Video
video
rssTento informačný text sa vám zobrazuje namiesto článku, ktorý ste chceli zobraziť, pretože nie ste platiaci užívateľ siete Piano. Ak chcete zobraziť pôvodný text,
PIANO je sieť predplatného, kde za jedinú platbu 2,90 € mesačne získavate okamžite prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch. Nezáleží na tom, kde zaplatíte, k ostatným stránkam v sieti máte automaticky aktivovaný prístup. Nemusíte už znova nikde inde platiť ani sa znova prihlasovať.
Netreba sa pritom báť, že vaše peniaze na predplatné idú aj stránkam, ktoré nečítate. PIANO rozdeľuje peniaze podľa toho, koľko času na jednotlivých médiách strávite. Odmeňuje tak naozaj kvalitný obsah, ktorý chcete čítať - a dáva médiám signál, do čoho investovať majú a do čoho radšej nie.
Vaše konto je viazané na vás, nie na váš počítač. Nemôžete konto v PIANO zdieľať s inými ľuďmi, ale môžete ho vďaka pridelenému heslu využívať aj na viacerých vlastných počítačoch.
Otvoriť platobné okno s možnosťami platby
Prečo musím platiť, nestačia médiám príjmy z reklamy?
Reklama je výborný zdroj príjmov na financovanie masového obsahu, ktorý láka veľké množstvo ľudí. Médiá však majú problém financovať z nej na webe náročnejší obsah určený pre ľudí, ktorých zaujímajú menej masové témy, hlbšie analýzy a pôvodné spravodajstvo a vlastná tvorba.
Médiá sa tradične od svojho vzniku preto väčšinou museli spoliehať na oba zdroje príjmov, od čitateľov aj z reklamy (napr. za noviny v stánku zaplatíte a je v nich aj reklama).
Na webe médiá dlhé roky dúfali, že príjmy z reklamy budú stále rásť a tak dokážu nahradiť výpadok príjmov od čitateľov. To sa však nestalo a ak chcú médiá skvalitňovať a rozširovať svoj obsah, musia sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania aj vďaka platbám od čitateľov.
Možnosti platby
Zaplatiť môžete:
- platobnou kartou Visa, Mastercard, Maestro
- online prevodom z Tatra banky alebo Slovenskej sporiteľne
- na faktúru Slovanetu alebo Websupportu, ak už ste ich zákazníci (ďalšie firmy budú postupne pribúdať)
- cez Paypal
- prevodom na účet z ktorejkoľvek banky.
Otvoriť platobné okno s možnosťami platby
Ak vám niektorý nástroj chýba, napíšte nám na info@pianomedia.sk.
Ako umožniť hromadný prístup pre zamestnancov
Ak chcete zabezpečiť prístup pre viac ľudí, napíšte nám a pošleme vám podrobnejšie informácie o možnostiach hromadného predplatného.
Kto všetko sa do projektu zapojil?
Aktuálny zoznam nájdete na www.pianomedia.sk.
Kde sa dozviem o sieti PIANO viac?
Pozrite si stránku www.pianomedia.sk, tam sme pripravili všetky informácie, ktoré by ste mohli potrebovať, prípadne napíšte na info@pianomedia.sk
Ako môžem zaplatiť?
Rok Petra Zajaca
22. december 2010 | videné 2260x | reagovalo 15 ľudí
Diskusia (15)
-
.ad pravda od .peter Zajac | 2. január 2011 08:36
Dokument som pred odvysielaním na TA3 1. januára 2011 nevidel. K Jánovi &Budajovi len toľko: je rozdiel medzi Jánom Budajom v novembri 1989 a dnes. Vtedy bol revolučným lídrom a dnes rozpráva o novembri 1989, akoby nebol pri všetkom on, ale niekto iný.
-
.pravda od .švestka | 1. január 2011 20:01
To čo ste urobili ste museli urobiť. Rozpad Československa bol nezákonný a ak by sa archív dostal do rúk V.M tak by vám doteraz nedal pokoj. Na TA3 bol k archívu odvysielaný dokument. A po jeho zhliadnutí mám na Vás pár otázok. Museli ste dať súhlas s jeho odvysielaní? Či Ján Budaj nemal plniť podobnú úlohu v revolúcii ako Zifčák-Růžička
-
.archív VPN od .peter Zajac | 31. december 2010 20:44
Dnešným dňom sa končí jedna etapa existencie Archívu VPN, ktorá ako kvapka vody zrkadlí celý ponovembrový vývin na Slovensku. Zajtra, 1. januára 2011, sa stane Archív VPN definitívne majetkom Slovenského národného archívu, čím sa začne nová etapa jeho existencie. Archív VPN vznikol súbežne so samotnou Verejnosťou proti násiliu. Zásluhu na tom mali ochranári, ktorí už pred rokom 1989 dokumentovali svoju činnosť. Menovite Máia Mistríková, ktorá bola zamestnankyňou Štátneho ústredného archívu, Mária Filková, ktorá pamätala na to, že materiály o VPN treba archivovať a Peter Tatár, ktorý pozval Máriu Mistríkovú do Mozartovho domu, kde v rámci neplatenej dovolenky začala zhromažďovať dokumenty a materiály o VPN. Aby sme porozumeli, o akú prácu ide, musíme vedieť niekoľko vecí. Verejnosť proti násiliu bola až do konca roka 1989 podľa komunistických zákonov ilegálnou organizáciou. Vznikla ako občianska iniciartíva, ktorá sa postupne zmenila na občianske združenie a politické hnutie. Mala svojich lídrov, ale nemala pevné hierarcihické štruktúry, nemala až do februára 1990, kedy boli prijaté Stanovy VPN predsedu, podppredsedov, členov predsedníctva; mala Koordinačný výbor a jeho členov, ktorí sa menili podľa toho, ako sa podielali na práci VPN. Súčasťou VPN boli aj rozličné neformálne občianske fóra, akým bolo napríklad Fórum spotrebiteľov, ale Verejnosť proti násiliu zabezpečovala aj rozličné aktivity ako porávnu pomoc, organizovala kultúrne podujatia, výjazdy do regiónov a pod. Je to dôležité vedieť, lebo to určuje aj ráz dokumentov v Archíve VPN. Jeho podstatnú časť tvoria listy oobčanov, listy z regiionálnych vepeeniek, rozličné tlačoviny, ktoré zodpovedali dobovým podmienkam(hlavným nástrojom komunikácie boli listy, prípadne telegramy, rozmnožovalo sa na cyklostyloch, papier bol na prídel a vydávanie tlačovín bolo náročné, nákladné a trvalo dlho, neexistovali počítače, xeroxy boli vzácnosťou, neexistovali mobily), zápisnice, magnetofónové a televízne nahrávky, prvé videá, kresby, plagátiky, transparenty. A samozrejme politické dokumenty, ale tie tvoria v archíve VPN len nepatrnú časť. To vie každý, kto sa pohyboval v okruhu Korodinačného výboru a neskôr Koordinačného centra VPN. Rovnako vie aj to, že dokumenty boli často v zlom stave, listy, plagáty a cyklostylované materiály vlhli a neskôr plesneli. Podobne ako v Archíve OF najmä tie z regiónov a tie z ulice. Píšem to len preto, že na verejnosti za tie roky vznikol dojem, akoby Archív VPN skrýval bohvieaké tajomstvá, ktoré chce niekto ukrývať, lebo jediné archívy, o ktoré sa širšia verejnosť v posledných dvoch desaťročiach zaujímala, boli archívy ŠtB. Archív VPN všaj nie je archívom ŠtB; nijaké takéto tajomstvá neskrýva. Nemá aké; všetko sa odohrávalo na verejnosti. Archív VPN má však v každom prípade pre výskum súdobých dejín Slovenska podstatný význam. Jednak obsahuje politické dokumenty, ktoré sú dnes už ťažko dostupné. Pomáhajú rekonštruovať dobovú atmosféru, o ktorej sa dnes už vie málo. Okrem toho sú dnes a v budúcnosti budú ešte oveľa väčšmi cenné preto, že pri nespoľahlivej pamäti účastnííkov a ich osobných svedectiev poskytujú spoľahlivú faktogrrafickú oporu pre historický výskum. Mnohým sa dnes už napríklad zdá, že VPN bola dobre zavedená organizácia a inštitúcia, čosi ako ROH, a nie proti komunistickým zákonom nelegálne založená občianska iniciatíva. Materiály sa do Archívu VPN nespracovávali podľa zásad úradnej archivácie, to by bola z hľadiska vtedajšej hektickej doiby úplne fantazmagorická predstava, ale ukladali sa do krabíc. To je jeden z dôvodov, prečo trvá tak dlho ich spracovanie - každý doklad treba starostlivo prezrieť a zaradiť na správne miesto, čo nie je vždy ľahké, najmä keď sú materiály poškodené, k listom chýbajú obálky s pečiatkou dátumu odoslania - o tom by najlepšie vedela rozprávať Mária Mistríková, bez ktorej by Archív VPN vôbec nevznikol, neuchoval by sa a nespracoval do podoby, kedy začína byť postupne prístupný pre odbornú verejnosť. Časť bola sprístupnená v roku 2009, ďalšie časti sú priebežne na rade. Každý, kto len trochu pozná prácu archivárov, vie, akú nekonečnú trpezlivosdť si vyžaduje a ako dlho trvá spracovanie jednotlivých archívov. Za túto prácu im možno vzdať len hold, a nie ju neodborne spochybňovať. Čas spracovania väčších archívov sa nepočíta na roky, ale na desaťročia. To neplatí len o Archíve VPN, ale porovnateľne aj o Archíve OF, Archíve Federálneho zhromaždenia, Slovenskej národnej rady, Komunistickej strany, atď. Vlastníctvo takýchto archívov v Štátnom či Národnom archívu nie je pritom samozrejmosťou. Štátne archívy nemajú často dosť finančných zdrojov na nákup jednotlivých archívov. Preto treba povedať aj to, že podľa dohody sa stáva Slovenský národný archív vlastníkom Archívu VPN bezodplatne, ako dar Nadácie Milana Šimečku inštitúcii, ktorej z povahy veci prislúcha. Archív Občianskeho fóra však napríklad vlastní Ústav soudobých dějin Českej akademie věd; podobné pracovisko však na Slovensku neexistuje. Podľa celoštátneho významu je Slovenský národný archív tým miestom, kde Archív VPN prirodzene patrí. Preto je namieste otázka, prečo sa až v roku 2011 stáva SNA jeho definitívnym vlastníkom. A tu sa dostávame do oblasti politických dejín Slovenska po roku 1989. Archív VPN vznikal na pôde Verejnosti proti násiliu. Pri vzniku HZDS a delení majetku s VPN nemal nikto z predstaviteľov HZDS pri delení majetku o archív zájuem (toľko na margo vlastenectva čelných predstaviteľov HZDS, ktoirým sa vtedy tak oháňali). Bolo im úplne jedno, či spustne, zhnije, alebo zmizne z povrchu zemského. Preto sa treba aj dnes pýtať tých, čo falošne plačú nad osudom Archívu VPN, čo robili vtedy, keď ho bolo treba zachrániť a uchovať. Keď v roku 1992 zanikala ODU ako právny následník VPN, vznikla otázka, ako naložiť s Archívom VPN. Vedenie Slovenského národného archívu bolo v rukách komunistov a rodiacich sa mečiarovcov. Preto sa Ján Langoš ako predseda ODU rozhodol spolu s nami vo vedení ODU, že Archív VPN deponujeme v Nadácii Milana Šimečku. Ako sa veľmi rýchlo ukázalo, bolo to správne rozhodnutie. Vtedajší riaditeľ SNA Rusnák síce medzitým stratil pamäť a dnes tvrdí čosi iné, ale usvedčujú ho práve dokumenty z SNA, ktoré sú dnes v Archíve VPN. Podľa zápisu Ústavnej rady SNA z roka 1993 mal splniť príkaz vtedajšieho mečiarovského ministra vnútra Tuchyňu, ktorý v úradnom jazyku prikazoval riaditeľovi ústavu "doriešiť otázku odovzdania archívneho materiálu po bývalom VPN a to z toho dôvodu, lebo treba podať ministrovi vnútra SR správu ako bol riaditeľom ústavu realizovaný jeho príkaz." Risditeľ SNA nemal záujem slušne sa s Nadáciou Milana Šimečku dohodnúť; na základe príkazu ministra vnútra sa ho chcel jednoducho zmocniť. V praxi to znamealo, že sme boli s dr. Ernestom Valkom ako zástupcovia Nadácie Milana Šimečku v tejto veci vypočúvaní na polícii a na základe policajnej skúsenosti sme sa rozhodli Archív VPN pred mečiarovským ministerstvom vnútra a vtedajším vedením SNA jednoducho ukryť. Ani bez tohto rozhodnutia by dnes Archív VPN neexistoval. Hneď po zmene mečiarovského režimu v roku 1998 sme navštívili s Františkom Mikloškom nového riaditeľa SNA Petra Draškabu a veľmi rýchlo sme uzavreli džentlmenskú dohou, na základe ktorej sme preniesli Archív VPN do depozitu SNA, kde sa vytvorili podmienky pre jeho postupné usporiadanie a ošetrenie. Ani bez tejto dohody, ktorá vyúsťuje do záverečného prevodu Archívu VPN do vlastníctva SNA, by dnes Archív VPN neexistoval. Niektoré vizuálne materiály bolo pritom možné použiť pri príležitosdti 10. výročia na výstave o Novembri 1989 v Zichyho paláci. Samotné dokumenty sú spristupňované verejnosti postupne podľa toho, ako prebieha ich usporadúvanie. To je skutočný príbeh Archívu VPN. Pre laika trvá dlho, odborník vie, že rýchlejšie to nie je možné vzhľadom na povahu archivárskej práce. A ten, kto pozná ako priamy aktér a účastník príbeh Archívu VPN, vie, že je šťastím, že Archív VPN vznikol a zachránili ho tí, čo si uvedomovali jeho historický význam a mali toľko profesionálnej cti, aby sa ho nechceli zmocniť a zneužiť, ale prevziať a umožniť ho používať. Odzajtra bude Archív VPN vo vlastníctve Slovenského národného archívu, kde bezpochyby patrí. Jeho príbeh je však aj životným príbehom Márie Mistríkovej, skromnej archivárky a ochranárky, bez ktorej trpezlivej a vytrvalej práce by Archív VPN neexistoval a nezačal slúžiť tým, ktorých naozaj zaujíma fascinujúce obdobie Novembra 1989. Jeho kľúčovým aktérom, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, bola na Slovensku Verejnosť proti násiliu.
-
.peter Zajac a spol od .daniel Toth | 30. december 2010 23:45
Peter Zajac a spol. nepatria na Slovensko, ale do Svedska, Svajciarska, Kanady, Velkej Britanie, Norska, na Island..
-
.peter zajac od .karolll | 30. december 2010 09:11
čo je pravdy na tom, že archív vpn sa dostal do národného archívu až teraz niekedy, cca 15 rokov po nežnej? Kde bol dovtedy, kto ho spravoval a spracovával, prečo to tak dlho trvalo? Obávam sa silnej manipulácie, napr. www.oks.sk Ak by bolo s archívom štandardne narábané, nemohli by sa vytvoriť žiadne konšpirácie. Ďakujem za upresnenie a poučenie.
-
.mily lopatiarik od .peter Zajac | 29. december 2010 13:56
Archiv VPN je tam, kde patri - v Slovenskon narodnom archive, kde sa spracuva, ciastocne je pristupny a cely bude pristupny v roku 2011. To hovorim ako clovek, ktory sa spolu s priatelmi zasluzil o zachranu archivu VPN, o jeho prenesenie do depozitu SNA a na zaklade zmluvy s SNA aj o jeho definitivne odovzdanie do vlastnictva SNA. Tych, co hovoria ine, sa len spytrajte, kde boli vtedy, ked sa rozhodovalo o osude Archivu VPN. Ja by som sa zase mileho lopatairika spytal, ci aspon nieco tusi o tom, ako sa spracuvaju podobne archivy a ako dlho to trva...
-
.reagovalo 8 od .lopatiarik | 28. december 2010 19:58
Úžasné, milé a hlavne neuveriteľné čo s VPN postupne vypláva na povrch. Archív je kde?
-
.je dobre, ze Slovensko ma Petra Zajaca od .felicia | 22. december 2010 17:33
Je dobre, ze Slovensko ma Petra Zajaca. Pekne Vianoce.
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM