Diskusia (11)

1. .modrý politruk Šípoš od .mgr. Hulík | 31. október 2010 20:47

   Si na úrovni komunistického novinára z 50-tych rokov.

2. .lucias123 od .camo | 31. október 2010 18:45

   EV ti to vysvetľuje dosť presne ale sa bojím, že nepochopíš a preto to doplním, lebo sa tu vyhrážaš nejakým výjdením do ulíc. Vraj niekomu sa tu potláčajú sociálne práva a šanca na lepší život pre naše deti. Ten lepší život (to jest CTčká, umelé kĺby, mikrovknky...) to iste s komunistami nepríde, ako sme videli (a vidíme -Čína, Kórea, Barma..) keď vládli. Toto je to proti čomu sa tu bojuje a to v mene rozumu. To že tá Radičová nieje dokonalá je už raz tak, ale Fico je .. ťažko nekompetentný. A jeho sociálny cit je proste fraška aj s jeho J&T kamošmi - proste fraška... Veď on keď sa pozrie do zrkadla tak sa musí na vás smiať...

3. .sociálny od .ev | 30. október 2010 11:05

   Pre pána Lucias 123 komunizmus padol pre ekonomiku,nie ideologiu. Tam mali byť sociálne práva ,o ktorých hovoríte,že ich niekto vybojoval?Kto?Aké? Nikto Vás neochránil,absolutne neexistovala inštitúcia,kde sa obrátiť,ak ste boli prenasledovaný.Napr. po r.1968 vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa ocitli zo dna na den na ulici,najma v Cechách.Ako sprievodca -študent-všetci vodiči autobusov mali vysokoškolské vzdelanie. U nás išli na podradnejšiu prácu. A článok 4 Ustavy,o ktorom Vy už ani neviete,hovoril,že kom strana je najvyššia inštancia v štáte. Ked môjho otca chceli jeho priatelia bhajovať,povedali im-Súdruhovia,Vy neverite strane?Aké vybojované práva?Jedine,ked ste všetko poslúchli,aj to ,že ľudia okolo Vás môžu ísť aj do vazenia. Strana očakávala,že to prijmete.

4. .komu sluzi Sipos a Transparenty od .lucias123 | 30. október 2010 07:56

   Raz nás budú preklínať... V 60. či 70. rokoch minulého storočia mali európske štáty rádovo menej zdrojov ako dnes, no paradoxne mali rádovo viac peňazí na sociálny štát. Dnes je situácia opačná. Niektoré vrstvy spoločnosti neuveriteľne bohatnú, zatiaľ čo väčšina spoločnosti dopláca na reštrikcie a odbúranie sociálneho štátu. Aby sa takáto politiku dala obhájiť ako „normálna“ a nevyhnutná, vytvorili sa ideologické mýty, ktoré poslušne hlásajú všetky televízie, denníky, analytici a podnikatelia. Pretože, ak by si ľudia náhodou uvedomili, aký podvod sa na nich deje, vyšli by do ulíc. A to je jediné, čoho sa tí hore boja. Zatiaľ sa však nemusia ničoho báť. Ak sa niekto ľuďom usiluje povedať pravdu, buď ho kúpia, zdiskreditujú alebo nenechajú prehovoriť. A k väčšine ľudí sa preto dostávajú zo všetkých strán len tie informácie, ktoré vyhovujú najbohatším a najvplyvnejším. Ľudia preto dobrovoľne podstupujú proces vlastného ožobračovania, z ktorého si niekto urobil parádny biznis. Najväčší podvod v novodobých dejinách je väčší než všetky pyramídové hry nebankoviek, na ktoré doplatili tisíce ľudí. Je to podvod, kvôli ktorému sa navždy vzdávame svojich sociálnych práv a v mene propagandistických hesiel o nezadlžovaní budúcich generácií, našich detí a vnukov, práve im berieme nádej na lepší život. Raz to budú oni, kto sa bude musieť znovu postaviť na obhajobu sociálnej spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti, tak ako zbedačení ľudia v 19. storočí. Našu generáciu, ktorá si nechala vziať sociálne práva, za ktoré desaťročia bojovali naši otcovia a starí otcovia, raz budú naše deti preklínať. Ale načo by som sa o tom rozpisoval, veď to nechcete počuť... Zapnite si radšej televízor, povedia vám, akí ste úžasne zodpovední, keď podporujete Radičovej vládu...

5. .a je to od .arzen | 29. október 2010 19:18

   Transparency International Slovensko je majstrom sveta vo všeobecných tvrdeniach. A kde mám istotu že v T.I.S korupcia nerastie?

6. .teraz trafikanti berú 3.000€ mesačne od .antipravica | 29. október 2010 18:43

   za povaľačstvo, ktoré zakrývajú poradenstvom pre vládu, čo je za 4 roky 144.000€ na jedného parazita

7. .ad domased od .peter2 | 29. október 2010 15:47

   Zaujimave, mozes udat zdroje ofkial mas svoju informaciu? Vdaka.

8. .agent cudzej mocnosti od .domased | 29. október 2010 13:58

   Nas Gabo je financovany ambasadou cudzej mocnosti. Takito sa napriklad v USA musia registrovat a su povazovani za potencionalne protistatny zivel. Registrovat sa musel aj Kissinger, ba i Reagan, ktory za 2 miliony loboval v prospech Japonska v obdobi, ked Japonsko bolo povazovane za hlavneho ekonomickeho konkurenta USA.

9. .priemerne hodnoty indexu CPI podla jednnotlivych vlad od .cD | 29. október 2010 02:48

   prva Dzurindova vlada 3,7 druha Dzurindova vlada 4,08 prva Ficova vlada 4,68 (Poznamka: Vyssia hodnota indexu CPI znamena lepsi vysledok, menej korupcie)

10. .priebeh CPI od .aB | 29. október 2010 02:46

    Za desatrocnu historiu CPI index na SK menil hodnotu od minima 3,5 do maxima 5,0. Konkretne v roku 98 nastup prvej dzurindovej vlady to bolo 3,9. Za dva roku na to dosiahol index historickeho minima a to 3,5. Na zaciatku druhej dzurindovej vlady bol index 3,7 cize ani po 4 rokoch nedosiahol hodnotu z obdobia ked odchadzala meciarova garnitura. Pocas druhej dzurindovej vlady sa stava statnym tajomnikom na MPaSV Miroslav Beblavy, manzel riaditelky Transparecy International Slovensko. Na konci druhej Dzurindovej vlady je index 4,7. Dva roky po nastupe vlady Roberta Fica, dosahuje index svojho 10 rocneho maxima a to hodnotu 5,0. (Poznamka: Vyssia hodnota indexu CPI znamena lepsi vysledok, menej korupcie)

11. .criticism od .wiki | 29. október 2010 02:36

    The Corruption Perceptions Index has drawn increasing criticism in the decade since its launch, leading to calls for the index to be abandoned.[6][7][8] This criticism has been directed at the quality of the Index itself, and the lack of actionable insights created from a simple country ranking.[9][10] Because corruption is willfully hidden, it is impossible to measure directly; instead proxies for corruption are used. The CPI uses an eclectic mix of third-party surveys to sample public perceptions of corruption through a variety of questions, ranging from "Do you trust the government?" to "Is corruption a big problem in your country?" The use of third-party survey data is a source of criticism. The data can vary widely in methodology and completeness from country to country. The methodology of the Index itself changes from year to year, thus making even basic better-or-worse comparisons difficult. Media outlets, meanwhile, frequently use the raw numbers as a yardstick for government performance, without clarifying what the numbers mean. The lack of standardization and precision in these surveys is cause for concern. The authors of the CPI argue that averaging enough survey data will solve this; others argue that aggregating imprecise data only masks these flaws without addressing them.[11] In one case, a local Transparency International chapter disowned the index results after a change in methodology caused a country's scores to increase—media reported it as an "improvement".[12] Other critics point out that definitional problems with the term "corruption" makes the tool problematic for social science. Aside from precision issues, a more fundamental critique is aimed at the uses of the Index. Critics are quick to concede that the CPI has been instrumental in creating awareness and stimulating debate about corruption. However, as a source of quantitative data in a field hungry for international datasets, the CPI can take on a life of its own, appearing in cross-country and year-to-year comparisons that the CPI authors themselves admit are not justified by their methodology. The authors state in 2008: "Year-to-year changes in a country's score can either result from a changed perception of a country's performance or from a change in the CPI’s sample and methodology. The only reliable way to compare a country’s score over time is to go back to individual survey sources, each of which can reflect a change in assessment." [13] The CPI produces a single score per country, which as noted above, cannot be compared year-to-year. As such, the Index is nearly useless as a tool for evaluating the impact of new policies.[14] In the late 2000s, the field has moved towards unpackable, action-oriented indices (such as those by the International Budget Partnership or Global Integrity), which typically measure public policies that relate to corruption, rather than try to assess "corruption" as a whole via proxy measures like perceptions.[9] These alternative measures use original (often locally collected) data and are limited in scope to specific policy practices (such as public access to parliamentary budget documents).

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.