Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štrajk z pohľadu protinožca

.martin Mojžiš .spoločnosť

Do solidárneho učiteľského štrajku na univerzitách sa zapojil od samého začiatku. Chodil na štrajkový výbor, vystupoval na zhromaždeniach. Novozélanďan Peter Barrer.

Štrajk z pohľadu protinožca BORIS NÉMETH Peter Barrer, Novozélanďan, ktorý si urobil v Austrálii doktorát na tému slovenská národná identita a populárna kultúra v postkomunistickom období.

ako sa chlapík z Nového Zélandu stane súčasťou slovenského učiteľského štrajku?

Ja žijem na Slovensku už šesť a pol roka a celý ten čas učím anglistiku na Filozofickej fakulte UK. Cítim sa súčasťou fakultného života a spolu s mnohými kolegami považujem požiadavky štrajku učiteľov stredných, základných a materských škôl za opodstatnené. Nikdy predtým som neštrajkoval, ale tentoraz som to považoval za potrebné. Cítil som, že treba prejaviť súdržnosť a podporiť učiteľov. Pretože učitelia sú dôležití.

prečo sú dôležití?

Ak chceme mať študentov s názorom, ktorý má nejaký faktický základ – a nie, že každý môže tárať hocičo – tak ich to niekto musí naučiť. Niekto ich musí naučiť, že tvrdenia sa nestanú pravdivými len preto, lebo sa napíšu na sociálnu sieť s capslockom a výkričníkmi. Niekto ich musí naučiť rozlišovať, čo je očividná lož, čo môže byť pravda, ale vyžaduje si trochu viac výskumu, a čo sú naozaj faktami podložené pravdy. Naučiť mladých ľudí tieto veci, to je veľmi dôležité a pritom namáhavé. Poznám niekoľko stredoškolských učiteľov a viem, akí sú z tej svojej práce vyčerpaní. A ak sa im nevytvoria oveľa lepšie podmienky, tak tu bude pokračovať to, čo vidíme všade okolo seba. Hráme sa na to, že ľudí vzdelávame, ale často k tomu vôbec nedochádza. Často je to len pretvárka, nie skutočné vzdelávanie.

a na Novom Zélande je to ako?

Je to veľmi odlišné. Je tam oveľa viac priestoru pre tvorivosť, žiaci nemajú ani zďaleka toľko povinných predmetov ako tu. To neznamená, že celý deň nič nerobia, ale môžu sa venovať predovšetkým tomu, na čo majú a čo ich baví. A sú vychovávaní k tomu, aby na hodinách o veciach hovorili, naozaj tam prebieha diskusia. Na Slovensku sa oveľa viac učia veci naspamäť a výsledkom je určitá pasivita, ktorú tu dosť vnímam. Študenti ako keby mali strach vyjadriť sa k dôležitým témam. Alebo sa hanbia. Neviem presne, v čom to je.

a to platí aj o študentoch filozofickej fakulty?

Áno, aj tam vnímam určitú pasivitu a často tiež nedostatočnú schopnosť kriticky myslieť. A navyše, čím ďalej, tým viac ľudí prichádza nedostatočne pripravených. Asi tretina študentov, ktorí prídu študovať anglistiku, má dosť slabú angličtinu. Trochu sa až čudujem, ako sa sem dostali. A na druhej strane, naozaj nadšených študentov anglistiky máme málo. Sú aj takí, ale je to skôr výnimka.

tak načo vôbec na fakultu prichádzajú?

Pretože všeobecné spoločenské očakávanie je, že každý musí ísť na vysokú školu. Mladí ľudia cítia tlak od rodičov aj od svojich známych, že bez vysokoškolského diplomu nič neznamenajú. Toto je na Novom Zélande úplne iné. Aj tam síce chodí veľa ľudí na univerzity, ale priemerná dĺžka vysokoškolského štúdia sú tri roky. Po troch rokoch drvivá väčšina odchádza a začína pracovať. A nerobíme veľké haló z toho, či niekto má titul, alebo nie. Celkove v anglofónnom svete oveľa viac znamená, čo ten človek dokáže, než to, aký má diplom. Tam by iba málokto zostal študovať päť rokov len preto, aby mal magisterský diplom. Ja som síce po troch rokoch pokračoval aj v magisterskom štúdiu, ale to som bol jeden z mála. Aj to len preto, lebo som dostal štipendium. Bez toho by mi to ani nenapadlo, pretože je to strašne drahé.

hovoríme o štúdiu anglistiky?

Nie, študoval som ruštinu.

prečo ruštinu?

Lebo to bol najbližší odbor k slavistike, aký sa dal študovať na Novom Zélande. Slavistiku ako študijný odbor nemáme, ale máme rusistiku.

a prečo slavistika?

Kvôli slovenčine. Ja som prišiel na Slovensko prvýkrát, keď som mal sedemnásť rokov. Bol som tu na ročnom výmennom pobyte a býval som u jednej skvelej rodiny v Banskej Bystrici. Ten rok bol pre mňa fantastický a zmenil mi život. Znie to ako klišé, ale je to tak. A odvtedy som sa stále chcel akýmkoľvek spôsobom vrátiť na Slovensko. Štyri roky na to som si našiel prácu v Lučenci, tam som odučil rok vo večernej škole. Potom som pokračoval doma v magisterskom štúdiu a neskôr som si urobil v Austrálii doktorát na tému slovenská národná identita a populárna kultúra v postkomunistickom období. Sám som si tú tému vymyslel.

a aká je slovenská národná identita?

No, to je predsa jasné: Šatan je boh. (Smiech.)

šatan je výborný hokejista a veľmi rozumný chlapec. Ale boh?

Šatan je vynikajúci vzor. Je to nielen skvelý hokejista, ale aj dobrý človek. A takých máte viac. Angažovaných ľudí, ktorí sa starajú o to, čo sa tu deje. Ja si myslím, že každá národná identita je dnes čiastočne viazaná na šport. V športe sa totiž spája konštrukt národa s niečím, čo je emotívne a zároveň zábavné. Športový nacionalizmus je navyše podľa mňa apolitický v tom zmysle, že spája ľudí s úplne odlišnými politickými postojmi. Práve preto je dôležitý všade a pre Slovensko je vynikajúce, že má takých mimoriadnych hokejistov, ktorí sú zároveň veľmi pozitívnymi vzormi.

takže slovenská národná identita je dominantne hokejová?

Nie, mojou témou bol len súvis tejto identity s popkultúrou. A aj tam som mal šport iba ako jednu z troch častí.

ďalšie dve boli ktoré?

Populárna hudba a televízne reality šou.

z hudby čo konkrétne?

Slováci počúvajú radi hudbu zo zahraničia, ako nakoniec každý národ. Ale počúvajú aj svoju populárnu hudbu a vnímajú ju inak. Sú citliví a hrdí na svoj jazyk. A piesne v slovenčine majú pre nich veľký význam najmä vtedy, ak je v nich nejaký odkaz. Ten odkaz je totiž vtedy najzrozumiteľnejší. Myslím, že na tomto zrozumiteľnom odkaze sa dá napríklad vysvetliť úspech slovenského hip-hopu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite