Diskusia (5)

1. .a co tak economics? od .gandalf | 21. september 2011 20:58

   Toxicke dlhopisy vazia velmi tazko v tejto situacii a vytlacili na povrch jednu zasadnu vec, ktoru by si mali pani co o tomto rozhoduju uvedomit. Monetarna situacia jedneho statu normalne zavisi od ekonomiky v nom. To znamena ze v Taliansku tesne pred eurom bola lira (kazdy vie ako bola devaluovana) s urokmi 9% v Grecku bola drachma s 12%. Vsetky staty, ohrozene, alebo nie pouzivali tento financny instrument k ich ekonomickemu rozvoju. Jediny stat v Europe bolo Nemecko, ktoreho marka bola skoro na takej istej urovni ako Euro sa rozvijal normalne. Velke banky to vedia, vedia ze pre urcite staty Europy ako je Grecko, Euro je brzda k rozvoju jeho ekonomiky. Vedia to urcite i ti co rozhoduju ako Sakozy, Berluskoni, Papandreu a co chcu podla mna urobit, zachranit ich vlastne banky ktore su silne angazovane v dlhoch tyhto statoch. Ale to je len na kratku dobu. Grecko i tak z Eura vyjde a mozno i Taliansko. Im to moze jedine pomoct.

2. .mikloš od .feroEEE | 21. september 2011 15:30

   Mikloš to na konci dobre zblbol. Že keď premiérka niečo na pôde EU sľubi, musí - ak je dôveryhodná - to doma zabezpečiť. Dlhodobo mám pocit, že Mikloš zabudol, že tu nie je diktatúra, a že tu je trojpilierový systém moci, kde parlament rozhoduje - aspoň podľa ústavy - slobodne. Z toho vyplýva, že premiérka nemá právo nič také prisľubovať. Ak to urobí, je nekompetentná. Reči amatérov ako Šramko sú urážlivé - o tom ako tí čo nesúhlasia nerozumejú - čo je detinský spôsob, ako sa vysporiadavať s kritikou. Šramko s Miklošom dávno zabudol, čo je to kapitalizmus - a títo ľudia sú priamou príčinou dlhovej krízy, čo by malo vyústiť trestnoprávnym konaním voči ich osobám - a spolukamošom detto.

3. .slovinsko mozno az 5 mesiacov nebude schopne rozhodnut o Eurovale od .lublana | 21. september 2011 01:03

   AKTUALIZOVANÉ 20:09 Slovinská vláda neprežila hlasovanie o dôvere ĽUBĽANA. Slovinský parlament v utorok nevyslovil dôveru menšinovej vláde premiéra Boruta Pahora. V 90-člennom parlamente hlasovalo 56 poslancov proti vláde, čím spôsobili jej pád. "Všetky rozhodnutia ako premiér som prijímal podľa svojho svedomia a s presvedčením, že čo najlepšie slúžim svojej vlasti," vyhlásil po hlasovaní Pahor. Ak sa parlamentu nepodarí zvoliť nového predsedu vládu do jedného mesiaca, prezident Danilo Turk bude musieť vypísať predčasné voľby, ktoré by sa mali konať na konci roka alebo začiatkom januára. Hlasovanie o dôvere bolo spojené s vymenovaním nových ministrov. Tí mali nahradiť predstaviteľov strán DESUS (Demokratická strana dôchodcov Slovinska) a Zares, ktoré Pahorov kabinet pred niekoľkými mesiacmi opustili. Opozícia však jasne deklarovala, že nominácie nepodporí. Slovinsko čelí výraznému nárastu štátneho dlhu (takmer 44 percent hrubého domáceho produktu) a poklesu ekonomického rastu. V dvojmiliónovej členskej krajine EÚ a eurozóny rastie sociálne napätie a odpor k vládnym úsporným opatreniam

4. .spravanie ECB pripomina posledne okamihy letu JAK-42 od .letuska | 20. september 2011 23:51

   To co predvadza ECB /horuckovite skupovanie toxickych statnych dlhopisov bankrotujucih statov eurozony/ zacina pripominat posledne okamihy letu JAK-42 ped tragickym zrutenim.

5. .eCB nakúpila dlh Talianska a Španielska v hodnote 111 miliárd Euro od .copy | 20. september 2011 23:49

   ECB nakúpila dlh Talianska a Španielska v hodnote 111 miliárd Euro Ked ECB nakupuje dlh problémových krajín (monetarizácia dlhu), môžete si byť istí, že je zle. Úroky na dlh dočasne klesnú, ale o pár týždňov vzrastú ešte vyššie. To bude aj príbeh Španielska a Talianska. Keď ECB po prvý krát ohlásila nákup dlhopisov problémového Talianska a Španielska (mimochodom, tieto dve krajiny sú nejakým spôsobom finančne previazané), úroky na dlh výrazne klesli (o viac ako 1 %). Za posledných niekoľko týždňov tak ECB nakúpila dlhopisy Talianska a Španielska celkovo už za 111 milárd Eur, alebo ak chcete za 111 000 000 000 Eur, alebo za 3 330 000 000 000 Sk. Problém je v tom, že ak má byť tento dlh bezproblémovo splatený (inak, ako privatizáciou a pod.), potrebujete ekonomický rast (nie, škrty výdajov vlády neriešia problém, v tom má Krugman pravdu). To, že nákup problémových dlhopisov problém dlhodobo nerieši, ale iba odkladá, dokazuje nasledujúci graf vývoja spreadov dlhopisov (voči nemeckým bundom) problémových krajín v Európe: Výnimkou nebude ani Španielsko a Taliansko. Keď o dlhopisy stojí už iba Centrálna banka, viete, že je zle. Úroky na dlh aj tak porastú. Neviem, aké je riešenie súčasných problémov, ale nakupovanie dlhopisov "problémových" krajín (rozumej krajín s neschopnosťou vytvárať reaálny ekonomický rast), ním nie je. Ak je jediným riešením odpustenie dlhov, neviem si predstaviť, ako by to v praxi prebiehalo. Je to možné? Alexander Ač, pondelok 22. augusta 2011 15:55 Čítajte viac: ac.blog.sme.sk

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.