Dňa 22.9.2009 boli na disciplinárnom súde  opakovane vyslovené pravdy o procesných pravidlách a dôvodoch disciplinárneho konania, ktoré sa proti mne vedie. Verejnosti predkladám časť obsahu z obhajovacej reči a niekoľko  poznámok. 

Štátny orgán netvorí podnety a sťažnosti, ale ich vybavuje. 

Postup a konanie štátneho orgánu v zastúpení predsedom súdu alebo úradníkom na ministerstve spravodlivosti, ktorý podnety píše aj vybavuje, nemôžu byť považované za nestranné, pretože záver je vytvorený už pri písaní podnetu. Uvedené sa stalo v mojom disciplinárnom prípade.

Disciplinárny návrh, pre ktorý som mal od júla 2007 do júla 2009 dva roky pozastavený výkon funkcie sudcu je podnet, ktorý bol vyhotovený začiatkom roka 2007 na ministerstve spravodlivosti. Je pod ním podpis sudcu JUDr. Vanca, ktorý v tom čase riadil na ministerstve odbor súdnej správy. To nič nemení na skutočnosti, že pod disciplinárny návrh proti mojej osobe a pod návrh, aby mi vtedajší minister spravodlivosti pozastavil výkon funkcie, sa podpísal predseda krajského súdu JUDr. Bobor.

Súd je povinný odstrániť vady návrhu, ktoré bránia riadnemu prejedaniu  a vybaviť vec bez zbytočných prieťahov.

Disciplinárny návrh bol podaný v máji 2007 pre rozhodnutia, ktoré som vydal v dvoch konkurzných konaniach. Písal som o tom na tejto stránke v článku - Cena „bielej vrany“ - zo dňa 22.11.2009. Vec nebola pridelená existujúcemu disciplinárnemu senátu ale postupom, ktorý sa vymyká akýmkoľvek procesným pravidlám  sa počkalo, kým Súdna rada SR  vykonala voľby nových disciplinárnych senátov a určila im rozvrh práce. Môj prípad nebol päť mesiacov pridelený, pričom som mal pozastavený výkon funkcie sudcu s čím bolo spojené krátenie finančných náležitostí. Počas disciplinárneho konania mám pozastavený platový postup. 

Súdnu radu SR som požiadal o informáciu, z akých dôvodov nebol disciplinárny návrh proti sudcovi JUDr. Mojšovi, podaný na Disciplinárnom súde SR dňa 14.5.2007 zaevidovaný ani pridelený príslušnému disciplinárnemu senátu bezprostredne po podaní tohto návrhu podľa Rozvrhu práce Disciplinárnych senátov na rok 2007, ktorý je evidovaný pod č. 1Ksr474/06 a ktorý podľa čl. 7 bol účinný od 1.1.2007 a stratil účinnosť určením ďalších disciplinárnych senátov a z akých dôvodov bol disciplinárny návrh proti sudcovi JUDr. Mojšovi, podaný na Disciplinárnom súde SR dňa 14.5.2007 pridelený disciplinárnemu senátu 2Ds1/07, ktorý bol zvolený a vytvorený až 15.10.2007, teda päť mesiacov po doručení disciplinárneho návrhu na Disciplinárny súd Slovenskej republiky.

Štátny orgán Súdna rada SR dňa 20.7.2010 odhlasovala uznesenie č. 945, že po prerokovaní žiadosti JUDr. Alexandra Mojša o sprístupnenie informácií sa povinná osoba so žiadosťou oboznámila a berie ju na vedomie.

V októbri 2008 ma prvostupňový disciplinárny senát spod disciplinárnej obžaloby oslobodil a v apríli 2009 odvolací disciplinárny senát  toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 129 ods.1 zák. č. 385/2000Z.z. o sudcoch a prísediacich, disciplinárny senát je povinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení alebo o priestupku sudcu spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na disciplinárne konanie alebo od oznámenia priestupku disciplinárnemu súdu príslušným orgánom. 

Odvolací disciplinárny senát, ktorý prevzal vec v roku 2009 a potom aj prvostupňový disciplinárny senát, ponechali úplne bez povšimnutia, že návrh predsedu súdu JUDr. Bobra je spletený z domnienok, odkazov na rozhodnutia a právne normy, ktorým chýba pevný skutkový a procesný rámec. Rámec a pravidlá toho, čo sa prejednáva a čo si disciplinárny senát z disciplinárneho obvinenia vyberie, ostáva len na sudcoch disciplinárneho senátu, ale právo obhajoby je týmto postupom porušené. Tvrdenia navrhovateľa, uvedené v disciplinárnom návrhu, sa nedajú preukázať. Sú postavené na predpoklade, že keď navrhovateľ žaluje, tak na  tom niečo bude a  disciplinárny senát si pre uznanie viny niečoho z ponuky vyberie. Na miernejšom treste sa dá dohodnúť. Z praxe socialistickej justície, ktorá tu fungovala do roku 1989 vieme, že priznanie  a dohoda o vine  vo vykonštruovaných trestných procesoch žiadneho obžalovaného nezachránili. 

Počas trvania konania disciplinárny súd nevyzval navrhovateľa, aby odstránil procesné vady nejasného návrhu, čo bol povinný urobiť z úradnej moci, ani konanie z  dôvodu  týchto vád nezastavil. Pri zámene procesných pozícii žalobcu a súdu, odvolací disciplinárna senát môže zvrátiť každé priaznivé rozhodnutie, ktoré ma spod disciplinárnej obžaloby oslobodí. Pri takom používaní procesných pravidiel a skutkovom chápaní speňažovania majetku v konkurzoch, by museli byť stíhaní a odsúdení takmer všetci konkurzní sudcovia, ktorý túto agendu vykonávali do roku 2006. Pod zásterkou neprehľadných pravidiel sa s cenou konkurzného majetku kúzlilo. Z rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov v predošlom období je známe, že konkurzní sudcovia, ktorí boli postavení pred disciplinárny súd, boli bez výnimky oslobodzovaní a jeden z bývalých ministrov spravodlivosti potom pri každej príležitosti poukazoval na zneužívanie právomoci a neodbornosť svojho predchodcu. Aj žalobca v mojom disciplinárnom prípade JUDr. Bobor bol predsedom disciplinárneho senátu, ktorý rozhodoval  a podpísal oslobodzujúce rozhodnutia disciplinárne stíhaných konkurzných sudcov.

Ďalšou skutočnosťou je, že odvolaciemu disciplinárnemu senátu, ktorý svojím rozhodnutím zvrátil oslobodzujúce rozhodnutie prvostupňového disciplinárneho senátu, predsedal a vec referoval sudca, ktorý už keď prijal túto funkciu, uplatňoval osobné nároky proti iným sudcom, z ktorých najmenej jeden  prípad bol na disciplinárnom súde prejednávaný.

Po zrušení veci odvolacím disciplinárnym senátom sa vec nevrátila pôvodnému prvostupňovému senátu. Údajne z dôvodu, že prestal existovať. Postup, na základe ktorého vec prevzal súčasný prvostupňový disciplinárny senát právna úprava, ktorou sa disciplinárny proces riadi, nepozná. Ak procesný predpis upravuje nejaký postup, treba ho zachovať,  analógia ani svojvôľa nemajú miesto. 

Štátny orgán Súdna rada SR dňa 4.5.2010 odhlasovala uznesenie č. 805, že  funkcia sudcov pôvodného disciplinárneho senátu zanikla z nasledovných dôvodov: predsedníčka senátu sa stala podpredsedníčkou súdu a členovia senátu sa vzdali funkcie sudcu disciplinárneho senátu. 

Uvedeným názorom prezentuje svoju právomoc terajší disciplinárny senát napriek tomu, že funkcia člena pôvodného disciplinárneho senátu zanikla iba jeho  predsedníčke, ktorá sa stala podpredsedníčkou súdu podľa § 119 ods. 12 písm. b) zák. č. 385/2000Z.z. o sudcoch a prísediacich. Podľa §119 ods.5  toho istého zákona, je výslovne upravené, že sudca disciplinárneho súdu sa môže tejto funkcie vzdať, len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu. Na rozlíšenie od uvedeného, zákon do právomoci súdnej rady zveruje v zmysle § 119 ods.3 voľbu sudcov disciplinárneho súdu na obdobie troch rokov a v zmysle odseku 9 určenie rozvrhu práce na nasledujúci  kalendárny rok, v ktorom súdna rada určuje zloženie disciplinárnych senátov, spôsob prideľovania veci a zastupovanie sudcov disciplinárneho súdu. Súdna rada, aj keď vytvára disciplinárne senáty, nemôže vykonávať zverené právomoci nad rámec zákona alebo kontra legem .

Dvaja členovia pôvodného disciplinárneho senátu sa funkcii sudcov nevzdali, ich funkcia v disciplinárnom senáte nezanikla a po doplnení pôvodného senátu mali vec dokončiť, čo sa doteraz nestalo.

Disciplinárny súd nemá právomoc konať a posudzovať rozhodnutia sudcu mimo procesný postup v konaniach, v ktorých boli rozhodnutia vydané. Iba ak disciplinárny súd koná v priestupkových veciach sudcov, vydá rozhodnutie na podklade priestupkového spisu, ktorý je disciplinárnemu súdu za tým účelom postúpený od príslušného orgánu. V mojom prípade však disciplinárny súd neposudzuje obsah priestupkových spisov ale spisov a rozhodnutí  v konkurzných konaniach, ktoré mi boli pridelené ako zákonnému sudcovi a neboli právoplatne skončené. V týchto konaniach neboli nálezy Ústavného súdu SR o zavinených prieťahoch v konaní. 

Disciplinárny súd nepatrí do súdneho systému, na ktorý sa majú právo obracať účastníci konania. Disciplinárny súd  nemá právo oboznamovať sa so súdnymi spismi a pýtať si  osobitné vysvetlenie, ako a prečo sudca rozhodol. Odôvodnenie je súčasťou rozhodnutia. Pokiaľ je rozhodnutie nezákonné, riadne a  mimoriadne opravné prostriedky môžu byť použité len v rámci procesného poriadku a konania, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Procesným postupom rozhodnutia zrušené neboli.

Členom a súčasne predsedom disciplinárneho senátu je prokurátor generálnej prokuratúry, ktorý pozná predpis, upravujúci disciplinárne stíhanie prokurátorov. Žiadny sudca však nemôže byť členom disciplinárnych senátov, ktorí stíhajú prokurátorov. Podľa §198 ods.1 písm. a) zák. č. 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, disciplinárne konanie proti prokurátorovi nemožno začať a ak sa začalo, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť, ak uplynul jeden rok od spáchania disciplinárneho previnenia alebo  konania, ktoré má znaky priestupku. Na rozdiel od prokurátorov, na sudcov sa vzťahuje lehota dva roky. Disciplinárne konanie trvá už tri a pol roka. V disciplinárnom návrhu označené skutky sa údajne mali stať v roku 2005 a 2006. Disciplinárne stíhanie  je vzhľadom na uplynutie času a nečinnosť disciplinárneho súdu premlčané.  

Predseda súdu JUDr. Bobor  potom, ako som bol z pod disciplinárnych obvinení oslobodený, podal  proti mne na disciplinárnom súde v marci 2009 nový disciplinárna návrh pre údajne závažné disciplinárne previnenie, ktoré označil v skutkovej vete nasledovne:

„ Potom, čo si 22.10.2008 podal žiadosť predsedovi krajského súdu (JUDr. Bobrovi) o sprístupnenie informácie, kde okrem iného žiadal odpoveď na otázku pre aké previnenie bol podaný na disciplinárnom súde návrh na disciplinárne stíhanie sudkyne JUDr. M.S. (voči ktorej prebiehalo trestné konanie, ku ktorému bol daný súhlas Ústavného súdu č. Pl.ÚS 103/07-4 zo dňa 27.6.2007), kedy a pod akým Spr. číslom bol disciplinárny návrh podaný, aký trest pre sudkyňu navrhoval, pod akou spisovou značkou sa disciplinárne konanie vedie a v prípade, že bolo ukončené, uveďte rozhodnutie disciplinárneho súdu, kedy bolo vydané s akým výrokom. Pokiaľ bolo disciplinárne stíhanie sudkyne JUDr. M.S. ukončené na základe späťvzatia disciplinárneho návrhu, uveďte pod akou Spr., dátum a dôvody navrhovateľa na späťvzatie disciplinárneho návrhu proti označenej sudkyni. Následne predseda súdu (JUDr. Bobor) rozhodnutím z 24.10.2008 pod Spr. 3019/08 odpovedal na položenú otázku tým spôsobom, že uviedol: Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný na sudkyňu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. M.S. 23.8.2006, Spr. 6149/06 Oú. Dôvodom bolo závažné disciplinárne previnenie podľa zákonného ustanovenia § 116 ods. 2 písm. g) zák. č. 385/2000 Z.z. navrhnuté bolo uloženie disciplinárneho opatrenia a to preloženie sudkyne na súd nižšieho stupňa. Rozhodnutím 1Ds6/06zo dňa 23.3.2007 bolo disciplinárne konanie voči sudkyni zastavené na základe späťvzatia návrhu krajského súdu zo dňa 14.3.2007. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici  (JUDr. Bobor) po nástupe do funkcie vykonal dokazovanie dôvodnosti disciplinárneho konania a zistil, že skutok je vykonštruovaný z dôvodov narušenia pracovných vzťahov z minulosti, vyhrážaním sa sudkyni. Sudca JUDr. Mojš (v tom čase som mal pozastavený výkon funkcie sudcu) túto informáciu poskytol účastníčke konania Ing. O.N., ktorá informáciu použila v námietke zaujatosti v konaní 34NcCb 9/07-Sn a v konaní 34NcCb21/07-Sn dňa 12.3.2009, napriek tomu, že v rozhodnutí krajského súdu bol poučený o ochrane osobných údajov, že užívateľ môže sprístupnené osobné údaje o dotknutej osobe spracúvať len pre vlastnú potrebu, výlučne v rámci osobných alebo domácich činností, čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako aj zákona o ochrane osobných údajov.“

V disciplinárnom návrhu označená sudkyňa JUDr. M.S. bola z ďalšieho prejednávania označených vecí, ktoré jej boli posunuté na vybavenie, po vznesení námietky zaujatosti, ktorú podala Ing. O.N., nadriadeným súdom vylúčená. Skutočnosťou je, že námietka bola dôvodná, ale nekontrolované zlo sa podaním disciplinárneho návrhu v roku 2007 a odvolania proti oslobodzujúcemu výroku nezastavilo. 

Predseda súdu JUDr. Bobor doteraz nevyvodil  svoju možnú zaujatosť z dôvodu  osobných vzťahov a spolupatričnosti so sudkyňou, v čom im neprekážajú žiadne služobné predpisy. 

Pre pochopenie sudkyne, ktorá má od jesene 2009 sama pozastavený výkon funkcie, sú vo vzťahu k môjmu prípadu kľúčové tri skutočnosti. 

Po prvé: JUDr. Bobor je zodpovedný ako predseda súdu za rozvrh práce, v ktorom je upravený náhodný výber prideľovania vecí. Rozvrh práce umožnil zaujatej sudkyni konať vo veci žaloby proti účastníčke konania Ing. O.N.,  o zaplatenie údajnej škody niekoľkých miliónov korún, ktoré si v skutočnosti a mimo pravidiel konkurzného konania prisvojila banka, pričom žaloba, ktorú iný konkurzný správca nepodal proti banke, ale proti Ing. O.N., súvisela s jej  funkciou v konkurznom konaní. 

Po druhé: JUDr. Bobor zahrnul obvinenie proti Ing. O.N. do skutkovej vety svojho disciplinárneho návrhu, ktorý podal  proti mne v máji 2007. Ing. O.N., ktorú disciplinárny súd predvolal  ako svedkyňu, Bobor podrobil výsluchu v auguste 2008 v pojednávacej sále plnej ľudí.

Po tretie: Sudkyňa JUDr. M.S. prejavila v roku 2001 záujem stať sa konkurznou sudkyňou,  vtedajšie vedenie krajského súdu jej nevyhovelo. Konkurzné konania po sudcovi, ktorému bol pozastavený výkon funkcie, som prevzal ja, vrátane tých konaní, pre ktoré som od roku 2003 už viac ako sedem rokov nepretržite vystavený disciplinárnym stíhaniam.

Mám dôvod sa domnievať, že JUDr. Bobor  v postavení predsedu krajského súdu a sudkyňa  využili svoje postavenie na zavádzanie verejnosti proti mojej osobe. Sudkyňa  tak urobila na zhromaždení sudcov v Banskej Bystrici v marci 2009, bezprostredne predtým, ako bol podaný ďalší disciplinárny návrh. Z jej vystúpenia bol na internetovej stránke týždenníka  .týždeň zverejnený zvukový záznam, z ktorého kričí nenávisť. Pod zámienkou výkonu právomoci alebo ochrany verejných vzťahov sa realizovali osobné záujmy. Svojský prístup k rodinným vzťahom a nevysporiadané majetkové vzťahy a peňažné dlhy.

V inom disciplinárnom konaní, vedenom proti bývalému konkurznému sudcovi, ktorého konkurzné veci som v roku 2001 prevzal, pretože mu bol pozastavený výkon funkcie,  disciplinárny súd po uplynutí istého času z dôvodov nečinnosti disciplinárne stíhanie zastavil. Sudca sa neskôr funkcie vzdal. Potom, ako som konkurzné spisy po tomto sudcovi prevzal ja, disciplinárne konania a podnety proti mne nemali konca, až kým mi nebol pozastavený v roku 2007 výkon funkcie sudcu a  odňaté konkurzné spisy, ktoré mi boli pridelené ako zákonnému sudcovi.

Podľa článku 2. Rezolúcie OSN o nezávislosti súdnictva, ktorá bola prijatá na siedmom kongrese OSN o prevencii zločinu v septembri 1985 - základné princípy nezávislosti súdnictva, sudcovia budú rozhodovať o záležitostiach, ktoré im budú predložené nestranne  na základe faktov, v súlade so zákonom, bez akýchkoľvek obmedzení, neprípustných vplyvov, stimulov, tlakov, hrozieb alebo zásahov, priamych alebo nepriamych, z akéhokoľvek miesta alebo z akéhokoľvek dôvodu. A podľa článku 17 obvinenie alebo sťažnosť, podané na sudcu v jeho sudcovskej alebo profesionálnej funkcii, budú spracované rýchlo a spravodlivo na základe vhodného postupu. Sudca bude mať právo na spravodlivé vypočutie. Preskúmanie záležitosti v počiatočnom štádiu zostane dôverné, ak sudca nepožiada o opak.

Napriek tomu, čo som doteraz musel v disciplinárnych stíhaniach absolvovať si myslím, že čas, ktorý trávime na disciplinárnom súde spolu s mojimi obhajcami a všetkými, ktorí sú presvedčení o mojej nevine, nebol našou kratochvíľou. Je poučnou skúsenosťou pre všetkých užívateľov systému spoločenských a právnych vzťahov a predovšetkým pre múdrych ľudí, aké dôležité je budovať dôveryhodný súdny systém, založený na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Dávno som poznal, že disciplinárne konania proti mne boli nepodarenou improvizáciou právneho poriadku. Podľa vlastnej skúsenosti vieme rozlíšiť, kedy improvizujú majstri a kedy hrali falošní hráči, vybavení polopravdami a úskokmi.

Mám naďalej dôvod domnievať sa, že v skrytosti funguje zohratá partia, ktorá ťahá za nos štátne orgány, verejnosť a ostatných účastníkov právnych vzťahov. Dokedy.

Alexander Mojš, autor je sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici.