Diskusia (18)

1. .pROBLEM MEDII R.W.McChesney od .boriss | 26. august 2010 14:36

   zdestabilizovaná (arabsko - islamská) krajina do ktorej chcú zasiať semienko demokracie a s tým spojeného kapitalizmu ktoré im umožní ovládnuť tamojšie ropne ložiska bez akejkoľvek vojenskej sily

2. .pre eli od .salamoon | 24. august 2010 18:04

   'prekvapenie až šok! od .eli' ... si mi to vzal z jazyka a vystihol si to ... niet vsak casu reagovat na kazdu pseudouvahu ci video a preto ocenujem toto tvoje primarne zovseobecnenie ... ostava len verit ze to adresatov aspon malicko oslovi :-)

3. .naozaj "vsetky tajne sluzby" ? od .hRom | 24. august 2010 16:35

   Ako moze pan Butora tvrdit taky nezmysel, ze "vsetky tajne sluzby sveta si boli iste ze Irak ma zbrane hromadneho nicenia" ? Aby som vyvratil tento hruby omyl, uvadzam aspon zmienku o francuzskej DGSE (tajna sluzba) na webe: isis-online.org Podobne stanovisko zaujala urcite aj ruska tajna sluzba.

4. .boletus c 2 od .tomas Hlavac | 24. august 2010 14:07

   alebo Blazon cislo 2. Netreba ho komentovat

5. .uSA zločinci vraždia ľudí po celom svete od .mier | 23. august 2010 20:35

   v miliónoch, čo ideologický podporovateľ a obhajca zločinu Butora volá operácie

6. .re andrej palko od .martin macko | 23. august 2010 10:55

   .tyzden sa snazi obhajit neobhajitelne a pri argumentacii prezentuje aj D.Butora aj S.Hrib velmi zjednoduseny a skresleny pohlad na udalosti, ktore viedli k invazii. Vojna v Iraku nebola spravna ani z moralneho ani zo strategickeho ani z taktickeho hladiska. Predpokladam, ze je pre Vas Jan Pavol II. moralna autorita: John Paul II stated before the 2003 war that this war would be a defeat for humanity which could not be morally or legally justified. www.cjd.org Tak isto Hans Blix veduci zbrojny inspektor OSN povedal o vojne: Responsibility for this spectacular tragedy must lie with those who ignored the facts five years ago" www.guardian.co.uk Tak isto povedal, ze bola NELEGALNA www.guardian.co.uk .tyzden (menovite S.Hrib a D.Butora) prezentuje iracionalne vyhovorky (911, WMD, sirenie "demokracie") a nedokaze si priznat, ze tato vojna, ktoru tak vehementne podporoval, je tragedia obludnych rozmerov.

7. .chudáčik Sadám od .camo | 22. august 2010 20:31

   Do pekla s Kuvajtom a chemické zbrane na nepriateľov. A každý kto sa odváži otvoriť hubu, nech si je istý, že z neho stiahneme kožu... USA do pekla!!! A to, že aj samotné vedenie Iraku si je vedomé, že odchod USA je zlo, lebo sami si pripravia peklo, ktoré tam mali aj pred tým. Nazvať inváziu USA do Iraku rozbitím stability je proste nejaká forma mozgovej nedostatočnosti... Kto nazve diktátora a vraha stabilizátorom tomu by som kľudne dolámal nos!!! Vy chamraď!!!

8. .vazeni! od .andrej palko | 21. august 2010 11:24

   nehante .tyzden moj

9. .prekvapenie až šok! od .eli | 20. august 2010 23:33

   Váž. redakcia! Musím sa priznať, že nie som pravidelným čitateľom Vášho časopisu. Len mimoriadne som zablúdil na Vaše stránky, ktoré som si zbežne poprezeral a vyprokovali ma k reakcii. Som šokovaný, ako uniformne všetko pôsobí - takmer identické názory "intelektuálov", ktorí si asi vôbec nenamáhajú svoje mozgy samostatným myslením, nekonečné opakovanie v rôznej forme odporu k Ficovi - hlavne, že máte nepriateľa, ktorý Vás zjednocuje, a čo ma najviac šokuje - z väčšiny príspevkov priam srší absolútna istota, že máte jediní široko-ďaleko pravdivé názory /veď kriticky uvažovať je ozaj náročné/, že ste jediní dobrí a šľachetní a ľudskí /pozri vyškrtávanie Fica - ten mŕtvy, opovržlivý, ale najmä nadradený výraz na tvárach väčšiny škrtajúcich, aj keď mnohí z nich ani nevedia, o čom je politika - napr. herečky, prepáčte, "dámy"/. Moja poznámka k celému časopisu - na svoje názory, samozrejme, máte právo, ale možno by nebolo zbytočné snažiť sa v sebe vypestovať samostatnosť, nestádovitý prístup k témam, hodné redaktorov-intelektuálov. Mne sa, bohužiaľ zdá, že žijete ešte v rokoch tesne po 1989 a ušiel Vám vlak súčasnosti.

10. .a je to od .arzen | 20. august 2010 22:23

    Amerika je krajina s največším počtom siekt (pod pojmom netreba myslieť iba uzavreté) na svete. Mňa by zaujímalo,ktorým vplyvom sú p.Bútora a p. Hríb. Lebo v tomto rozhovore nezazneli vlastné myšlienky, ale len kópie kópii. Ja len dúfam, že takí ľudia ako Vy nebudú mať na Slovensku žiaden vplyv.

11. .pravopis!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! od .štúr | 20. august 2010 18:43

    SALAMOON!!!!!!!! Nehanbis sa za ten pravopis????? Taka esej a tie HRUBICEEEEEE :))))))))))

12. .jobik - Jebik od .dodo. horehronsky | 20. august 2010 18:17

    Madarsko na cele s jobikom . Ak sa to tam zvrtne dufam ze amici zasiahnu spolocne s francuzkymi legiami. :)))

13. .pre solomona od .robo123 | 20. august 2010 18:14

    Ved ano Chile 1973, vies pre americanov komunizmus je nepriatelny, radsej podporia fasizmus ked uz musia, ale komunizmus nikdy nepodporia len preto lebo komunisti siahaju na kapital. A historia do dokazuje.

14. ................. od .robo123 | 20. august 2010 18:09

    V iraku bola vojenska diktatura. Ta vojna zacala uz v roku 1991 potom nastalo prerusenie, a pokracovala v roku 2003. V roku 1996 M.Teacherova povedala:"Bola chyba nechat Sadama v kresle /nepreslo to v OSN/, preto sa tam budme musiet vratit a dokoncit misiu. My sme ho podporili, my ho aj zosadime. "

15. .idot Butora od .hríb | 20. august 2010 13:43

    kto že to zničil dvojičky ??? _ ahhaaáá _ tak potom deti nosí bocian a vianočné darčeky Ježiško::)). Preberte sa chrapúni, môžete tárať koľko chcete. Ľudstvo nie je blbé...

16. .p.redaktor Závodský od .dad | 20. august 2010 13:34

    prosím o odpoveď, prečo Ste k tejto téme nepozvali M.Havrana st. s ktorým Ste na TA3 pred 7 rokmi celú inváziu komentovali? Jeho názory sa Vám už teraz nehodia? Koho sa tu snažíte oblbnúť? Každý súdny človek vie o čo USA išlo. Je mi veľm ľúto Iračanov, že majú nenávratne zničenú celú krajinu . Žila som tam,tak viem o čom píšem.

17. .pán Bútora, od .salamoon | 20. august 2010 12:09

    dovoľte mi načrtnúť Vám, ako vyzerá taký typický príklad 'šírenia demokracie a slobody' (aj z Washigtonu) v 20 resp. 21 storočí. Snáď len 1 priklad za všetky (keďže v histórii ich nie ja málo) z Latinskej Ameriky zo začiatku 70tych rokov minulého storočia: Štátny prevrat generála Augusta Pinocheta bol uskutočnený 11. septembra 1973. Vojenská junta ne čele so štvoricou armádnych generálov, politickou podporou administratívy Spojených štátov a aktivnej účasti jednotiek CIA zvrhla demokraticky zvolenú vládu prezidenta Allendeho, čím ukončila 46 rokov trvajúcu civilnú vládu v krajine. Vojenský prevrat bol uskutočnený v rámci veľkého armádneho cvičenia Unitas (Jednota). Rozkaz k prevratu vydal ráno 1. septembra admirál Troncoso. Generál Baeca viedol útok na prezidentský palác La Moneda, ktorý zároveň bombardovala letka amerických stíhačiek čilských vzdušných síl. Prezident Allende bol po smrti a jeho vláda Ľudovej jednoty rozpustená. Počas prevratu bolo okrem prezidenta zabitých aj ďalších 2700 ľudí. Do úradu chilského prezidenta bol vymenovaný armádny generál Augusto Pinochet Ugarte. V krajine bolo vyhlásené stanné právo, ktoré trvalo až do marca 1978. Pravicová diktatúra počas doby svojej moci tvrdo potláčala ľavicovú opozíciu. Iba v prvých mesiacoch vlády vojenskej junty bolo zavraždených, alebo zatknutých tridsať tisíc ľudí. Z univerzít bolo vylúčených 25-tisíc študentov a viac ako 200-tisíc robotníkov prišlo o svoju prácu. Pinochetova vláda zriadila na potlačenie opozičných aktivít tajné policajné jednotky Národného spravodajského úradu (DINA), ktoré uniesli a do špeciálnych koncentračných táborov intervenovali, len do roku 1978 tisícky osôb. Ľavicoví aktivisti boli zatýkaní priamo na pracoviskách, univerzitách, centrálach politických strán, odborov, alebo priamo vo svojich domovoch. Školy a verejné budovy sa premenili na väznice predbežného zadržania, odkiaľ boli väzni po krutých výsluchoch deportovaní do špeciálnych táborov po celej krajine. Najobávanejším strediskom bol štadión Estadio Nacional, kde bolo zhromaždených niekoľko tisíc osôb, a kde režim svojich oponentov verejne popravoval. Príslušníci útvaru DINA zlikvidovali takýmto spôsobom, dňa 12. mája 1976, aj zástupcu generálneho tajomníka čílskej Komunistickej strany Victora Díaza, a v júny 1976 aj vodcov Socialistickej strany Ezechiela Ponseho, Carlosa Lorcu a Ricarda Lagosa. 12. septembra 1976 bolo na pláži La Baliena objavené zmrzačené telo učiteľky a členky Komunistickej strany Marty Ugarte. Vo vyšetrovacej väzbe zahynul na následky mučenia aj generál čílskej armády Albert Bachelet . Spolu s otcom zatkla a mučila Pinochetova polícia aj jeho manželku a dcéru Michaelle Bacheletová, ktorá po prepustení z väzby emigrovala do Austrálie a neskôr do Východného Nemecka (NDR), kde vyštudovala medicínu. V roku 2006 bola Michaelle Bacheletová zvolená za čilskú prezidentku. (Pozri: Globalizácia /15. január 2006). Pinochetovi agenti pôsobili vrámci špecializovaných pracovísk aj v zahraničí. 30. septembra 1974 zavraždili v Buenos Aires bývalého čilského najvyššieho veliteľa pozemných vojsk, ministra obrany a vnútra vo vláde prezidenta Allendeho generála Pratsa. Pri ďalšom atentáte zahynul vodca Kresťanskodemokratickej strany a minister vnútra vo Freiovej vláde Bernard Leighton, ktorého zastrelili v noci 6. októbra 1975 agenti DINA v Ríme. Priamo uprostred Sheridanovho námestia vo Washingtone zahynul 21. septembra 1976 pri bombovom atentáte, popredný čilský politik a neúnavný kritik Pinochetovej diktatúry Orlando Letelier a jeho spolupracovníčka Ronny Maffetová. V novembri roku 1979 sa veľká federálne porota vo Washingtone márne usilovala o vydanie dvoch Pinochetovích agentov, ktorých za túto dvojnásobnú vraždu odsúdila v neprítomnosti na doživotné tresty odňatia slobody. Stovky politických odporcov fašistického pinochetovho režimu zahynuli aj v osade Colonia Dignidad, prevádzkovanej na juhu krajiny, bývalým nacistickým funkcionárom Nemcom Paulom Schäferom. Kariéra náboženského fanatika sa začala napriek nacistickej minulosti až po skončení vojny, v stanovom tábore neďaleko Bonnu. V roku roku 1950 ho po obvinení zo sexuálneho zneužívania detí z cirkvi prepustili. Spolu s baptistickým kazateľom Hugom Baarom založili v meste Lohmar-Heide domov mládeže s názvom Private Sociale Mission. Namiesto sľubované pokoja triznili svojich zverencov prísnou vojenskou drezúrou a fyzickými trestami a aj tu sa objavili prípady znásilňovania. Nekalé praktiky vyústili do škandálu v roku 1961, ktorý Paula Schäfera prinútil hľadať útočisko mimo Európu. Podobne ako mnoho iných nacistických zločincov aj on zamieril do Južnej Ameriky - presnejšie do Čile, kde ho nasledovalo asi dvesto najoddanejších prívržencov. Schäferova skupina vybudovala v priebehu piatich rokov pri meste Parral, na ploche 15-tisíc hektárov, ukážkovú farmu nazvanú Colonia Dignidad. Rodiny žijúce oddelením a prísne asketickým spôsobom života, pracovali v prospech kolónie šestnásť hodín denne. Súkromné rozhovori a telefonáty boli pod hrozbou prísnych trestov zakázané. Obyvatelia farmy takto postavili nové cesty, mosty a rozsiahlu sieť podzemných tunelov. Prevádzkovali nemocnicu, kde zadarmo liečili miestnych obyvateľom a internátnu školu, kde dostávali ich deti zadarmo stravu a základné vzdelanie. Práve tu dochádzalo aj k neustálemu znásilňovali zverených detí. Po štátnom prevrate v roku 1973 slúžila osada ako koncentračný tábor tajnej služby DINA. V podzemných bunkroch boli na smrť umučené stovky odporcov fašistického režimu. Schäferovi ľudia spravovali spoločne s armádou aj pracovný tábor Monte Maravilla, kde školili špecialistov na mučenie a vypočúvanie. V areály osady Colonia Dignidad si zriadil svoju pobočku vojenskej rozviedky aj ďalší nacista v službách pinochetovho režimu, Hans-Ulrich Rudel. V rámci projektu ANDREA, združujúcich pod patronátom americkej ústrednej tajnej služby CIA armádnych expertov z latinskoamerických pravicových skupín, tu boli na politických väzňoch testované účinky jedovatých bojových plynov. Po páde pinochetovho režimu bola Colonia Dignidat formálne zrušená. Milióny ukoristených dolárov boli prevedené na súkromné účty v Spojených štátoch, z ktorých bol financovaný vznik novej kolónie - Villa Baviera. Paul Schäfer bol po deviatich rokoch neúspešného pátrania zatknutý až v marci 2005, vo svojej vile na predmestí argentínskeho Buenos Aires. Spojené štáty podporili Pinochetovu vládu v roku 1974 dodávkou zbraní a špeciálnej vojenskej techniky v hodnote 15,9 milióna amerických dolárov. Spolu s priamymi finančnými platbami tak v prvom roku svojej vlády obdržala nová pinochetova garnitúra od Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBDR), Medzinárodného menového fondu (IMF) a USA takmer 123,8 milióna USD. V roku 1977 boli do Čile odoslané dodávky zbraní v hodnote 57 miliónov USD. V rámci týchto zásielok dostala Pinochetova vláda 36 stíhacích lietadiel typu F-5. Zahraničné spoločnosti investovali do priemyselného rozvoja krajiny päť miliard amerických dolárov, z čoho pripadalo osemdesiat percent na spoločnosti zo USA. Svoje stratené pozície v Čile obhájila spoločnosť Anaconda a Exxon. Úzke obchodné kontakty s fašistickou Pinochetovou vládiou udržiavali aj spoločnosti z NSR, Francúzska , či Japonska. Okrem potláčania základných ľudských práv a tvrdých postupov vojenskej vlády trápila obyvateľstvo Čile aj zúfalá hospodárska situácia, ktorá vyprodukovala pol milióna nezamestnaných a výrazný prepad životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva. Neblahé pomery a nepostihovali len najnižšie, ale aj stredné vrstvy obyvateľstva. V prvých rokoch Pinochetovej vlády skrachovali stovky obchodných spoločností. Zrušenie socialistickej pozemkovej reformy znížilo poľnohospodársku produkciu v krajine takmer o jednu tretinu, čo spôsobovalo nedostatok potravín a hladovanie obyvateľstva. V neskorších rokoch prezident Pinochet upustil od bezmedznej vojenskej diktatúry a do krajiny povolal desiatky amerických finančných expertov, ktorí prísnymi reformami počas niekoľkých rokov ozdravili krachujúcu štátnu ekonomiku. Zahraničný kapitál zo Spojených štátov vytvoril pod ochranou vlády tisícky pracovných príležitostí. Rozsiahli predaj štátnych podnikov a radikálne znižovanie daní znamenal zlepšenie ekonomických ukazovateľov krajiny. V marci 2009 podala čilská vláda na súde v Miami žaloby na štyri banky za vedenie účtov v prospech bývalého diktátora Augusta Pinocheta. Menovite išlo o v Pittsburghu sídliac PNC Financial Services Group, ktorá v roku 2005 prevzala washingtonskú Riggs Bank. (Riggs Bank zaplatila už v minulosti pokutu vo výške niekoľko miliónov dolárov za spoluprácu s Pinochetom), španielsku banka Banco Santander, Espirito Santo Bank of Portugal a Bank of Chile. Pinochetove transakcie boli dlhé roky stredobodom záujmu vyšetrovateľov v Čile, USA a ďalších krajinách. Viaceré prepojenia Pinocheta na americké banky sa dostali na svetlo sveta v roku 2005 počas vyšetrovania jedným z výborov amerického Senátu. Vtedy sa ukázalo, že Pinochet kontroloval približne 50 tajných účtov v 10 amerických bankách pod falošnými menami, cez členov rodiny alebo zahraničné finančné centrá. Pán Bútora, snáď mi to prepáčite a neberte to osobne, ale nahovárať deťom v 21.storočí, že bábätká nosí bocian sa mi zdá nedôstojné. Život nie je iba čierny a biely, a je dobré pre celú spoločnosť, keď je ľudská myseľ aspoň občas pootvorená a trošku 'kritická' navzdory ideológie, ktorou som prípadne zaťažený. Totiž každá ideológia dotiahnutá 'do extrému' (aj tá Vaša) sa môže zmeniť na skazu. História nás v tom stále utvrdzuje. Pekný deň.

18. .historické skúsenosti 1968 a Irak od .parlare | 20. august 2010 09:45

    D. Bútora v závere vystúpenia poukázal na naše skúsenosti so sovietskou okupáciou. Tá však nebola zďaleka tak brutálna ako americká okupácia v Iraku, stačí si porovnať počet mŕtvych, počet utečencov a mieru odporu voči okupantom. Myslím, že historická skúsenosť by mala viesť skôr k tomu, aby východná Európa nerobila iným to, čo jej robili okupanti zo ZSSR. A USA, SR či ďalšie štáty mali by sa ospravedlniť Iračanom za zločiny, ktoré na nich napáchali, tak ako to Týždeň žiada pravidelne od Rusov... D. Bútora hovoril aj o tom, ako irackí politici budú možno žiadať, aby Američania zostali dlhšie. Neviem, či podobným spôsobom by obhajoval aj pozývací list z roku 1968. K tomu T. Azízovi: on bol síce Hussajnov človek, ale dnes je vo väzení a preto jeho výroky neznejú presvedčivo. Od väzňa v Iraku možno vymámiť hocaké vyhlásenie, stačí mu natiahnuť pytel na hlavu... D. Bútora poukázal i na nejakú možnosť, že by Hussajn poskytol al-Kajde ZHN. Hovoril tiež o akomsi „podhubí al-Kajdy z arabského islamského sveta“. Tu treba pripomenúť, že sekulárny Hussajn predstavoval jedného z hlavných odporcov islamistickej al-Kajdy v arabskom svete. Jeho odstránením nebola al-Kajda vôbec oslabená, skôr naopak. Dnes má vIraku viac priestoru než za Hussajna... D. Bútora tvrdí, že „všetci predpokladali...že Irak má ZHN“. To nie je pravda, väčšina krajín sveta si to vôbec nemyslela, nemyslel si to ani H. Blix, šéf zbrojných inšpektorov OSN v Iraku. Ten kritizoval Bushovu administratívu za jej snahu využiť tému tému na vojnu... D. Bútora tvrdí, že Irak je podľa niektorých charakteristík krehkou demokraciou. D. Bútora má zvláštnu mierku demokracie. Okupovaný Irak s nahými ľudskými pyramídami v rôznych Abú Ghreiboch, s hekatombami mŕtvych, s bábkovou vládou je krehkou demokraciou, ale napr. Putinovo Rusko určite žiadnou demokraciou nie je... Obsah vyjadrení D. Bútoru je zrejmý: Quod liced Iovi non liced boovi!

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.