muhammad Ali bol na jednej strane stopercentný americký hrdina, stelesnenie príbehu o chudákovi, ktorý si vybojoval bohatstvo a slávu. Mnohí ho však považovali za provokatéra. Sám priznával, že okrem rýchlych pästí má aj rýchle ústa a vždy hovorí, čo si myslí. Ak to niekto berie ako provokáciu, je to jeho vec...
nebi môjho malého!
Tento nositeľ titulu „športovec storočia“ od týždenníka Sports Illustrated a BBC sa narodil v roku 1942 v černošskej rodine na americkom Juhu, kde vtedy o rovnakých právach aj pre čiernych Američanov snívali len radikáli. Dostal meno Cassius Marcellus Clay. Toho sa neskôr vzdal a označil ho za „meno otroka“ – paradoxne mu ho dali na pamiatku južanského politika, ktorý v 19. storočí bojoval za zrušenie otroctva.
Jeho rodičia si v meste Louisville v štáte Kentucky ťažko zarábali na živobytie. Otec, Cassius starší, bol maliar a natierač; matka Odessa upratovala v belošských domácnostiach. Cassius Clay mal aj bielych predkov, no od detstva sa cítil jednoznačne čierny. V období, keď mnohí černosi chceli byť radšej belochmi, on pociťoval povinnosť „pre svojich ľudí niečo urobiť“. Už ako chlapec chodieval večer pred dom a čakal, či z neba nedostane nejakú správu, poverenie či povolanie. „Nikdy som nič také nezačul.“
boha volám iným menom
Zato rodičia o jeho výnimočnosti nepochybovali. Bol neposedné a zhovorčivé dieťa, medzi deťmi zaujímal postavenie vodcu, vymýšľal hry. Hoci bol fyzicky šikovný, do bitiek sa nepúšťal. Matka spomínala, že keď chcela mladšiemu Rudolphovi naložiť na zadok, starší Cassius ju chytil za ruku a pohrozil jej: „Nebi môjho malého!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.