video

rss

Tento informačný text sa vám zobrazuje namiesto článku, ktorý ste chceli zobraziť, pretože nie ste platiaci užívateľ siete Piano. Ak chcete zobraziť pôvodný text, 

PIANO je sieť predplatného, kde za jedinú platbu 2,90 € mesačne získavate okamžite prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch. Nezáleží na tom, kde zaplatíte, k ostatným stránkam v sieti máte automaticky aktivovaný prístup. Nemusíte už znova nikde inde platiť ani sa znova prihlasovať. 

Netreba sa pritom báť, že vaše peniaze na predplatné idú aj stránkam, ktoré nečítate. PIANO rozdeľuje peniaze podľa toho, koľko času na jednotlivých médiách strávite. Odmeňuje tak naozaj kvalitný obsah, ktorý chcete čítať - a dáva médiám signál, do čoho investovať majú a do čoho radšej nie. 

Vaše konto je viazané na vás, nie na váš počítač. Nemôžete konto v PIANO zdieľať s inými ľuďmi, ale môžete ho vďaka pridelenému heslu využívať aj na viacerých vlastných počítačoch.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby 

Prečo musím platiť, nestačia médiám príjmy z reklamy?

Reklama je výborný zdroj príjmov na financovanie masového obsahu, ktorý láka veľké množstvo ľudí. Médiá však majú problém financovať z nej na webe náročnejší obsah určený pre ľudí, ktorých zaujímajú menej masové témy, hlbšie analýzy a pôvodné spravodajstvo a vlastná tvorba.

Médiá sa tradične od svojho vzniku preto väčšinou museli spoliehať na oba zdroje príjmov, od čitateľov aj z reklamy (napr. za noviny v stánku zaplatíte a je v nich aj reklama). 

Na webe médiá dlhé roky dúfali, že príjmy z reklamy budú stále rásť a tak dokážu nahradiť výpadok príjmov od čitateľov. To sa však nestalo a ak chcú médiá skvalitňovať a rozširovať svoj obsah, musia sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania aj vďaka platbám od čitateľov.

Možnosti platby 

Zaplatiť môžete:

  • platobnou kartou Visa, Mastercard, Maestro
  • online prevodom z Tatra banky alebo Slovenskej sporiteľne
  • na faktúru Slovanetu alebo Websupportu, ak už ste ich zákazníci (ďalšie firmy budú postupne pribúdať)
  • cez Paypal 
  • prevodom na účet z ktorejkoľvek banky.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby

Ak vám niektorý nástroj chýba, napíšte nám na info@pianomedia.sk. 

Ako umožniť hromadný prístup pre zamestnancov

Ak chcete zabezpečiť prístup pre viac ľudí, napíšte nám a pošleme vám podrobnejšie informácie o možnostiach hromadného predplatného.

Kto všetko sa do projektu zapojil?

Aktuálny zoznam nájdete na www.pianomedia.sk.

Kde sa dozviem o sieti PIANO viac?

Pozrite si stránku www.pianomedia.sk, tam sme pripravili všetky informácie, ktoré by ste mohli potrebovať, prípadne napíšte na info@pianomedia.sk 

Ako môžem zaplatiť?

Kliknite sem a zobrazia sa všetky možnosti platby.

60 rokov neslobodného Tibetu

03 : 07 | .rozhovory dňa

7. októbra 1950 obsadila Čína Tibet. O tom prečo si to treba pripomínať hovorí František Šebej (OKS).

.jakub Kratochvíl .anna Kratochvílová

7. október 2010 | videné 1789x | reagovalo 14 ľudí

Diskusia (14)

  1. .mate pravdu Pan Sebej od .robo123 | 13. október 2010 17:02

    Dalajlama ma zaujem iba o autonomiu v ramci Ciny, ale v Tibete exituje aj opozicia voci Dalajlamovi, ta opozicia ziada uplnu samostatnost, teda vytvorit stat - Tibet. Dalajlama s tym nesuhlasi.

  2. .ako vyzeral Tibet, keď ho okupovali Briti? od .antipravica | 8. október 2010 14:30

    V roku 1904 Briti okupovali Tibet. Briti žiadali voľný obchod bez daní pre Indiu a zaplatiť 2,5 milióna rupií ako náhradu škody. Sir Charles Bell, Britský úradník v Tibete v rokoch 1904-1905 v knihe „Tibet: Past and Present, Oxford, 1924, pp. 78-79“ píše: že „otroci v Tibete sa aj kradli, hlavne malé deti. Alebo chudobní rodičia predali deti priekupníkom, ktorí ich ďalej predali ako otroka. Tieto deti pochádzali hlavne z juhovýchodného Tibetu.“ Feudálny systém v Tibete Britom pravdepodobne vyhovoval.

  3. .rozvracač sveta a netvor Dalajláma 60 rokov udržuje nepriateľstvo od .antipravica | 8. október 2010 14:23

    proti Číňanom, iba ako odplatu zato, že Čína vytrhla zotročených Tibeťanov z otroctva a pazúrov Dalajlámu

  4. .re jdeep od .martin macko | 8. október 2010 07:59

    Nevinni Uighurovia boli zavreti aj na Guantaname. www.washingtonpost.com Pre Frantiska Sebeja nikto na Guantaname nie je nevinny a zatvarat Guantanamo a pustat z neho ludi je podla neho chyba. blog.tyzden.sk Takze pokial ide o Uighurov, pre Frantiska Sebeja su ich ludske prava zaujimave iba ak moze ich porusovanie vycitat komunistickej Cine. Akonahle ich prava porusuje USA, ludske prava uz mu zrazu nestoja za zmienku. A toto ma byt "principialny" postoj ?

  5. .pozreli si diskutujuci to video? od .jdeep | 8. október 2010 02:53

    Bombaklat pise: "nikdy som ho nepocul zastavat ludske prava cinskej islamskej mensiny v provincii Xinjiang" Tak si rac pozriet video hore a klikni play: Sebej hovori aj o Uyghuroch (moslimov)!

  6. .re martin mikudyk od .macko1 | 8. október 2010 01:54

    Zdravim. Problematiku Tibetu a Ciny nemam az tak nacitanu, ale myslim, ze je nespochybnitelne, ze komunisticky rezim v Cine dlhodobo a zavazne porusuje ludske prava svojich obcanov a to nielen na uzemi Tibetu, ale v celej krajine. Zastavat sa dodrzovania ludskych prav je spravne, ale z ust Frantiska Sebeja je to pokrytecke a az tragikomicke. Okrem okupacie Palestiny F.Sebej podporuje aj porusovanie ludskych prav vladou USA: napr. Guantanamo, kde mucili a vaznili nevinnych ludi. Podobny dvojaky meter je bezny aj u inych redaktorov .tyzdna. Da sa potom brat seriozne ich zaujem o ludske prava Tibetanov ci Kubancov, ked aktivne obhajuju porusovanie tychto istych prav vladami zapadnych krajin?

  7. .ad giulio od .bombaklat | 7. október 2010 21:15

    nikto nema s kulturnou suverenitou europskych statov najmensi problem... na to nemusi byt clovek konzervativec. ani cina nema problem s kulturnou suverenitou svojich susedov. panika vsak nastava, ked o kulturnu a nedajboze uzemnu suverenitu ziadaju etnicke skupiny v ramci statu. zatial co v europskom state poklada Sebej take nieco za postmarxisticku-skodlivu-rozvratnu ideologiu, v cine sa mu multikultura akosi pozdava. ale urcite iba ta pro-tibetska. nikdy som ho nepocul zastavat ludske prava cinskej islamskej mensiny v provincii Xinjiang. nuz, tolerancia konzervy ma svoje hranice.

  8. .martin macko od .martin Mikudýk | 7. október 2010 19:40

    Pán Macko a aký je Váš názor na okupáciu Tibetu? Názor na palestínu a redakciu tyždňa ste už vyjadril. Ďakujem za odpoveď. Mikudýk

  9. .re dk od .martin macko | 7. október 2010 18:11

    ak Vam vadi okupovany Tibet, mala by Vam rovnako byt proti srsti okupacia Palestiny, ktora trva taktiez desiatky rokov. Rezolucia 242 OSN po "preventivnej" 6 dnovej vojne (1967) jasne ziada stiahnutie sa z okupovanych uzemi: (i) Withdrawal of Israeli armed forces from territories occupied in the recent conflict; Protestovat proti okupacii Tibetu a vehementne schvalovat okupaciu Palestiny je dvojaky meter, alebo ak chcete moralny relativizmus, s ktorym maju v .tyzdni bohate skusenosti blog.tyzden.sk

  10. .ad bombaklat od .giulio | 7. október 2010 17:39

    To, čo Šebej hovorí o kultúrnej autonómii Tibetu, to platí hovorí aj o Európe. Ako konzervatívec je proti európskemu superštátu, ktorý potláča kompetencie členských štátov. Takže žiaden rozpor....

  11. .palestina od .dk | 7. október 2010 15:52

    a co ma s tym spolocone palestina

  12. ..:: od .bombaklat | 7. október 2010 15:30

    dalajlama chce pre tibetanov pravo na vlastnu kulturu v ramci ciny... a pan sebej k tomu prejavuje hlboku empatiu. v podstate multi-kulti, ktore sa v ramci EU konzervam vobec nehodi, je zrazu v ramci ciny krasnym riesenim...

  13. .presne tak od .pepe guardiola | 7. október 2010 15:20

    Sebej sa vyzna..nech idu cinania naspat do ciny!. FREE TIBET

  14. .palestina od .izidor | 7. október 2010 14:15

    Co poviete pan Sebej na neslobodu Palestiny?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM