Juraj Babjak, sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici

V Banskej Bystrici, 17. júna 2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako disciplinárny súd

Vec: 2 Ds 11/2009

Vec: Odôvodnenie odvolania ( podaného v zákonnej lehote, 7. júna 2011)

         proti rozhodnutiu  sp. zn. 2 Ds 11/2009 zo 6.apríla 2011

Toto podanie obsahuje dôvody odvolania proti označenému rozhodnutiu  zo strany sudcu. Osobitným podaním oznámi ďalšie dôvody aj právna zástupkyňa sudcu  Eva Kovačechová. 

I.

Napadnutým rozhodnutím som bol uznaný vinným

„zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

po  tom,  čo   30.  januára  2007  sa  stal  zákonným  sudcom  a predsedom  senátu
v prvostupňovej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
IT 25/1999 obvineného Viliama K. aspol., ku dňu podania disciplinárneho návrhu
vec nevytýčil na hlavné pojednávanie, ani neurobil  žiadne rozhodnutie uvedené
vust. § 244 Tr. por. zákona č. 301/2005 Z. z., čím spôsobil prieťah viac ako
33 mesiacov, hoci vzhľadom na zaťaženosť v senáte prvostupňovej i odvolacej agende
tak mohol urobiť,

po  tom,   čo   30.  januára  2007   sa  stal  zákonným  sudcom  a predsedom  senátu
y prvostupňovej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

5T 2/2004 obv. Gabriela L. a spol., vo veci nekonal, čím spôsobil 22-mesačný prieťah a až 2. decembra 2008 vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Komárne, pričom okresný súd vyslovil nepríslušnosť a vec bola vrátená krajskému súdu dňa 2. októbra 2009, aby vo veci znovu konal a rozhodol, hoci vzhľadom na zaťaženosť v senáte v prvostupňovej i odvolacej agende tak mohol urobiť,

po tom,  čo mu bola pridelená vec 5 To 4/2009, obv.  Ľubomíra L., odo dňa
7. januára 2009 do 2. novembra 2009 vec nevytýčil ani nevybavil iným spôsobom,
čím spôsobil 10-mesačný prieťah, pričom vec vytýčil až 3. novembra 2009 na deň
10.   novembra   2009,   hoci   vzhľadom   na   zaťaženosť   v senáte   v prvostupňovej
i odvolacej agende tak mohol urobiť,

po tom, čo mu bola pridelená vec 5 To 12/2009, JUDr. Petra Č., dňa 14. januára 2009,
do 13. novembra 2009 vec nevytýčil ani nevybavil iným spôsobom, čím spôsobil viac
ako  9-mesačný  prieťah  a vec  bola  vytýčená  dňa  4.   novembra  2009  na  deň
10.   novembra   2009,   hoci   vzhľadom   na   zaťaženosť   v senáte   v prvostupňovej
i odvolacej agende tak mohol urobiť,“

a za to mi bolo uložené:

„disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 5 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa.“

1. Vyššie formulovaný výrok rozhodnutia o vine je však, už na prvý pohľad, v značnej miere skutkový a právny nezmysel.

V období február 2007 až október 2009 (33 mesiacov) som mal podľa neho spolu v štyroch veciach spôsobiť 74 mesiacov prieťahov v konaní; t.zn.za reálny čas 33 mesiacov - 74 mesiacov prieťahov v konaní. Sudca ani nepracuje non- stop, pričom zákon o sudcoch (č.385/2000 Z. z.) v §39 ods.1 uvádza, že týždenný pracovný čas sudcu je najviac 40 hodín.

Do doby prieťahov sú napokon úplne neopodstatnene započítavané nielen soboty, nedele, štátne sviatky, dovolenky, práceneschopnosť, ale aj obdobia, keď sudca pracuje na iných veciach a plní si iné sudcovské povinnosti. 

2. K veci pod bodom 4 (5 To 12/2009): nielen disciplinárny senát má v spise, ale aj verejnosť má k dispozícii dôkazy na internetových stránkach  HYPERLINK "http://www.sudcovia" www.sudcovia. sk resp. www. tyzden. sk/kauzy/sudy (viď prílohy môjho vyjadrenia k disciplinárnemu návrhu) , že táto vec mi ako sudcovi spravodajcovi na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) mohla byť pridelená iba po 6.apríli 2009.To znamená po tom, ako bol predošlý sudca spravodajca zo senátu Ján Deák vylúčený z vykonávania úkonov v trestnom konaní.

Pokiaľ aj za týchto okolností disciplinárny senát konštatuje, že prieťah v konaní som  spôsobil už od 14.januára 2009 (do 13.novembra 2009), javí sa, že akékoľvek dokazovanie bolo zbytočné, pretože zrejme „ide o uznanie viny za každú cenu“. 

II.

1.V ďalšej časti argumentácie sa sústredím  najmä na tieto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a v nich zvýraznené tvrdenia :

„Pri rozhodovaní sa senát dôsledne zaoberal argumentáciami sudcu v jeho písomných vyjadreniach k návrhu aj v prednesoch na ústnych pojednávaniach...“(str.15, posledný odsek),

„Disciplinárny súd preskúmaním prehľadu o výkone jednotlivých sudcov v trestnoprávnom kolégiu dospel k záveru, že sudca JUDr. Juraj Babjak bol rovnomerne zaťažený ako ostatní sudcovia.

 Žiadne podstatné skutočnosti mu nebránili v pridelených trestných veciach konať včas.“(str.16, predposledný odsek.)

„Sudca sa disciplinárneho previnenia dopustil zavineným konaním, lebo vzhľadom na zaťaženosť v senáte prvostupňovej i v odvolacej agende mohol v pridelených veciach konať plynulo a bez zbytočných prieťahov.“(str.17, prvý odsek.)

Ide skutočne len o tvrdenia, ktoré sú zavádzaním a nie výsledkom vyhodnotenia dôkazov, pretože túto podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia toto rozhodnutie neobsahuje.

2.Tvrdenie, že: „Pri rozhodovaní sa senát dôsledne zaoberal argumentáciami sudcu...“, nie je zďaleka pravdivé (o. i., viď tiež prílohu č.1.)

Obhajoba sudcu zdôrazňovala aj ústavnú zásadu rovnosti [ podľa čl.12 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky („ústava“): “Ludia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...“], ktorá je premietnutá v zákone o sudoch, okrem iného, v § 34 ods.1(„Každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti“.)

 U sudcu Babjaka namietala nerešpektovanie tejto zásady v dvoch rovinách, a to v rámci:

-Slovenskej republiky a 

-Krajského súdu v Banskej Bystrici.

2.1. Nielen z výpovedí sudcov krajského súdu v priebehu disciplinárneho konania, zo štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR, ale aj zo zápisnice trestnoprávneho kolégia krajského súdu z 20.4.2010 (príloha č.2) vyplýva,  že na Krajskom súde v Banskej Bystrici bol oproti iným krajským súdom  nižší počet sudcov vybavujúcich trestnú agendu a vyšší nápad vecí.

Napr. v roku 2008 pri uvedenom nápade odvolacích vecí „To“ na krajských súdoch Košice, Banská Bystrica ,Bratislava a Prešov (554,558,541,521),vybavovalo tieto veci:15,9,15 a 12 sudcov.

V roku 2009 to bolo pri označených súdoch v uvedenom poradí a nápade „To“ vecí: 576,580,685,461- 14,9,15 a 12 sudcov.

Problém sudcovskej nerovnosti v rámci Slovenskej republiky je zásadný, má ústavnoprávny význam  a tiež priamy vzťah  k otázke viny sudcu Babjaka v diciplinárnom konaní. Disciplinárny senát ho však vyriešil v podstate slovami bez obsahu: “ Disciplinárny súd akceptuje a nedovolí si spochybňovať skutočnosť týkajúcu sa vysokej zaťaženosti sudcov krajského súdu, personálnu poddimenzovanosť trestného kolégia a tiež závažnosť rozhodovaných vecí...“(str.16 ods.1.), pretože to napokon pri svojom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy.

2.2. Z obhajoby sudcu, týkajúcej sa Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyplýva aj nasledovné.

V rozvrhu práce krajského súdu  na rok 2007 bol sudca Babjak zaradený do senátu č.2 od 22.1.2007, lebo vtedy sa vracal na krajský súd z Ústavného súdu Slovenskej republiky („ústavný súd“.)

Sudca Bednár nastúpil na krajský súd k 1.1.2006 (bol zaradený do senátu č.5), po nástupe prevzal  aj niektoré veci po inom sudcovi, ktorý odišiel na dôchodok a na konci roka  2006 resp. v januári 2007  mal v senáte viacero neskončených ako prvostupňových „T“, tak aj odvolacích vecí „To“.

Vo februári 2007 odchádzal zo senátu č.5 do dôchodku po viac ako 30-ročnej kariére ďalší sudca Škorpil a ostala po ňom neskočená agenda.

Dodatkom rozvrhu práce z 18.1. 2007 predseda krajského súdu Bobor  rozhodol, že Babjak bude vymenený s Bednárom (s účinnosťou od 22.1.2007 sa Babjak stal členom senátu č.5 a Bednár členom senátu č.2.) Nebolo to však odôvodnené tým, že Škorpil odchádza do dôchodku, ale tým, že Babjak sa vracia z ústavného súdu a Bobor nastupuje na funkciu predsedu krajského súdu. Následne však, už 25.1.2007, riadiaci predseda senátu č.5 Chovanko pridelil Babjakovi celú  neskončenú agendu po Škorpilovi (z ktorej si neskôr jednu prvostupňovú vec  vzal.)

Babjak, ktorý bol na krajskom súde 4 dni, mal teda popri bežnom nápade vecí pridelenú v jeden deň rozsiahlu a komplikovanú agendu po Škorpilovi (5 prvostupňových vecí,14 odvolacích vecí, spolu viac ako 30 000 strán.) Táto agenda bola neriešená roky, vrátane doby, keď bol riadiacim predsedom senátu č.5 Chovanko a predsedom trestného kolégia Bobor (predsedom krajského súdu sa stal začiatkom januára 2007.)

Výmena Babjaka s Bednárom znamenala aj toto:

-po 22.1.2007  sa Bednár už ako člen senátu č. 2  podieľal v senáte č.5 („ lebo tak nadriadení prikázali“ ) na konaní a rozhodovaní najmenej 30-tich odvolacích vecí, ktoré mu boli predtým pridelené v senáte č.5 ako sudcovi spravodajcovi ;

-po 22.1.2007 najmenej tri prvostupňové veci senátu č.5 ( ktoré boli predtým pridelené sudcovi Bednárovi ako sudcovi spravodajcovi ),boli prejednané a rozhodované v senáte č.2 (sudca Bednár  ich tam „preniesol“.)

To znamená, že:

-po 22.1.2007 sudca Bednár konal a rozhodoval najmenej v 30-tich  odvolacích veciach v senáte č.5 a v troch prvostupňových veciach patriacich senátu č.5 konali a rozhodovali členovia senátu č.2(vrátane sudcu Bednára) ako nezákonní sudcovia, pretože, ani sudca Bednár a ani sudcovia senátu č.2 neboli po 22.1.2007 určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte č.5 resp. na konanie a rozhodovanie vecí patriacich senátu č.5.

Teda, aby mohlo byť dosiahnuté takéto „najspravodlivejšie riešenie“ (pre všetkých, okrem Babjaka),bolo treba porušiť minimálne:

-ústavnú zásadu rovnosti v neprospech Babjaka, lebo pridelenie jednému sudcovi v jeden deň takej  rozsiahlej a komplikovanej neskončenej agendy (popri bežnom nápade) nemá obdobu;

-ústavnú zásadu zákonného sudcu (podľa čl.48 ods.1 ústavy: “Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi....“) najmenej v 30-tich odvolacích veciach a v troch  prvostupňových veciach (neopomínajúc samozrejme ani fakt, že Babjak sa nestal vo veciach po Škorpilovi takým „zákonným sudcom“ , ktorý „bol určený v súlade so zákonom...na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci“ v zmysle §3 ods.3 zákona o súdoch č.747/2004 Z. z., ale sa ním stal bez svojho pričinenia, manipuláciou iných a v rozpore s ústavou.)

Účelová manipulácia pri výmene Babjaka s Bednárom obsahovala v sebe porušenie minimálne dvoch označených ústavných zásad. Porušenie ústavnosti nemôže nemať negatívny dopad na kvalitu rozhodovania alebo plynulosť konania, alebo na oboje.

Deľba práce na súde, ktorá je sprevádzaná úmyselným porušovaním ústavných zásad (v prospech jedných a v neprospech iných, alebo jedného), a teda realizáciou pravidiel „iných“ ako ústavných alebo zákonných, je prejavom vnútornej korupcie, t. zn. kupovanía si u zvýhodnených najmä priazne, zaviazanosti alebo odplaty (napr. aj  formou  prisvedčovania na disciplinárnom konaní.)

Keď si však začne sudcov kupovať štátna správa súdu (predseda súdu), tak potom vzniká otázka, že kto kupovanie dokončí (navrhovateľ, odporca, obžalovaný?)

Disciplinárny senát sa však s tvrdeným porušením ústavných zásad rovnosti a zákonného sudcu, ako aj s naznačenou argumentáciou obhajoby nezaoberal nielenže dôsledne, ale vôbec. 

3. Ani tvrdenia disciplinárneho senátu, že: “sudca JUDr. Juraj Babjak bol rovnomerne zaťažený ako ostatní sudcovia“ resp. „vzhľadom na zaťaženosť v senáte ... mohol ... konať plynulo...“, nie sú opodstatnené.

3.1. Sudca Babjak nemohol byť rovnomerne zaťažený ako ostatní sudcovia, lebo v jeden deň mu bola popri bežnom nápade vecí pridelená účelovo a nie náhodne taká rozsiahla a komplikovaná agenda, pre ktorú „sa oplatilo“ aj úmyselne porušovať ústavu.

Treba tiež zdôrazniť, že vo veci pod bodom 1 výroku napadnutého rozhodnutia (správne má byť 2T 3/05 a nie 1T 25/1999) išlo o „nočnú moru trestného kolégia“ (údaj sudcu Mikluša), na ktorej už medzičasom v roku 2005 pracoval na Špeciálnom súde, a za plat špeciálneho sudcu , aj sudca Chovanko ( príloha č.3.) Po návrate na krajský súd v júli  2006  však už  v pozícii riadiaceho predsedu senátu č.5 nebol ochotný na nej pracovať ako sudca spravodajca  „za plat normálneho sudcu“.

Logickým dôsledkom nárazového pridelenia rozsiahlej agendy v jeden deň je stav, že  sudca nemôže pracovať naraz na všetkých veciach a potom v tých, na ktorých momentálne nepracuje, vznikajú prieťahy. Zneužiteľnosť takéhoto  stavu  je iba otázkou času a okolností.

3.2.Rovnakým podmienkam, v ktorých by mali sudcovia pracovať, zodpovedajú aj rovnaké povinnosti, vrátane povinnosti konať v pridelených veciach plynulo a bez prieťahov.

Pre zisťovanie, či boli skutočne vytvorené  rovnaké resp. porovnateľné podmienky, nie sú najpodstatnejšími číselné ukazovatele (najmä počet napadnutých a vybavených vecí.) Rozhodnou je konkrétna pracovná zaťaženosť, s ktorou sa mal sudca vyrovnávať, t. zn. nielen počet vecí, ale najmä ich náročnosť, čas potrebný na ich naštudovanie, konanie, rozhodnutie a vypracovanie rozhodnutia.

V prípade sudcu Babjaka  majú však aj číselné údaje nezanedbateľnú výpovednú hodnotu (viď prílohu č.4.)

Z prehľadu prvostupňovej agendy „T“ za mesiac december 2006 napr. vyplýva, že na konci tohto mesiaca okrem sudcu Škorpila (ktorý mal 6 neskončených vecí),ostatní sudcovia mali 1 až 5 neskončených vecí (ktoré mali prideľované postupne, študovali ich,  pojednávali, nedospeli však ešte k vyhláseniu rozhodnutia.)

Senáty č.2 a č.3 mali na konci januára 2007- 32 resp. 16 neskončených odvolacích vecí „To“ (z toho 1 resp. 2 veci staršie ako dva mesiace.)

Senát č.5 mal vtedy 64 neskončených odvolacích vecí, z toho 39 starších ako 2 mesiace.

Keďže Babjakovi bolo koncom januára 2007 pridelených po Škorpilovi aj 14 odvolacích vecí starších ako 2 mesiace a Bednár skončil v mesiacoch február až september 2007 - 25 vecí, dá sa predpokladať, že koncom januára 2007 - 39 neskončených vecí starších ako 2 mesiace, pochádzali od sudcov spravodajcov Škorpila a Bednára. Zvyšok neskončených  vecí do počtu 64, t.zn.25 vecí do 2 mesiacov po nápade, by potom patril ako sudcom spravodajcom ďalším členom senátu, Chovankovi a Deákovi.

Už pri číselnom porovnaní jednotlivých sudcov vznikajú nerovnosti, z ktorých najmarkantnejšie sú napr. pri porovnaní sudcu Babjaka so sudcom Bušíkom:  

-sudcovi Babjakovi bolo v januári 2007 pridelených 5 pre neho nových  prvostupňových vecí „T“, zatiaľ čo v tom čase mal sudca Bušík zo senátu č.3 pridelenú len  jednu vec tohto druhu (ktorá v tom čase nebola pre neho nová a bola už minimálne aspoň čiastočne naštudovaná);

-sudcovi Babjakovi bolo v januári 2007 pridelených po Škorpilovi 14 pre neho nových odvolacích vecí „To“ (7 až 17 mesiacov po ich nápade); sudca Bušík mal v tom čase podiel zo 16-tich neskončených vecí (z nich iba 2 veci  staršie ako 2 mesiace) v 4-člennom senáte (lebo jeho členom bol aj predseda súdu Bobor) - predpokladajme, že 5 vecí, z ktorých jedna bola staršia ako 2 mesiace;

-v rokoch 2007-9 z prehľadu skončených vecí na krajskom súde v hlavných druhoch agend (súčet T + To + Tpo) vyplývajú tieto čísla: Bušík (117, 114, 45 – za 4 mesiace, pretože potom bol preložený na výkon funkcie predsedu okresného súdu), Babjak (133,176,180 t.j. na 4 mesiace by pripadlo 60 vecí – pričom v roku 2009 mal Babjak najviac skončených vecí v hlavných druhoch agend).

Už z číselných údajov z jednotlivých prehľadov, v spojitosti s kontextom vyplýva, že skutkové tvrdenie disciplinárneho senátu o rovnomernej (prípadne rovnakej) zaťaženosti Babjaka v porovnaní s ostatnými sudcami nemá vo vykonanom dokazovaní oporu a je s nim v zjavnom rozpore.

Babjakovi v rozhodnom čase , na rozdiel od niektorých iných sudcov, ani nebol znižovaný alebo pozastavovaný nápad nových vecí (príloha č.5.)

3.3. Oporu v dokazovaní nemá ani tvrdenie, že vzhľadom na zaťaženosť v senáte mohol Babjak konať plynulo.

Zodpovedanie otázky možnosti plynulosti konania nevyhnutne závisí od konkrétnej pracovnej  zaťaženosti sudcu, vrátane náročnosti vecí, ktoré mu ako sudcovi spravodajcovi napadli.

Keď však mal túto skutočnosť ozrejmiť sám navrhovateľ(predseda krajského súdu), listom z 13.1.2011 predsedovi disciplinárneho senátu o. i. odpovedal: “...Pre úplnosť dodávam, že som nemohol splniť Vašu požiadavku...keď ste ma žiadali, aby som uvedené veci posúdil aj z hľadiska náročnosti, pretože Vaša požiadavka presahuje moje možnosti a navyše by som mohol byť subjektívne ovplyvnený“ (príloha č.6.)

Disciplinárny senát nemá k dispozícii ani žiadnu analýzu, ktorá by objektívne konkrétnu zaťaženosť sudcu Babjaka v rozhodnom čase objasňovala.

Keď za týchto okolností vyslovuje rigorózny názor o možnosti konať plynulo vzhľadom na zaťaženosť v senáte, treba uviesť, že toto nie je skutkové zistenie ale iba  jeho predstieranie. Ide skôr o nepreskúmateľnú nadprácu disciplinárneho senátu v neprospech sudcu Babjaka, ktorá je aj v rozpore s požiadavkou na súdnu nestrannosť.

4. “ Žiadne podstatné skutočnosti mu nebránili ... konať včas.“

Toto tvrdenie disciplinárneho senátu už nie je len zakrývaním skutočnosti, že Babjak pracoval na súde, kde sa v jeho neprospech (a samozrejme, že aj v neprospech riadneho výkonu súdnictva) úmyselne porušujú minimálne ústavné zásady rovnosti a zákonného sudcu. Týmto tvrdením, ktoré tvorí aj súčasť ratio decidendi (nosné dôvody  rozhodnutia), sa disciplinárny senát stáva už aktívnou súčasťou protiústavnosti.

Akceptácia úmyselnej protiústavnosti spočíva aj v právnych následkoch: v rešpektovaní pôvodcov protiústavnosti a v postihu nepriaznivo dotknutého sudcu. Akceptovaním protiústavnosti, a teda aj vnútornej korupcie na krajskom súde, sa disciplinárny senát stáva súčasťou korupčného mechanizmu. Jeho rozhodnutím sa potom korupcia fakticky stáva súčasťou štátneho riadenia justície a tiež sudcovskej disciplíny.

III.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhujem, aby:

1. Odvolací disciplinárny senát zrušil napadnuté rozhodnutie a oslobodil ma spod disciplinárneho návrhu, lebo:

a) Pracoval som na krajskom súde  nadmerne zaťažený za nerovných a nevyhovujúcich podmienok , t. zn. v prostredí úmyselnej protiústavnosti a vnútornej korupcie a pokiaľ vznikli v niektorej z vecí zbytočné prieťahy v konaní, tak príčinná súvislosť a zavinenie sú dané vo vzťahu k riadiacim pracovníkom na krajskom súde, zodpovedným za tieto negatívne javy, a nie vo vzťahu ku mne.

b) Disciplinárne konanie proti mne vedené je porušovaním môjho základného práva podľa čl.30 ods.4 ústavy resp. podľa čl.21 ods.4 Listiny základných práv a slobôd (právo na prístup k verejnej funkcii),ktorého súčasťou je aj právo na nerušený výkon verejnej funkcie.

2. Ak by bol odvolací disciplinárny senát toho názoru, že po zrušení napadnutého rozhodnutia je potrebné vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, navrhujem aby sa tak stalo v inom zložení prvostupňového disciplinárneho senátu, pretože podľa môjho názoru teraz činný senát nielenže nie je garantom sudcovskej disciplíny (nestranným a spravodlivým konaním a rozhodovaním), ale nie je ani garantom ústavy vlastného štátu.