Učme sa od učiteľov

.martin Mojžiš .spoločnosť

Vyjadrenia Roberta Fica k učiteľskému štrajku opäť raz ukázali, ako hlboko predseda vlády nerozumie krajine, ktorú má spravovať.

Učme sa od učiteľov Boris Németh

vidieť za týmto štrajkom akciu opozície môže len človek, ktorého obzor nesiaha ďalej než k počítaniu peňazí a preferencií.

Čo konkrétne premiér o štrajku učiteľov povedal? Asi najsilnejší a zaslúžene najviac medializovaný bol jeho výrok: „My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát.“ Táto veta predstavuje jednu z doteraz najhlbších a najpresnejších sond do myslenia Roberta Fica. Ale povedal aj iné veci, napríklad toto: „Za touto iniciatívou vidíme veľmi jasne politickú stranu pošahanca ...“

My za týmto postrehom vidíme veľmi jasne chabú schopnosť premiéra analyzovať situáciu, ktorú nemá celkom pod kontrolou. Pretože ak to myslel čo len trochu vážne, nepodal tým ktovieaké svedectvo o svojich analytických schopnostiach. A nejde len o triviálnu chybu pri odhade „pošahanca“, ktorý by predsa nikdy neorganizoval niečo, čoho by nebol on sám úplným stredobodom. Ide najmä o celkové videnie politiky ako hry o volebné hlasy, v ktorej vlastne nejde o nič iné ako o tie hlasy a z nich vyplývajúcu moc.

Pri takomto nastavení človek prirodzene vníma ako relevantných hráčov len politické strany a ich sponzorov. Voliči sú v jeho očiach iba nositelia žetónov, ktoré z času na čas odovzdajú skutočným hráčom. Ľubovoľný pohyb v spoločnosti sa pri takomto pohľade javí najmä ako preskupovanie voličov, t. j. ako pohyb žetónov. A žetóny sa predsa nedokážu hýbať len tak samy od seba, podľa tejto logiky za tým vždy musí byť aktivita niektorého hráča.

opozícia a smer

Ak by takáto „politická teória“ naozaj zodpovedala skutočnosti, boli by sme v týchto dňoch svedkami premiérovho absolútneho triumfu. Opozícia je rozložená na súčiastky, z ktorých mnohé sú navyše úplne hrdzavé. Namiesto vytvárania spoločnej alternatívy k vláde Smeru využili opozičné strany celé jedno volebné obdobie len na ďalšiu atomizáciu a zveľaďovanie vzájomných animozít. Na Slovensku by sme mohli zaviesť nové štátne vyznamenanie – Svätoplukov prút – a udeliť ho všetkých lídrom opozičných strán a straničiek.

„Oveľa tragickejšie problémy opozície sú ideová vyprázdnenosť a morálny úpadok.“

Rozdrobenosť však nie je najväčším problémom súčasnej opozície. Oveľa tragickejšie sú ideová vyprázdnenosť a morálny úpadok. Reálny reformný potenciál opozičných strán sa limitne blíži k reformnému potenciálu Smeru (t. j. k nule). Zaujímavých myšlienok je menej ako šafranu. A o mravnom marazme dáva pomerne plastický obraz konzervatívna Fun strana propagujúca dosť netradičnú rodinu. Alebo slávna nahrávka Čistý a čistejší, v ktorej si „pošahanec“ zahral jednu z dvoch hlavných úloh, zabezpečil scenár, réžiu, nahrávacie zariadenie, postprodukciu (najmä strih) a postaral sa aj o odbyt a marketing.

Prvý raz v ponovembrovej histórii má veľa nekomunistických voličov pocit, že niet koho voliť. Nakoniec síce voliť pôjdu a niekomu to tam hodia, ale skôr so znechutením než s nadšením. Všetci tí, ktorých premiér vníma ako reálnych protihráčov, zjavne strácajú dôveru svojich voličov. Zdá sa, že ho nemá kto ohroziť. Čo viac si môže Robert Fico želať? Nuž, hádam už len to, aby to bola pravda.

Tomáš Prištiak
Iniciatívu v štrajku učiteľov prevzali vysoké školy

Lenže pravda to nie je a pomaly to asi začína dochádzať aj predsedovi Smeru. Štrajk učiteľov a hromadné výpovede zdravotných sestier síce mohol zo začiatku chápať len ako nepríjemné narušenie predvolebnej kampane, ale postupne si musel uvedomiť, že ide o nepríjemnosť nie celkom bežného kalibru. A hoci sa usilovne snažil celú vec bagatelizovať účelovými polopravdami aj vyloženými lžami, jeho nervozita zjavne stúpala.

Mohol síce predstierať, že štrajkujú len dve percentá škôl, ale pritom veľmi dobre vedel, že do štrajku sa zapojila jedna šestina pedagogických zamestnancov základných a stredných škôl. Mohol sa tešiť z toho, že počet štrajkujúcich postupne klesal, ale nemohol skryť sklamanie z toho, aký malý a pomalý bol tento pokles. Opakovane mohol tvrdiť, že tých 15 000 ľudí dokázala zorganizovať jedna opozičná politická strana, ale v nijakom prípade tomu nemohol veriť.

A pritom bol tak blízko k pravde. Veď predsa za tým celým naozaj stojí jedna politická strana. Akurát, že nie opozičná – tie na to skutočne nemajú. K tomuto štrajku doviedla učiteľov síce neúmyselne, ale zato celkom neomylne strana Smer – sociálna demokracia.


smer a učitelia

Vláda Smeru venovala celú svoju energiu populistickému nadbiehaniu voličom a bezbrehému ukájaniu sponzorov. Popri tom jej, prirodzene, neostali sily na to hlavné, čo by mala robiť – na spravovanie štátu. Preto fungovala len v akomsi udržiavacom režime. Všetko, na čom sa nedali odhryznúť veľké peniaze do súkromných vreciek, ponechala takpovediac na voľnobeh. Ale to sa v krajine, v ktorej vyzerajú školstvo a zdravotníctvo tak, ako vyzerajú na Slovensku, príliš dlho robiť nedá. A to ani v prípade celkom bezzubej politickej opozície.

Ak totiž spravujete štát spôsobom, pri ktorom sa dlhodobo neriešia ani tie najzávažnejšie problémy, nespokojnosť v konkrétnych oblastiach skôr či neskôr narastie nad kritickú hodnotu. Tým pripravujete v týchto oblastiach pôdu pre naozaj masové vystúpenie. Ak zároveň vytvárate všadeprítomné korupčné prostredie, ktoré sa všeobecne vníma veľmi negatívne, potom pripravujete pre masové vystúpenie v jednej oblasti nezanedbateľnú celospoločenskú podporu. A ak potenciálnych lídrov takéhoto vystúpenia dlhodobo ignorujete, prípadne ich s neskrývaným pohŕdaním vodíte za nos, tak si vychovávate súpera, ktorý sa môže ukázať podstatne schopnejší a húževnatejší než nemastné-neslané opozičné strany.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť vyskúšať za 0,09 €

.diskusia
.neprehliadnite