Antropozofia a všetky veci s ňou spojené sú známe už viac ako osemdesiat rokov. Samozrejme, že je ich ťažké jednoducho porovnávať s materialistickou vedou alebo s katolíckou či inou štátom a väčšinou populácie momentálne uznávanou teológiou. Ale čo nám bráni v našej teraz už slobodnej pluralitnej demokratickej spoločnosti sa o to pokúsiť? A taktiež, prečo by nemali aj tieto veci mať nárok na život, aj keď ich nie každý chápe, možno len preto, že je lenivý alebo inak neschopný sa na ne seriózne pozrieť... Mnohé veci z toho, čo povedal alebo publikoval Rudolf Steiner, sú už dlhé roky poctivo skúšané v praktickom živote (napríklad antropozofická medicína, waldorfské školstvo alebo biodynamické poľnohospodárstvo), a to dokonca v prostredí „tvrdého kapitalizmu“ a vyspelých západných demokracií Švajčiarska a Nemecka a iných krajín a sú dennodenne konfrontované s inými porovnateľnými alternatívami, a dokonca aj vedecky (myslím teraz čisto materialistickú vedu) porovnávané už dlhé roky, a tieto koncepty už často obstáli a stále žijú. Čo sa týka vedeckého porovnávania a hodnotenia, tak zdanlivo najťažšie je to asi so Steinerovými teologickými tézami. Tu by som chcel upozorniť na dielo Emila Páleša Angelológia dejín, ktoré má v tomto smere veľkú hodnotu, len je ,aspoň zatiaľ širšou‘ verejnosťou neobjavené a „nestrávené“. Som presvedčený, že práve takéto dielo môže otvoriť cestu k poznaniu a lepšiemu pochopeniu antropozofie.
.radoslav Makáň

Vraví sa, že často nevedomky kopírujeme zlé povahové črty svojich protivníkov. Narážam na agresívnu rétoriku, ktorou sa autor zbytočne snažil podčiarknuť už aj tak dosť jasné fakty. Slovko „bludy“, použité takmer v každom odstavci, rýchlo stráca vtip aj pointu. Zbytočne tým pokazil článok, ktorý bol po obsahovej stránke dobrý a čitateľ nemal problém stotožniť sa s argumentmi v ňom uverejnenými. Z dnešného pohľadu, skresleného modernou technikou a vedeckými poznatkami, sa nám príliš ľahko kritizujú omyly ľudí z počiatku dvadsiateho storočia. Tým sa nevyhol ani Einstein či Freud, nehovoriac o pseudovedcoch Steinerovho formátu. Napriek tomu, že nesúhlasím s vyučovacím systémom waldorfskej školy, nemám problém oceniť niektoré dobré detaily v ich prístupe k osobnosti študenta.
.michal Mironov

Štýl a názory vašich článkov o alternatívnych školách by sa možno lepšie hodili do antológie o alternatívnom školstve pod názvom Kladivo na čarodejnice. Touto malou iróniou reagujem na obsah a tón zreteľný už z nadpisu, bez debaty označujúcim Waldorfskú školu v Bratislave ako „sektu z Vihorlatskej“ spolu s fotografiami učiteľov a detí. Ako rodič to považujem za hrubé a neetické správanie, a to hlavne voči deťom, ktorým to môže spôsobiť vážnu ujmu. Reagujem ako rodič, ktorého deti navštevujú druhý rok Waldorfskú školu v Bratislave. Chcem dať najavo, prečo som sa rozhodol pre túto školu a prečo som rád, že moje deti môžu mať v dnešnej dobe takúto možnosť. Pre istotu pripomínam, že môj svetonázor sa nespája s antropozofiou, nie som prívržencom hnutia New Age a ani členom žiadnej sekty, ako sa článok implicitne snaží nahovárať a podsúvať. Som umelec, primárne výtvarník. Keď sa ako rodič rozhodujete, ktorú školu by malo vaše dieťa navštevovať, zamyslíte sa nad viacerými skutočnosťami. Zamyslíte sa nad už dlhšiu dobu prebiehajúcou diskusiou na tému kritika a kríza štátneho školstva. K tomu všetkému pribudnú vo väčších mestách a školách pre rodiča nie príjemné témy rastúcej agresivity žiakov, šikanovania a anonymity...
Niektorým rodičom je podľa daností ich detí jasné, že takéto prostredie by im mohlo byť na viac na škodu než na úžitok a hľadajú vhodnú alternatívu. Univerzálny patent na výchovu neexistuje, tak isto ako zjavne neexistuje v súčasnosti jediná ideológia a ani náboženstvo, v ktoré by verili všetci ľudia. Je jasné, že nič nie je bez problémov a pionierske počiny v hociktorej oblasti sa bez nich neobídu.
.erik Binder Mgr. Art.

Mám vo Waldorfskej škole syna. Je pravdou, že deti sa učia menej intenzívne ako na klasických školách, veľa sa venujú tvorivým aktivitám: maľovaniu, ručným prácam, hudbe, pohybu... No ja ako rodič som o tom už pri zápise vedela a vybrala som si to. Je to možno len vec iných hodnôt a priorít... Samozrejme, súhlasím s tým, že waldorfská pedagogika by sa mala dištancovať od niektorých názorov R. Steinera, no čo som si ja mala možnosť všimnúť, pedagógovia sú schopní selektovať a vybrať si z jeho učenia to podnetné a užitočné pre naše deti. Deti o nič neprichádzajú, naučia sa všetko potrebné, len v iných časových horizontoch. Nepokladám za tragédiu, keď sa dieťa nenaučí v 1. ročníku perfektne čítať a písať. Nič sa nedeje, bude to vedieť v druhom. Nie všetci sú orientovaní na výkon... Pokiaľ na vás výroky pána Czéreho pôsobia „trochu šamanským dojmom”, možno by stálo za to trochu sa zamyslieť, a nie unáhlene súdiť. Pán Czére je Pán Učiteľ. Deti ho milujú a rodičia si ho vážia. Jeho trieda dosahuje vynikajúce výsledky.
.jana Šimulčíková

Som síce zástanca istých „miernych“ inovácií v školstve, dokonca prednášam aj predmet Alternatívne školstvo, no vaše články prinášajú veľmi reálny pohľad na danú oblasť a najmä na to, ako opatrne treba do nášho školstva implantovať čosi cudzie. Nedá mi však, aby som nepoukázal aj na druhú oblasť, ktorá je v ostatných rokoch u nás veľmi pertraktovaná – obsah vzdelania. Každý, kto o tom píše, chce možno aj „trocha populisticky“ modifikovať a zjednodušovať obsah vzdelania – áno, som za isté úpravy, ale som presvedčený, že skutočná náprava nášho školstva a zvyšovanie vedomostnej úrovne mládeže nevedie len tadiaľto.
.prof. PhDr. Erich Petlak, CSc., Katedra pedagogiky PF UKF v Nitre

Až do včerajška, keď som si prečítala hrozivé články o waldorfskej škole a antropozofii, som si naivne myslela, že hon na čarodejnice je „výsadou“ stredoveku a slepej náboženskej viery. Koniec-koncov, aj Umberto Eco v eseji Nový stredovek, kde podá va brilantnú analýzu charakteristických čŕt dnešného západoeurópskeho spôsobu života, postrehol, že sú návratom k modelom existencie, ktoré sme mysleli, že máme raz a navždy za sebou. Články v .týždni len dávajú za pravdu postrehu svetoznámeho znalca stredoveku. Slepý dogmatizmus totiž môže byť výsledkom akejkoľvek jednostrannosti, dokonca aj tej, ktorá si hovorí „prísne racionalistická.“ Prinajmenšom autorská profesionalita si vyžaduje písať len o tom, čo naozaj poznám, čo mám preskúmané vlastnou hlavou a skúsenosťou, a nie odvolávať sa na slová iných. Ako si možno dovoliť šliapať po odborníkoch, vzdelaných pedagógoch na celom svete z pozície laika, ktorý síce nič o antropozofii a waldorfskej pedagogike nevie, ale verí, že keď pár skeptikov z ich „vedeckej spoločnosti“ niečo zahlási, vytiahne z kontextu bez elementárnej znalosti princípov Steinerovho metaforického, obrazného, až mytologického jazyka, že to musí byť pravda? Kde sa berie tá drzosť autorov označiť vyše stovku rodičov bratislavskej Waldorfskej školy za hlupákov, čo nevedia, čo činia? Odkiaľ sa berú tie klamstvá o tom, že deti na waldorfskej škole „keď nechcú, nemusia nič robiť“, o zanedbávaní kauzality vo vzťahoch, kritického myslenia, kladenia otázok, výchovy k vedeckému mysleniu s racionálnym testovaním hypotéz? A odkiaľ tá drzosť vmietnuť do tváre uznávaného odborníka na pedagogiku, pána profesora Zelinu, že uveril bludom a obviniť odbornú verejnosť z úplného zlyhania?
.phDr. Xénia Činčurová, PhD., vysokoškolský pedagóg a dotknutý rodič

Ďakujem autorom článku, že konečne pomenovali veci správnym slovom, čo waldorfská škola je – SEKTA. Aj v našej rodine sa uvažovalo, že deti pôjdu do školy, kde sa praktizujú nové moderné metódy – škola hrou. Volala som na ministerstvo školstva, kde som sa priamo spýtala: Je waldorfská škola sekta? Boli zarazení, že oni môžu rozprávať o tomto probléme len medzi štyrmi očami. Nechápem, ako môže ministerstvo školstva dať súhlas zaradiť takúto školu do siete verejných škôl.
.katarína Fialová

Moja najväčšia výhrada sa týka „zahrnutia“ ostatných alternatívnych škôl do predmetného článku. Väčšina z nich je tu charakterizovaná iba na základe jedného literárneho zdroja (M. Zelina : Alternatívne školstvo). Takmer všetky spomínané alternatívy na Slovensku „žijú“, a tak ste mohli čerpať priamo v jednotlivých školách, nadáciách, asociáciách, ktoré ich podporujú a sú ich odbornými garantmi. Získali by ste objektívnejší a kompetentnejší pohľad. A možno by sa nestalo, že ITV vyhlásite iba za metódu a v rozhovore s profesorom Zelinom ju zaraďujete medzi projekty alternatívneho vzdelávania. Keďže sa ITV venujem už 13 rokov – zodpovedne vyhlasujem – ITV nie je iba metóda, prostredníctvom ktorej sa integrujú jednotlivé vyučovacie predmety podľa tém! ITV je prepracovaný a 9 rokov experimentálne overovaný výchovno-vzdelávací model. Okrem dôrazu na kognitívnu stránku, na osobnostnú a sociálnu výchovu venuje veľkú pozornosť tomu, aby sa mladí ľudia naučili učiť, aby dokázali spolupracovať v tíme, aby vedeli riešiť problémy bez znevažovania a poškodzovania sebaúcty svojej ani iných... Vyzývate ľudí k bdelosti a apelujete na zdravý rozum. V tom s vami súhlasím.
.darina Gogolová, Asociácia S. Kovalikovej – Vzdelávanie pre 21. storočie (ASK)

Nie som nič netušiaci a naivný rodič. Svoje dieťa som dávala do Waldorfskej školy po zrelej úvahe a s vedomím, že je to preň to najlepšie, čo mu môžem v slovenských pomeroch ponúknuť. Veľa som zvažovala vtedy a zvažujem doteraz, zvažujem veci súvisiace s výchovou a nezriedka zvažujem aj svoje minulé rozhodnutie, či som skutočne zvolila dobre. Zatiaľ mi vždy vyšlo, že áno. Janko sa vo svojich 9 rokoch každé ráno teší do školy amá v úcte svojich učiteľov – všetkých do jedného. Považujem za úžasnú vec, že dosiaľ nevie, čo je to nechuť k povinnostiam a neúcta, strach alebo dokonca odpor voči autoritám. Veľmi jednoznačne rozpoznáva prácu od zábavy, radosť od škodoradosti, pravdu od pretvárky. Veľmi dobre si uvedomuje, čo všetko predchádza tomu, že je okolo neho poriadok, že má na tanieri jedlo, že má na sebe oblečenie, alebo kde sa tu to jedlo zobralo. Dennodenne sa totiž on sám musí nejako pričiniť o to, aby to tak bolo – nie že by si musel ušiť nohavice, keď si ich chce obliecť, ale v škole, ktorú navštevuje, ho učia, akú nezastupiteľnú úlohu zohráva jeho osôbka na fungovaní (zatiaľ každodenných) vecí. Všetko, čo ho obklopuje, nesie stopy detskej alebo učiteľovej spoluúčasti. Umenie a nácvik zručností tu nie sú cieľom, ale prostriedkom, okrem iného k tomu, aby si uvedomil skutočnosť, že jeho zaangažovanosť na čomkoľvek, čo ho obklopuje, je veľmi dôležitá.
.silvia Varsiková, Bratislava

Nedávno som vyberala škôlku pre svoje dieťa a natrafila som pri tom na internete na škôlku Montessori v Lamači, veľmi sa mi to páčilo podľa princípov pedagogiky. Na internete som bohužiaľ našla aj stránky, ktoré propagovali Montessori pedagogiku a boli to stránky New Age, spojené so Silvovou metódou www.alfamilia.sk alebo www.svetgralu. sk, ktoré sú pre mňa dosť podozrivé. Možno nie za každou škôlkou Montessori je nutne aj nejaká podivná duchovnosť, ale za preskúmanie by to rozhodne stálo.
.ľubica Prohačková

Minulý týždeň volala môjmu manželovi jeho mama, teda moja svokra, po tom, ako si prečítala váš článok o waldorfskej škole. Vie o mojom záujme o túto pedagogiku a o zámere dať o pár rokov do spomínanej waldorfskej školy našu dcérku. V telefóne sa vyjadrovala, že musí zachrániť svoju vnučku od toho, že o čo sa to zaujímam, že je to hrozné, a tak ďalej. Redaktori by mali vedieť, že svojimi slovami ovplyvňujú vnútorné postoje ľudí. Osobne som teda svokre spomenula, že je to aj o duchovnom svete, opakujem znova, o hľadaní cesty k duchovnému svetu, hľadaní odpovede na otázku o jeho existencii, hľadaní odpovede na otázku, či je možné duchovný svet poznať. Tento záujem určite nemožno nanútiť.
.eva Anjelová

Patrím medzi jedného z vyše 200 rodičov, ktorých deti navštevujú Waldorfskú školu na Slovensku, a som maximálne spokojná. Táto škola vychováva, učí a vzdeláva budúcich veľmi úspešných a skvelých ľudí. Som veľmi rada, že môj syn má túto vynikajúcu, u nás zatiaľ bohužiaľ stále ojedinelú príležitosť takú fantastickú školu navštevovať. Z pohľadu rodiča, ktorý vedome a proaktívne zvolil pre svoje dieťa túto cestu vzdelávania, by som veľmi rada potvrdila, že naše deti sú počas každodenného školského vyučovania vo veľmi, veľmi dobrých rukách.
.denisa Pukalíková, MBA