Diskusia (10)

1. .koruna ci Euro ? od .gandalf | 16. august 2011 08:48

   Nedalo mi, musel som to napisat! Europska Unia bude vypisovat tzv "Euro Bondy" vo vyske niekolko desiatok miliard Euro. To su cenne papiere tzv "obligacie" ktore budu nakupovat financne institucie ako su banky, poistovne etc. Takto EU ziska peniaze ktore pouzije na "zachranu" zadlzenych statov ako su Taliansko, Spanielsko a Portugalsko. To by bolo vsetko v poriadku len!!!! - Problem je v tom ze jednotlive staty v Europskej unii sa pred tromi rokmi zadlzili aby zachranili tieto banky v mene dobreho zdravia celej ekonomiky. Teraz tie iste banky pouziju z casti pozicane peniaze od tychto jednotlivych statov na nakup Euro bondov!!!, ktore im budu samozrejme vynasat urcite uroky, ale na viac a co je najhorsie, cela EU sa neodvratne dostane pod ich vpliv, ci chce alebo nie!!! Co sa stane po tom?!!! Mozno by bolo dobre zacat vazne premyslat o tom co je lepsie pre Slovensko: vratit sa ku korune alebo ostat na Eurach.

2. .zitie nad pomery od .peter2 | 12. august 2011 19:12

   Je odraz zapadneho agresivneho kapitalizmu, ktory je zalozeny na principoch tzv. viroveho kapitalu a obzerstva. Tie rovnice vypracovali velky vedci, ale v podstate ma to vsetko primitivny zaklad - zhrabnut kazdy dolar a "investovat" ho do viru kapitalu v ktorom ti najbohatsi maju moznost dojit ovela viac nez ti co su na spodu. Najvacsim propagatorom su Americania, ktorych by bolo treba dat pod kontrolu - ale ti maju zase najvacsiu armadu. Co teda zostava? Cakat pokial Cina nezrazi USA na kolena, alebo strkat sa USA do zatku a dufat, ze Americania nakoniec to vyriesia...? Naozaj?

3. .namet na lampu od .matus Ritomsky | 12. august 2011 18:13

   nie som ekonom, ale velmi rad by som pochopil ako to vlastne je s tym nasim "zitim nad pomery". sme to my vsetci, obcania zapadnych krajin, ktori vyrabaju tu sekeru? alebo su to statne ci financne institucie, ktore sa odtrhli od reality? povedat pausalne - "vsetci zijeme nad pomery", asi nie je spravne - su predsa jednotlivci a domacnosti, ktore ziju skormne, nemaju ziadne velke dlhy ci uvery... a nie je ich malo. bolo by spravne pomenovat kde a ako presne vznika ten dlh, kam prudia tie peniaze, kto o tom rozhoduje... nasledne by bolo spravne vyvodit zodpovednost. su zodpovedni financnici, statnici, prilis zadlzene domacnosti, bezni konzumenti? kto akou mierou? cela debata o krize a ekonomike je utopena vo vseliakych abstraktnych pojmoch, no ja by som si to velmi rad nejak premietol do realneho zivota... myslim, ze by to bol zaujimava tema pre lampu, alebo nejaku diskusiu s odbornikmi...

4. .http://www.econoir.sk/2011/05/22/co-sa-stane-po-greckom-defaulte-zero-hedgetelegraph od .fffff | 11. august 2011 23:25

   Čo sa stane po gréckom defaulte? (Zero Hedge&Telegraph)Posted in Aktuálne, EÚ, Top on May 22 by Wlacho | Print Obvykle neprekladám články, ale tento pokladám za natoľko zásadný, že ho posúvam ďalej v slovenčine. Originál článku – What happens when Greece defaults na The Telegraph a predhovor na Here Is What Happens After Greece Defaults by Zero Hedge. Keď príde reč na Grécko, všetci sú už otrávení zo zavádzajúcich európskych politikov, ktorí dokonca priznávajú otvorenú lož, a tiež unavení z investičných bánk, snažiacich sa spraviť situáciu znesitelnejšou, ak ju zaobalia do nejakej vzletnej frázy, ktoré sú niekedy až smiešne (ako napríklad nedávno pri Sovereign Liability Management Exercise). Pravdou je, že Grécko sa poskladá ako záhradná stolička, či to bude zajtra (čo by bolo najrozumnejšie), alebo o rok, keď sa minú záchranné peniaze, je nepodstatné. Podstatné je, čo sa stane potom, keď bude prah krajiny Nikdynikdy prekročený, a svet sa opäť raz bude pozerať na krutú realitu. Andrew Lilico z The Telegraph zostavil pravdepodobne najreálnejší zoznam bezprostredných dôsledkov prekročenia dlhopisovej rieky Styx. Čo sa stane, keď Grécko defaultuje: •Káždá banka v Grécku sa stane okamžite insolventnou •Grécka vláda znárodní všetky banky •Grécka vláda okamžité zakáže výbery z bánk •Aby sa zabránilo masovým nepokojom (ako v roku 2002 v Argentíne, keď musel prezident utiecť z paláca vrtulníkom pred rozzúrenými vkladateľmi), grécka vláda vyhlási zákaz vychádzania, alebo dokonca všobecné stanné právo. •Grécko nanovo denominuje všetok dlh na Novú Drachmu, alebo ako nazve novú menu (štandartný postup pri defaulte). •Nová Drachma stratí okolo 30-70% hodnoty (pravdepodobne 50%, ale možno aj viac), čím pôvodné eurobondy stratia okolo 50% hodnoty. •Behom pár dní Íri prestanú kryť dlhy miestnych bánk. •Portugalsko sa rozhodne na základe vývoja v Grécku, či sa vydá rovnakou cestou. •Niekoľko francúzskych a nemeckých bánk utrpí rozsiahle straty a prestane spĺňať podmienku kapitálovej primeranosti. •Európska Centrálna Banka sa stane insolventnou, vzhľadom k vysokej expozícii voči gréckemu štátnemu dlhu a voči dlhu gréckych a írskych bánk. •Vlády Nemecka a Francúzska sa rozhodnú, či (a) rekapitalizujú ECB (b) umožnia ECB tlačiť peniaze na obnovenie solventnosti. (Keďže ECB je vystavená väčšinou iba euro-dlhom, môže sa vyinflovať. To je samozrejme výslovne zakázané v jej zakladateľských listinách, na druhej strane, aj bailout Grécka a Portugalska bol zmluvami EÚ zakázaný, a napriek tomu sa bez väčšieho kriku spravil, takže legálnosť nebude hrať veľkú rolu ani v prípade ECB) •Nemecko a Francúzsko rekapitalizujú svoje banky, ale zároveň vyhlásia koniec všetkým bailoutom. •Nastane bitka na trhu španielskych bankových dlhopisov, keďže ich vlastníci budú čakať debt-equity swapy (výmenu dlhopisov za majetok). •Tieto očakávania sa ukáže správne, kedže Španieli sa rozhodnú reštrukturalizovať dlh miestnych bánk rekapitalizovaním viacerých bánk práve cez debt-equity swapy. •Držitelia týchto dlhopisov sa budú sťažovať na španielsky bankový sektor na Európskom súde pre ľudské práva (a na mnohých iných) na porušenie vlastníckych práv, ale potrvá roky, kým sa tým niekto začne zaoberať, a potom to bude každému už jedno. •Pozornosť trhov sa prenesie na britské banky… Ja ešte dodám, čo by to mohlo znamenať pre Slovensko. •Zdraženie dlhu. Ako periférna ekonomika dostaneme väčšiu rizikovú prirážku. Časť štátneho rozpočtu sa bude musieť presunúť na splácanie vyšších úrokov, reálnejšia situácia je, že vláda zvolí vestu vyšších deficitov a zrýchli zadlžovanie. •Nárast inflácie. Už dnes dosahuje okolo 4%, ak sa ECB začne vyinflovávať, môžeme čakať dvojcifernú infláciu. •Oslabenie Eura, a teda zdraženie dovozov – ropa, komodity… •Ďalší prepad cenných papierov v držaní dôchodkových fondov a iných fondov zameraných na Európu •Spomalenie rastu v Nemecku, s priamym dopadom na Slovensko a všetko s tým spojené

5. .http://sv-se.facebook.com/note.php?note_id=398021282334 od .do | 11. august 2011 23:21

   Kondratievove vlny: Kde sa teraz nachádzame? .av Investovanie a špekulácie kl. den 6 juni 2010 kl. 03:51.V jednom zo skorších vydaní tohto newslettra som napísal článok na tému Kondratievovho cyklu, ekonomického cyklu, ktorý bol prvýkrát identifikovaný Nikolajom D. Kondratievom (1892-1938), významným ruským ekonómom. Známy ekonóm, Joseph Schumpeter raz povedal, že Kondratievove vlny sú “...jediný najdôležitejší nástroj ekonomického predvídania.” Čo je Kondratievova vlna alebo cyklus? Prečo je dôležité, aby sme o nej všetci vedeli? Nikolaj D. Kondratiev bol jedným z architektov prvej päťročnice, ekonomického programu zavedeného Sovietskym Zväzom po Ruskej revolúcii. Počas 20.rokov 20.storočia, Kondratiev študoval históriu kapitalistického systému. V roku 1926 publikoval svoje zistenia v práci “Dlhé vlny ekonomického života.” Zistil, že kapitalistický systém má cykly, ktoré sú veľmi podobné ročným obdobia. Kondratievov výskum ukázal, že kapitalizmus je v skutočnosti samoobnovujúci sa systém. Nevyhnutným implicitným záverom Kondratievovej práce je, že i keď je kapitalizmus cyklický a má svoje významné “vrcholy a dná”, vždy sa sám regeneruje a ako taký poskytuje ľudstvu najlepšiu nádej na dosiahnutie ekonomického zlepšenia. Keď začal pracovať na svojom diele, bol Kondratiev priaznivcom Lenina a Stalina. Avšak, po publikácii svojho diela sa zo zrejmých dôvodov dostal do ich nepriazne. Kondratiev stratil svoje miesto riaditeľa ekonomického inštitútu a neskôr bol odsúdený do sovietskeho gulagu, kde zomrel. Kondratievov cyklus alebo “dlhá vlna” je ekonomický cyklus, ktorý vo všeobecnosti trvá od 50 do 60 rokov. Vyznačuje sa štyrmi obdobiami scharakteristickými vlastnosťami, počas ktorých je výnos rôznych druhov aktív vyšší ako uostatných druhov. Aby sme to zjednodušili, Kondratievov cyklus môže byť rozložený na štyri ročné obdobia, ktoré sú nasledovné: 1) Jar: 1.Obdobie, ktoré sa vyznačuje ekonomickým rastom. Úspory sú na pomerne vysokej úrovni a úrokové sadzby sú nízke. Akcie a nehnuteľnosti sú najvýnosnejším investíciami. Posledná jar: 1949-1966. Predchádzajúce Kondratievove jari: 1794-1800, 1844-1858, 1896-1907. 2) Leto: 1.Obdobie poznačené vysokou infláciou, vysokými úrokovými sadzbami a volatilitou. Počas leta sa darí komoditám, zlatu a nehnuteľnostiam. Posledné leto: 1966-1982. Predchádzajúce Kondratievove letá: 1800-1816, 1858-1864, 1907-1920. 3) Jeseň: Najšťastnejšia fáza K-vlny. Papierové finančné investície ako akcie a dlhopisy vynášajú najviac. Jeseň je charakteristická špekulatívnymi bublinami a mániami na trhoch sakciami, dlhopismi, nehnuteľnosťami a umeleckými predmetmi. Na druhej strane, zlato, striebro a komodity strácajú na cene. Jeseň je tiež poznačená významným poklesom vúsporách a nebezpečným a neuváženým nárastom dlhu. Nerovnováha sa dostáva do fázy, odkiaľ už nemôže pokračovať ďalej. Posledná jeseň: 1982-2000. Predchádzajúce Kondratievove jesene: 1816-1835, 1864-1874, 1920-1929. 4) Zima: 1.Šialené prebytky zjesenného obdobia sú uvoľňované a čistené. Konečným dôsledkom je deflačná recesia alebo depresia. Dlh je defaultovaný. Väčšinou je tento proces sprevádzaný krízou vbankovom sektore. Bankroty a vyvlastňovanie narastajú spolu sosociálnou nespokojnosťou. Počas Kondratievovej zimy sú najlepšími investíciami zlato a hotovosť. Vlastníctvo akcií banských spoločností, ktoré ťažia zlato je počas K-zimy tiež rozumné. Posledná zima: 2000-?. Predchádzajúce Kondratievove zimy: 1835-1844, 1875-1896, 1929-1949. Pred viac ako dvoma rokmi som napísal nasledovné slová: Myslím si, že akcie FED-u, predovšetkým pod vedením Greenspana, spôsobujú spomalenie a deformáciu Kondratievovho cyklu, ale neeliminujú ho. Zima sa začala vroku 2000. Avšak, keď skolabovali akciové trhy vroku 2000, FED znížil úrokové sadby a naštartoval bublinu na trhu snehnuteľnosťami, ktorá teraz konečne praskla. Toto všetko bolo postavené na neuváženej tvorbe dlhu. Teraz vidíme dôsledky, keď veľké banky ako Merrill, Citi, Bear Stearns a mnohé ďalšie musia odpisovať závratne obrovské straty. FED nemá inú možnosť ako pokúšať sa dostať nás ztejto kaše vytváraním neobmedzeného množstva peňazí prostredníctvom tvorby nového dlhu. Problémom je, že počas Kondratievovej zimy sa banky začnú obávať požičiavať a dlžníci sa boja požičiavať si!“ (nezdá sa Vám, že je to to, čo sa deje posledné dva roky?) David Knox Barker je považovaný za jedného zpopredných expertov na Kondratievov cyklus alebo „dlhú vlnu“ ako ju niektorí nazývajú. Vnedávnom rozhovore poznamenal, že si myslí, že K-Zima začala vroku 2000. Taktiež povedal, že si pôvodne myslel, že sa dostaneme na jej dno vroku 2009. Avšak, je toho názoru, že masívne zásahy vlád a centrálnych bánk na finančných trhoch majú za dôsledok jej predĺženie a deformáciu. Teraz sa domnieva, že dno nedosiahneme skôr ako vroku 2012, a že budeme musieť zažiť významnú dlhovú krízu (aby sme sa zbavili nadbytkov K-Jesene) predtým, ako sa dostaneme na dno. So všetkým týmto súhlasím. Žiadny ekonomický model nie je užitočný pokiaľ mu človek nerozumie, neverí mu, a pokiaľ nie je pripravený správať sa podľa neho. Navyše, Kondratievov cyklus nie je niečo, čo môže byť použité ako podklad pre krátkodobé investičné rozhodnutia. Je to veľmi cenný nastroj pre pochopenie širších súvislostí. Pre tých, ktorí chcú len rýchlo vstupovať a vystupovať ztrhu, nebude veľmi užitočný. Keď sa pozrieme na tri posledné Kondratievove zimy, uvidíme, že trvali vpriemere viac ako 16 rokov. Preto je možné, že pred sebou môžeme mať ešte približne 6 rokov, kým uvidíme koniec súčasného cyklu. Na druhej strane, môžeme ho dosiahnuť aj skôr. K-Zima, ktorá sa začala vroku 1835 trvala približne 11 rokov. Neexistuje jednoduchý spôsob ako to presne predpovedať. Ale niektoré veci vieme naisto. Kondratievova zima vrcholí deflačnou recesiou alebo depresiou. Prebytočné dlhy predchádzajúcej K-Jesene sú očistené a „spláchnuté“. I keď sme boli svedkami silných deflačných tlakov počas posledných niekoľkých rokov, boli sme tiež svedkami masívnych inflačných protiopatrení zo strany vlád a centrálnych bánk. Okrem toho, namiesto aby sme dovolili „too-big-to-fail“ dlžníkom zbankrotovať, vlády a centrálne banky ich podržali a nedovolili, aby sa očistili od zlých dlhov. Berúc toto do úvahy, je rozumné skonštatovať, že sa nedočkáme konca súčasnej K-Zimy pokiaľ sa kuslovu nedostane deflácia a pokiaľ sa zlé dlhy konečne neodstránia zekonomiky. Môj súčasný názor je, že logický scenár by bol nasledovný: rastúca inflácia, hyperinflácia, nasledovaná deflačným bankrotom. Čitatelia tohoto newslettra si mohli všimnúť, že na začiatku každomesačného newslettra uvádzam aktuálny ukazovateľ Dow/zlato spolu sostatnými štatistikami. Ukazovateľ Dow/zlato je definovaný ako Dow Jones Industrial Average podelený cenou jednej unce zlata (cena vdolároch). Tento ukazovateľ je prostriedkom, pomocou ktorého môžeme určiť, kedy sú ceny akcií (tj. papierových investícii) nadhodnotené vporovnaní so zlatom a naopak. Vrokoch 1929, 1966 a 1999, ukazovateľ Dow/zlato dosahoval vysoké hodnoty. Každý ztýchto rokov bol poznačený býčou náladou na akciových trhoch. Onedlho po dosiahnutí maxím vrokoch 1929, 1966 a 1999, akciové trhy skolabovali a ku slovu sa dostali dlhodobé medvedie trhy. Ukazovateľ Dow/zlato začal postupne klesať. Počas 30.rokov 20.storočia, sa ukazovateľ dostal na približne 2:1. V1980 nakrátko dosiahol 1:1. Počas posledného desaťročia, klesol z približne 43:1 na 9:1. Aký mala význam vysoká hodnota ukazovateľa Dow/zlato, ktorú sme mali možnosť vidieť v1929, 1966 a 1999? Vysoké hodnoty boli „predajným signálom“ na predaj akcií a „nákupný signál“ pre zlato a akcie ťažobných spoločností. Keď sa skončí súčasná K-Zima, investori budú čeliť významným psychologickým výzvam. Tak ako aj v1949 a 1982, mnohí ľudia budú natoľko popálení akciovými trhmi, že sa strasú čo i len pri myšlienke, že by ešte niekedy vlastnili akcie. Berúc do úvahy to, čo sa stalo investorom do nehnuteľností za posledné desaťročie, tuším, že to isté bude platiť aj pre tento sektor. Na druhej strane, ako sa K-Zima blíži ku svojmu vrcholu približne vroku 2012, viac a viac ľudí bude kupovať zlato, striebro a akcie ťažobných spoločností vtom čase, keď už budú takmer na vrchole. Či si to chceme alebo nechceme priznať, všetci sme ovplyvňovaní názormi, konaním a reakciami ostatných. Včase, keď sa bude súčasná K-Zima blížiť ku koncu, všeobecná nálada spoločnosti na tému akcií a nehnuteľností bude pravdepodobne veľmi negatívna. Na druhej strane, ak však predpovedám správne, že bežní investori sa budú hrnúť do nákupu zlata a striebra, keď sa bude K-Zima blížiť svojmu dnu, tak potom na nás bude pôsobiť silný externý tlak knákupu a nie predaju zlata vtom období. Výzvou pre nás bude racionálne sa pozrieť na ukazovateľ Dow/gold and ostatné objektívne fakty. Výzvou bude realokovať naše peniaze do „ďalšieho veľkého projektu.“ A to bude veľmi zložité. Neobhajujem predaj všetkého zlata a striebra, ktoré človek vlastní.Vskutočnosti si myslím, že všetci investori by mali držať určité stále percento svojich čistých aktív vzlate a striebre. Alokácia vrozpätí 10-25% je vsúčasnej situácii minimom. Avšak, ak máme vúmysle využiť K-Cyklus ako prostriedok na dosiahnutie zisku, potom musíme byť vždy pripravení predať aspoň čas svojich aktív, aby sme ich mohli reinvestovať do typu alebo typov aktív, ktoré budú tvoriť nový primárny trend počas nového „ročného obdobia“ Dlhej Vlny. Keď sa končí Jeseň, človek by mal predať akcie a nakúpiť zlato, striebro a akcie ťažobných spoločností. Keď sa konci Zima, znamená to, že treba predať aspoň časť vlastnených kovov aakcií ťažobných spoločností anakupovať akcie anehnuteľnosti. Žiadny druh aktív neostane primárnym trendom navždy. Tí, ktorí sa držali akcií vroku 1929 si museli počkať približne do roku 1954, aby sa im kompenzovali straty. Tí, ktorí sa držali zlata astriebra vroku 1980 museli pretrpieť 20 rokov medvedieho trhu sdrahými kovmi (Kondratievova Jeseň), kým sa dočkali rastu ich hodnoty. Tí, ktorí predali svoje cenné kovy vroku 1980 (keď to bolo zo psychologického hľadiska najťažšie) anakúpili akcie, si užívali jeden znajsilnejších býčích akciových trhov vhistórii. Tí, ktorí mali tú odvahu apredali svoje akcie vrokoch 1999-2000 (keď sa „dotcom“ akcie stali novou paradigmou) anakúpili zlato, sa mohli za posledné desaťročie tešiť zpriemerného ročného zisku vovýške 17%. Mali „vietor vplachtách.“ A nemuseli robiť vôbec nič. Žiadne denné obchodovanie alebo trápenie sa kvôli denným výkyvom nebolo potrebné. Vurčitom bode vpriebehu nasledujúcich niekoľkých rokov, vobdobí, keď sa svet bude zdať najviac bezútešný, začne ďalšia Kondratievova Jar. Akcie anehnuteľnosti sa stanu aktívami, ktoré je treba vlastniť. Do toho času, zlato, striebro aakcieťažobných spoločností sú to, čo investori majú vlastniť. Pre všetko existuje správne obdobie apre každý cieľ pod slnkom existuje správny čas: Čas narodiť sa ačas umrieť; čas zasadiť ačas zozbierania úrody; Čas zabiť ačas liečiť; čas zničiť ačas budovať; Čas plakať ačas smiať sa; čas smútiť ačas tancovať; Čas zbaviť sa starostí ačas tvoriť ich; čas na objatie ačas, keď sa ho treba strániť; Čas získať ačas stratiť; čas udržať si niečo ačas zbaviť sa niečoho; Čas rozdeľovať ačas spájať; čas mlčať ačas hovoriť; Čas milovať ačas nenávidieť; čas vojny ačas mieru. Ecclesiastes 3:1-8 Preklad: Barbora Letavayova - Kvalitné preklady - kontakt v profile Zdroj: RichterReport.com

6. .ked sa tak pozeram na kravy pri dome... od .gandalf | 11. august 2011 23:13

   Dnesna kriza ? Ved niet sa comu cudovat ! Staci sa pozriet na historicky vyvoj Dow Jonesu aby sa vykreslila dnesna situacia ako pod carovnym prutikom :-) Mozno vidiet na: www.nyse.tv Od roku 1896 do roku 1990 indice Dow Jonesu vybehol z 50 na 3000 bodov. Trvalo mu to necelych 100 rokov ! A od roku 1990 do roku 2000 vybehol z 3000 na 12000 bodov – za 10 rokov ! A samozrejme ze vsetky svetove burzy ho sledovali ! Preco ? No okolo 1985 sa zacali tocit tzv hedges fondy, najprv jednoduche call a put, ktore mali za ulohu chranit fluktuacne ceny sujacentnych produktov, ale velmi rychlo zdegenerovali a stali sa financnou ruletou. Burzy prestali odrazat skutocnu hodnotu ekonomickych subjektov. Odrazala najviac hodnutu cennych papierov, ktore s realnou ekonomikou nemali nic spolocne. V roku 2009 paf ! Financna kriza. Keby sa mali naraz vyplatit vsekty cenne papiere co boli vydane, tak by nebolo na ich vyplatenie dost penazi vytlacene po celom svete ! Ale treba zachranit banky ! Staty si pozicali a dnes banky a hlavne poistovne, ktore investuju do tzv « istych » obligacii statov su v.... Zial to su vase peniaze ! A hlavne to este len pride : po nezamestnanosti pride doba, ked nebude na starobne ! Ci Euro bude existovat alebo nie to nam moze byt vsetkym FUK !!!

7. .daniska a Hrib trafili klinec po hlavicke od .prvosienocka | 10. august 2011 18:51

   Daniska s Hribom trafili klinec po hlavicke, je to primarne kriza politickej triedy a jej chronicky nezodpovednych rozhodnuti. Nasledkom coho dojde k vzostupu populistickych a extremistickych politickych stran a obecne k ohrozeniu liberalnej demokracie ako ju pozname dnes.

8. .presne tak! od .ronniek | 10. august 2011 16:31

   @feroXX: uplny suhlas! Chapem ako to redaktori myslia, ale je takmer nemiestne hovorit takto uplne vseobecne. Nad pomery si rozhodne nezil zamestnanec ci zivnostnik, ktori daval cele roky takmer polovicu prijmu na poistky, dane a pod. Vinnici su daleko uzsia skupina ludi ako cely narod a preco by sa mala vina prisudit len tak vsetkym rovnako? Nie ze by som ich chcel vidiet vsetkych za mrezami, ale ide o to kam sa krajny budu uberat. Pre spravne rozhodovanie treba pomenovat priciny presne a nie supnut vinu na vsetkych, ako ked by to vzniklo same od seba. Vivat rakuska ekonomia! Keynessove experimenty, velke vlady stacili, je cas vratit sa k tomu co NAOZAJ funguje. @bombaklat: uz dekady neexistuje slobodny trh ani v Europe a ani v USA. Ti jednotlivci sa naozaj obohatili, ale nie vdaka existencii "neviditelnej ruky" ale vdaka putam, ktore na nu vlady za pomoci lobingu korporacii davaju. Ked by sa mala dnes realizovat predstava aku mal napr. Milton Friedman, tak by v USA neostal ani kamen na kameni. Z toho vidno, ze sme dospeli do stadia kedy sa nepaci ani praviciarom a ani laviciarom. Teda aspon na niecom sa zhodneme :-) Ja hovorim, ze to do takeho stadia (v USA) dospelo len preto, ze vlada mala stale vacsie a vacsie pravomoci, aby to tam dotiahla, bez toho aby s tym ludia suhlasili. Je na case aby sa presadil aspon taky system, aky chce vacsina. Verim, ze vacsina chce SKUTOCNU slobodu. Ako som spominal, skutocna sloboda uz desatrocia nikde neexistuje (a v USA uz vobec nie).

9. .poznamka od .feroXX | 10. august 2011 14:26

   V hodnoteni sa casto pouziva spojenie "zili sme si nad pomery", a to vyjadruje stav, akoby si obcania zili nad pomery. To je hlboky omyl, ktoreho sa treba vystrihat. Nad pomery zila verejna sprava, a spriaznene firmy. A to je velky rozdiel.

10. .vsetko je to nasa vina, zijeme si nad pomeri. od .bombaklat | 10. august 2011 02:05

    to by ma potom zaujimalo, co konkretne treba robit, aby si ludia ten "socialny luxus" zasluzili. nemecko malo v roku 2001 obchodny prebytok € 59 miliard. v roku 2007 bol ich prebytok uz € 195 miliard. co by malo pre stat znamenat cca 330% narast zisku. da sa vobec produkovat viac a rychlejsie? napriek tomu sa platy zamestnancov nepohli z miesta, nemecky stat musi predavat statne nemocnice a rusit socialne vydavky. jediny kto si ekonomicky bum naozaj vychutnal je spolocenska smotana krajiny. chamrad si "zije nad pomeri", preto si musi utiahnut opasky -/////- v roku 2008 vypukla v USA kriza, netreba pripominat, kto ju sposobil. stat musel zachranovat financny sektor 700 miliardovou dotaciou. par bank krachlo no wall street zaznamenala v roku 2009 rekordny zisk 20,3 miliard, o 17% vyssi ako v roku 2008. parada, banky su zachranene a teraz si musi chamrad utiahnut opasky, lebo "zije nad pomeri". -/////- problem nie je v tom, ze "my" zijeme nad pomeri. ale v tom, ze "neviditelna ruka slobodneho trhu" excesivne obohacuje iba uzku skupinu ludi. napriek tomu, ze produktivita zamestnancov vzrastla, ich realne platy od konca 70-tych rokov stagnuju. www.nytimes.com a to je zaroven dovod, preco ludia potrebuju kreditne karty a robia dlhy. povedal by som, ze system, v ktorom sa medzera medzi bohatstvom a chudobou neustale zvacsuje, mozeme kludne oznacit ako nefunkcny. nech si soros mysli co chce.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.