Peter Morvay v článku Ostrov v mori dlhov hovorí, že Island sa v poslednej dobe tlačí do Európskej únie, lebo mu "tečie do topánok", hoci členstvo v EÚ predtým "rozhodne odmietal." Je to podľa neho "účelová hra", v ktorej sa Island "podobá Grécku." Vraj "utrácali ako besní peniaze, ktoré nezarobili" a zrejme metaforicky dodáva, že "s kreditkami sa tam hrajú aj deti na pieskovisku." Následne ešte prtvrdzuje a hovorí, že "Islanďania odmietajú niesť za vlastný život zodpovednosť a svoje dlhy platiť." Preto "obviňujú celý svet, banky a politikov." Nakoniec Peter Morvay varuje predtým, aby Európa "v prípade Islandu Grécka a ďalších nezodpovedných krajín" nepristúpila na "túto hru", ktorej cieľom je podľa neho "pohodlný a úplne bezrizikový život."

Ako človek, ktorý Island, jeho kultúru a politiku trošku pozná (a chcel by poznať viac) a má na tomto ostrove v Atlantiku veľa priateľov, dovolím si upresniť niekoľko detailov, ktoré pozornému oku Petra Morvaya ušli.

1. Island sa z ničoho nič tlačí do Únie? Diskusia o členstve v EÚ prebieha na Islande dlho (oveľa dlhšie než na Slovensku) a je to diskusia hlboká (na rozdiel od tej našej). Medzi parlamentnými politickými stranami sú niektoré, ktoré členstvo v EÚ zásadne podporujú, niektoré sú zásadne proti a niektoré sú otvorené kompromisom. Mimochodom, Island je súčasťou Európskeho hospodárskeho spoločenstva a dokonca aj súčasťou Schengenskej dohody (dlhšie než Slovensko). Po minuloročných voľbách získali pro-európske strany parlamentnú väčšinu a preto - bez nejakého hektického "tlačenia" - prejavili záujem o členstvo v Únii. Podobne ako v prípade krajín Strednej Európy sú proeurópski islandskí politici - podľa mňa nesprávne - presvedčení, že členstvo v EÚ dodá ich ekonomike stabilitu, ktorá im - ako ukázala ekonomická kríza - trochu chýba. Ak je toto "účelová hra," tak potom OK. Ale, medzi nami: bolo by skutočne lepšie, keby sa politici hrali úplne bez účelu?

2. Podobá sa Island Grécku? Len v tom, že ich novinári, ktorí sa neunúvajú overiť si fakty hádžu do jedného vreca. Veď ekonomický problém ako ekonomický problém, nie? Grécke a islandské ekonomické problémy sa líšia príčinami, podstatou, hĺbkou a dôsledkami. Grécku krízu spôsobili rozšafné štátne výdavky, islandskú krach troch neopatrne hospodáriacich súkromných bánk. Podstatou islandskej krízy je - na rozdiel od gréckej - nutnosť prebrať záväzky skrachovaných bánk (na to potrebuje Island pôžičky zo zahraničia) a prudká devalvácia domácej meny (čo komplikuje život tým, ktorí musia splácať úvery v eurách, dolároch či jenoch). Zatiaľ, čo grécka ekonomika je na pokraji krachu, islandská aj v najťažšom krízovom roku vytvorila takmer dvojnásobok HDP na obyvateľa než Slovensko a nezamestnanosť je rok po prepuknutí krízy menšia než 8%, čo je menej než v Nemecku. Stačí navštíviť niekoľko islandských rodín a počúvať Islanďanov hovoriť o kríze, stačí sa pozerať v Reykjavíku okolo seba a vidíte, že islandská kríza sa hĺbkou s tou gréckou, ba ani s "európskou" nedá porovnať. Island je stále jedna z najbohatších krajín na svete, v ktorej napriek kríze a krutej prírode všetko funguje.

3. Utrácali Islanďania peniaze, ktoré nezarobili? Áno. Bohaté banky, podobne ako v Amerike dávali obyvateľom extrémne slabo zaručené pôžičky. V Grécku rozdával peniaze štát. A to je rozdiel. Islandský štát dlžníkom skrachovaných bánk len pomáha (lebo je to príkladná škandinávska sociálna demokracia).

4. Odmietajú Islanďania niesť zodpovednosť a platiť dlhy? Tu je kolega Morvay najviac vedľa. Islanďania sú až prehnane zodpovední. Nikto, naozaj nikto na Islande nehovorí, že dlhy islandských bánky by nemali byť splatené (hoci, prísne vzaté išlo o dlhy súkromných firiem, súkromným osobám, ktoré si boli vedomé risku). Samozrejme, že obviňujú bankárov a politikov (v jednom hudobnom klube v Reykjavíku sú fotografie popredných bankárov na stenách pisoárov), no zároveň vedia, že zodpovednosť nesú aj oni sami za svoju naivitu. A sú ochotní uťahovať si opasky, obmedzovať výdavky a hľadať nové možnosti zárobku. V prípade hojne publikovanej aféry Icesave nejde o to, či platiť alebo nie, ale o hľadanie realistického, všetkými stranami akceptovaného kompromisu.

5. Snaží sa Island členstvom v EÚ zbaviť zodpovednosti? Nie. Eurooptimisti si len mysla, že Únia im dá viac stability. 

A nakoniec kardinálna otázka:

Vie Peter Morvay o čom píše? Myslím si, že skoro vždy to vie. Je vynikajúci znalec stredoeurópskej politiky a ja som jeho vďačný a pravidelný čitateľ. Ale o Islande podľa mňa nevie skoro nič. Neviem, či tam niekedy bol, či komunikuje s islandskými politikmi alebo aspoň novinármi, či sleduje islandské médiá, ale zdá sa mi, že nie. A preto zjdenodušuje a fabuluje. To je škoda.