z nekompetentnosti ho usvedčuje aj právnik R.P. (ktorý evidentne nepatrí medzi sympatizantov terajšieho predsedu Najvyššieho súdu) vo vyjadrení pre denník SME z1. augusta 2009. Po konštatovaní, že „Rozvrh práce Harabin zmenil 17. júla, v deň, keď vyšiel v Zbierke zákonov nález Ústavného súdu a zároveň začal platiť zákon o Špecializovanom trestnom súde" R.P. hovorí, „že senáty, ktoré na Najvyššom súde SR rozhodovali o odvolaniach    proti    pôvodnému Špeciálnemu súdu, ostávajú odvolacími senátmi aj proti špecializovanému. Harabinovo rozhodnutie teda nemusí byť v rozpore so zákonom. Účelom tohto prechodného ustanovenia (pozn. § 101a Tr. por.) bolo zabrániť situácii, keď by nový súd krátko po účinnosti zákona vydal rozhodnutie (pozn. napr. o väzbe), ale odvolacie senáty by neboli ešte rozvrhom práce určené Ustanovenie však nebráni tomu, aby v budúcnosti nový rozvrh práce nerušil (správne: neurčil) ako odvolacie iné senáty".

Uvedená argumentácia má oporu nielen v § 101a Tr. por., ale aj v novelizovanom § 315 Tr. por (zák. č. 291/2009 Z.z. o Špecializovanom trestnom súde, či. II, bod 12), podľa ktorého druhá veta tohto ustanovenia znie; „O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd."

Sudcom JUDr. Paludom podaný výklad uvedených ustanovení je nielen nesprávny a neprijateľný, ale vo vzťahu k návrhu zmeny v rozvrhu práce ho aj usvedčuje o snahe poškodiť predsedu Najvyššieho súdu nabádaním - vidieť v predmetnom zákonnom postupe predsedu súdu naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. A to je odsúdeniahodné a hlboko neetické.

Dôkaz: Zák. č. 291/2009 Z.z. o Špecializovanom trestnom súde, či. II, bod   12, či. XIII, bod 18, Denník SME z 1. augusta 2009, článok: Harabin začal úradovať...

K bodu 5:

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov - ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.

Po konšpiračnom vzdaní sa členstva v sudcovskej rade Najvyššieho súdu štyrmi členmi a 20. júla 2009 aj ďalšou členkou sudcovskej rady, vznikol stav, že sudcovská rada nebola uznášaniaschopná až do 4. septembra 2009, kedy až na druhý pokus boli doplnení dvaja členovia sudcovskej rady plénom Najvyššieho súdu.

Z uvedeného vyplýva, že do 4. septembra 2009 zastupovalo v plnení úloh sudcovskú radu plénum Najvyššieho súdu (§ 47 cit. zákona).

Na rokovaní sudcovskej rady 16. júla 2009 o návrhu opatrenia predsedu súdu o zmene rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR č. Spr 852/09, Spr 162/2009 bola sudcovská rada v päťčlennom zložení uznášania schopná a k predloženému návrhu nemala pripomienky. Týmto opatrením boli - okrem iného - vypustené senáty, ktoré rozhodovali v agende Špeciálneho súdu a bol vytvorený stav, že aj o odvolaniach proti rozsudkom Špecializovaného trestného súdu budú rozhodovať všetky senáty trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu. Okrem toho došlo k zmenám aj v zložení niektorých senátov, vrátane zaradenia JUDr Paludu do senátu 5 T zo senátu 6 T.

Podľa zápisnice z rokovania Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR 16. júla 2009 členka sudcovskej rady a trestnoprávneho kolégia JUDr. Serbová informovala o záveroch z pracovného rokovania tohto kolégia, ktoré sa uskutočnilo 14. júna 2009 s tým, že členovia trestnoprávneho kolégia s navrhovanou zmenou rozvrhu práce súhlasili a JUDr. Paluda   zmenu, ktorá sa týka jeho osoby, akceptoval.

Dôkaz: 

- Opatrenie o zmene Rozvrhu práce NS SR na rok 2009, č. Spr 852/08, Spr 162/2009-17,

- Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR, konaného 16. júla 2009.

Po prerokovaní sudcami obchodnoprávneho kolégia 21. júla 2009 podal predseda tohto kolégia JUDr. Peter Dukes návrh predsedovi súdu na zmenu Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2009 a predseda súdu tento návrh akceptoval toho istého dňa. Opatrením o zmene Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2009 č. Spr 852/08, 162/2009-19 „kolónku predsedov senátov doplnil tak, že za menom JUDr. Jana Zemaníková sa vkladá meno „JUDr. Peter Dukes" - Spr 852/08, Spr 162/2009-19.

Kedže od 20. júla 2009 Sudcovská rada Najvyššieho súdu SR „nie je zvolená", v dôsledku toho, že sa členstva v tejto rade vzdala aj JUDr. Ďurišová, bude predmetné opatrenie prerokované po 4. septembri 2009 už v doplnenej sudcovskej rade.

Dôkaz:

Zápisnica z mimoriadneho rokovania Sudcovskej rady pri Najvyššom súde SR

z 20. júla 2009, č. SRns 22/2009,

Opatrenie Spr 852/02, Spr 162/2009-19,

Zápisnica o rokovaní obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR 21. júla 2009,

Návrh predsedu obchodnoprávneho kolégia z 21. júla 2009.

Zistiť v uvedenom konaní predsedu Najvyššieho súdu úmysel „spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech" nemôže žiadny dobromyseľný a normálne uvažujúci človek a nie to ešte sudca Najvyššieho súdu.

K bodu II.

Že JUDr. Paluda v uvedených konaniach zisťuje iba trestnú činnosť, to zrejme vyplýva z jeho osobnostných dispozícií - a nastavenia etiky a morálky v jeho vnímaní. Vyplýva to aj z jeho vyjadrení pre denník SME 20. augusta 2009, keď na adresu zmeny v Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2009, ktorá súvisela s JUDr. Karabínom a JUDr. Krajčovičom povedal: „Chce mať vplyv. Tak ako zo všetkých doposiaľ pripravených opatrení pánom predsedom Harabinom, je i toto s najvyššou pravdepodobnosťou zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania vecí. Iba sudcovia Karabín a Krajčovič podľa neho patria medzi tých, ktorých fakticky nie je možné pri ich rozhodovaní ovplyvniť iným, než zákonným spôsobom."

Z uvedeného vyplýva, že ostatných, individuálne neidentifikovaných, sudcov vrátane tých, ktorých preverila NBU a súdili vo veciach Špeciálneho súdu, možno ovplyvniť aj inak, ako zákonným spôsobom.

Takéto vyjadrenie sudcu je hlboko znevažujúce a urážlivé. Je neetické a je v rozpore s § 30 ods. 2 písm. a), f) zák. o sudcoch a prísediacich. Znižuje vážnosť sudcovského stavu a tým výrazne škodí dobrej povesti justície - aj v dôsledku širokej medializácie. Pritom všetky zmeny rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2009, vrátane zmien opatrením Spr 852/08, Spr 162/09 majú za cieľ vytvoriť lepšie podmienky na bezprieťahové konanie a rozhodovanie Najvyššieho súdu SR.

Senát TdoV koná a rozhoduje o dovolaniach proti rozhodnutiam senátov Najvyššieho súdu SR rozhodujúcich o riadnom opravnom prostriedku podľa Trestného poriadku (§ 368 a nasl. Tr. por). Jeho kompetencia je všeobecná, nie je orientovaná len na Špeciálny, resp. Špecializovaný trestný súd.

Zaradenie predsedu Najvyššieho súdu SR do tohto senátu je štandardné a tradičné, rovnako postupoval aj jeho predchodca. Zároveň priamo umožňuje predsedovi súdu oboznamovať sa s kvalitou rozhodovania senátov Najvyššieho súdu SR. Pri nahradení JUDr. Krajčoviča JUDr. Tomanom sa zohľadnili jeho výhrady o pracovnej zaťaženosti, v dôsledku ktorej sa aj vzdal funkcie zovšeobecňovateľa a bol zohľadnený aj jeho zdravotný stav.

Dôkaz:

Opatrenie o zmene Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2009, č. Spr 852/08, Spr 162/09,

SME z 20. augusta 2009, článok: Zmenil senát, ktorý rozhoduje o rozsudkoch Špecializovaného trestného súdu.

Podľa etického kódexu, prerokovaného Združením sudcov Slovenska a schváleného 19. apríla 2001 (použiteľného ako odporúčací a výkladový materiál najmä k § 30 ods. 2 písm. f) zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov) 

- sudca svojím občianskym životom a svojím správaním na verejnosti  má byť príkladom dobrých spoločenských spôsobov a osobnej dôstojnosti (I bod 3/2), 

- má byť zdržanlivým pri prezentovaní svojich názorov na verejnosti, aby nevyvolal podozrenie, že ovplyvňujú nezávislosť a nestrannosť jeho rozhodovania, 

- správa sa trpezlivo, dôstojne a zdvorilo ku všetkým osobám, s ktorými z titulu svojej funkcie koná alebo prichádza do styku a rešpektuje ich osobnosť (II/body 1, 6)

- zachováva voči ostatným sudcom náležitú úctu a správa sa k nim kolegiálne (III/bod 1)

Podľa § 30 ods. 1 zák. o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov - V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov

Podľa § 30 ods. 2 zák. o sudcoch a prísediacich - v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä:

a) presadzovať a obhajovať nezávyslosť súdnictva a jeho dobrú povesť,

b) dodržiavať zásady sudcovskej etiky.

JUDr. Peter Paluda sa pre média vyjadroval ako sudca a vykonštruované, nespravdivé trestné oznámenie podal taktiež ako sudca. Bol teda viazaný ako sudca základnými povinnosťami podľa ustanovení § 30 ods. 1, 2 písm. a), f) zák. o sudcoch a prísediacich, a to - zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstjnosť predsedu Najvyššieho súdu, ktorý je tiež sudca. Bol povinný presadzovať a obhajovať nezávislosť a dobrú povesť súdnictva a dodržiavať zásady sudcovskej etiky. Nielen že to nerobil, ale vedome polopravdami a klamstvami v rozsahu, ako je to uvedené k boom 1 až 5 trestného oznámenia, ponížil dôstojnosť sudcu, pošpinil dobrú povesť súdnictva a nie že nerešpektoval resp. nedodržal, ale porušil základné zásady sudcovskej etiky a tým aj svoje základné povinnosti sudcu.

Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zák. o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov disciplinárnym previnením je - zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu

Podľa § 116 ods. 2 písm. b) cit. zák. závažným disciplinárnym previnením je - konanie uvedené v odseku 1 písm. a), ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.

V danom prípade:

povahu porušených povinností - zvýrazňuje porušenie základných povinností sudcom najvyššieho súdu spôsobom, aký v histórii justície na území Slovenskej republiky nemá obdobu,

spôsob konania je negatívne akcentovaný vykonštruovávaním skutkov polopravdivých a lživých sudcom Najvyššieho súdu a medializovaním týchto lží,

miera zavinenia je daná priamym úmyslom, vedome a dlhodobo sledovaným cieľom,

opakovanie - vyplýva z bodov I a II,

iné    priťažujúce     okolnosti spočívajú    v tom,     že     uvedené    nepravdivé

a vykonštruované trestné oznámenie nielen že medializoval, ale doručil aj najvyšším ústavným činiteľom - prezidentovi Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí nie sú orgánom činným v trestnom konaní.

Vzhľadom na uvedené po uznaní JUDr. Petra Paludu za vinného   v zmysle tohto návrhu, Súdna rada Slovenskej republiky

navrhuje

uložiť mu podľa § 117 ods. 5 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich za dvojnásobné závažné disciplinárne previnenie disciplinárne opatrenie

„odvolanie z funkcie sudcu".