Diskusia (30)

1. .kedves Lucija - nekaz Martinovi marketingovy ťah ... od .osgood | 22. apríl 2010 11:39

   a ten .tyzden.sk si ako protikrizova bojovnicka kup _ (a daj vediet, co tam je, nech ušetrime) _ v tom bude nejaka gravitačná sranda v malom - čosi ako ten gravitačný prak, ktorym velke planety odpaľujú správne namierene sondy trebars aj na kraj slnecnej sustavy, ked konstrukteri setria na palive a prenechaju to navigatorom

2. .otazka od .lucija gvozdjakova | 19. apríl 2010 08:31

   ak mozem - este ma zaujima otazka: aku maju rychlost v bode "ciel" obe gulicky? co sa deje dalej? ak by bola draha vodorovna, bez treni apod, ktora gulicka by dosla dalej? ta, kotra isla stale po rovine by predbehla tu druhu? dakujem

3. .guličky od .jozef zajíček | 15. apríl 2010 18:02

   gravitácia. odstredivá sila po dráhe rýchlejšej guľky, je tam si myslím si vektor súčtu týchto síl pre mňa tajomných. ako inak, len zdš-ka...

4. .moje gule od .__Ondrej | 14. apríl 2010 15:26

   Niektorý to tu pekne vystihli. Je to jednoduché gulička ide dolu kopcom rýchlejšie ako po rovine. Hore kopcom sa spomaľuje, ale spomalí sa len na pôvodnú rýchlosť druhej guličky na rovine. Ďalší pokus bude podľa mňa demonštrácia vody v koši.

5. .potenciál. od .dlugy | 13. apríl 2010 22:35

   Treba si uvedomiť, že podľa zachovanie energie sa potenciálová energia mení na inú v našom prípade na kinetickú. V tomto prípade ak výsledný vektor rýchlosti obydvoch guličiek očakávame v stejnom smere tak by mali byť 100% rovnaké (neuvažujme trenie, v tomto prípade je zjavne nepodstatné). Ale to nieje predmet pokusu aké sú rýchlosti guličiek!!! Celý fígeľ spočíva v tom, že transformujeme výšku (y) do rýchlosti a pokus je o tom, že hľadáme príčiny spozdenia guličky v osi (x)! Prvá gulička má pri určitom sklone priemernú rýchlosť V1 cca. na nejakej dráhe. Druhá gulička si však "požičia" hlbšiu potenciálovú energiu na poldráhe v tom "U" kde si nadženie rýchlosť v dôsledku transformácie ďalšej "pomocnej" potenciálovej energie z výšky na ešte väčšiu kin. rýchlosť, kt. má navyše kvadratickú závislosť. Takže zložka rýchlosti v smere (x) pre druhú guličku je vyššia než u prvej guličky, pretože ako gulička zrychľuje v osi (y) tak zrýchľuje aj v smere (x). Rovnako spomalenie v druhej polovici kopca sa pri stejných geom.tvaroch "U-čka" rovná priemernej rýchlosti prvej polovici. Celé "U" má zložka rýchlosti v(x) priemerne vyššiu hodnotu, ktorá ju dovedie skôr do cieľa! Opačný príklad: Ak by bolo "U" obrátené, teda nie dolina ale kopec, tak by gulička došla neskôr!

6. .hotova katastrofa od .konspirator | 13. apríl 2010 22:31

   teraz bude treba vsetky cesty prestavat z vodorovnych na zvlnene - a smejete sa myjavakom aki su sprosti ze cesty stavaju napriec dolinkami

7. .jasne od .nemiQ | 13. apríl 2010 21:49

   Riesenie je v tom, ze gulka kesanim naberie vyssiu rychlost a cast drahy v osi X prekona rychlejsie. Podme trosku upravit tento priklad. Natiahnime drahu tak, ze ju prerusime v najnizsej casti drahy a nadpojime tam rovnu cast (urobime take siroke U). Teda gulicka sa rozbehne z kopca, prejde na nasu vodorovnu cast, ktoru prekona vyssou rychlostou a nakoniec vystupa po obluku znova hore. V cieli obe gulicky (ak zanedbame trenia) budu mat rovnaku rychlost, ale v cieli bude ta gulicka skor, ktora prekonala cast svojej drahy vyssou rychlostou.

8. .rovnaká rýchlosť oboch gulôčok na konci dráh? od .ocko | 13. apríl 2010 20:27

   otázka na o_O: prečo by rýchlosť guľôčok (v uvedenom experimente) na konci oboch dráh (ktoré sú už prakticky obe vodorovné) mala byť rovnaká? Vo videu nie sú uvedené žiadne namerané hodnoty a vizuálne sa to porovnať nedá... Podľa teórie by to tak (pri nulovom trení) malo byť - a v tom prípade by podľa mňa obe guľôčky dosiahli koniec dráhy súčasne.

9. .tenisti od .petko | 13. apríl 2010 19:42

   ja som tenista (byvaly), a mozem len povedat, ze vyhadzovanie lopticky do vyssej vysky nema nejaky vlyp na rychlost podania. Najoptimalnejsie je trafit lopticku v kulminacii a v co najvacsej vyske kvoli svihu, kedze aj tam plati klasicka paka, cim dalej je lopticka (alebo dlhsia ruka), tym menej sily nam treba.

10. .@matelko od .samu3l | 13. apríl 2010 15:19

    matelko ma predbehol a suhlasim s nim :) aspon som pridal vysvetlenie preco to nerobi problem so zakonom zachovania hybnosti :)

11. .o_O od .samu3l | 13. apríl 2010 15:17

    Nie, nejde o trenie, naozaj sa da zanedbat (valive trenie) :) Rovnako ani nejde o odpor vzduchu. Ako uz niekto spravne spomenul, plati zakon zachovania energie. Ked pustim loptu dole z kopcu, tak sa rozbehne. Ked vide hore kopcom, tak sa zastavi. Rychlost gulicky sa da rozlozit do dvoch smerov. Horizontalneho a vertikalneho. Odpoved na otazku, ktora gulicka dojde do cielu skor je rovnaka ako odpoved na otazku, ktora gulicka ma vacsie priemernu horizontalnu zlozku rychlosti. Podstata experimentu je, ze sa jedna gulicka spusti z kopca (zaciatok jamky) potom ide vodorovne (vacsou rychlostou-napriklad sa to da poznat zo zakona zachovania energie) a potom na ceste hore (von z jamky) spomali na rovnaku rychlost, ako ma druha gulicka cely cas (lebo su v rovnakej vyske). V priemere ma teda vyssiu priemernu horizontalnu rychlost a preto dorazi do cielu skor. @ocko : Hybnost suvisi s okamzitou rychlostou. Na zaciatku a na konci (mimo jamky) ju maju gulicky rovnake. Na dne jamky ju ma ale tato gulicka vacsiu. Preco? Lebo na nu posobila draha reaktivnou silou, ktora smeruje kolmo na plochu -> a teda aj v smere dolava -> preto ma gulicka vacsiu hybnost/rychlost v smere dolava :) Jediny problem, ktory by robilo male g (napr 0.01) je ten, ze by gulicka asi odlepila od drahy. Tam uz sa vysledok neda len tak uhadnut :)

12. .sedliacky rozum :) od .matelko | 13. apríl 2010 15:06

    ...nie som ziadny fyzik, ani slovencinar, ba dokonca asi ani ziadna bystra hlava, ale mam pocit, ze by riesenie mohlo byt velmi jednoduche a znacne logicke. Jediny problem by som videl v tom, ze na tej stavebnici nie je dostatocne dlha (viditelna) ta cast drahy, kde sa deje najvacsi rozdiel medzi drahami gulocok. Dovolil som si to naznacit tu: matelko.com/images/gulocka.png usek kde dochadza k zmene je oznaceny pismenom "C". Pri zanedbani odporu vzduchu, podlozky a podobne, je pociatocna aj konecna rychlost oboch gulocok ROVNAKA. Avsak v drahe kde je prehlbenie, sa docasne zvysi rychlost gulocky, a ta teda prekona rovnaku drahu (aj mierne dlhsiu) za kratsi cas. Na konci sa potom znovu Ek premeni na Ep a rychlost oboch gulocok sa vyrovna. Rozdiel ostane uz iba v prekonanej vzdialenosti. dur: tenis sice nehravam, ale pochybujem ze by som dokazal podat s pod urovne siete po takmer rovnej trajektorii :) v tych rychlostiach lopticky ake dosahuju profici to ani nie je mozne... Ide pravdepodobne len o zvysenie uhlu tak, aby lopticka aj pri takmer rovnej drahe dopadla do miesta podania. fake? no dnes uz je vsetko na nete len fake ;-) neverte nicomu! :)

13. .re od dur od .dur | 13. apríl 2010 14:19

    ver: takto ziskana rychlost asi naozaj nie je vysoka pri vyhodeni lopticky do 5m vysky by to bolo asi len 36 km/h, co je asi 5x menej nez je skutocna rychlost tenisovej lopticky, navyse je asi tazsie trafit do rychlo zvisle padajucej lopticky asi by sa clovek musel opytat nejakeho tenistu, ci hra nejaku rolu to, ako vysoko si lopticku vyhodi takze toto 'premostenie' beriem spat :)

14. .re od .ver | 13. apríl 2010 12:14

    dur: netusim, ci tym tenisti ziskaju rychlost, ale ako by inac mali odpalovat tie lopticky ak nie zo vzduchu???

15. .tenisova lopticka od .dur | 13. apríl 2010 11:15

    uz teraz viem, preco si tenisti vyhadzuju lopticky; cim vyssie, tym viac vyuziju rychlost, ktoru ziskala padom na zmenu na doprednu rychlost :)

16. .! ! ! od .július korček | 13. apríl 2010 10:26

    dôrazne protestujem proti slovu gulička ľúbozvučne a spisovne má byť guľôčka :-DD

17. .skladanie pohybov od .elbra | 13. apríl 2010 00:37

    Gulicka na rovnej drahe je spomalovana rovnomerne na celej drahe jej chodu. Gulicka na drahe s prehlbenim vykona tiez rovnomerne spomaleny pohyb okrem useku prehlbenia, kde vysledok posobiacich sil na jej rychlost pohybu sposobi, ako keby ten usek presla rovnou trasou (od bodu kde zacina a konci prehlbenie) ale rovnomernym (nie spomalenym) pohybom (kedze robi najskor rovnomerne zrychleny pohyb, potom rovnomerne spomaleny a vysledok spomalenia na tom useku je 0.) Preto prejde celu trasu skor ako gulicka po rovine.

18. .trenie nemožno v tomto prípade zanedbať od .ocko | 12. apríl 2010 23:29

    Výsledok pokusu ukazuje, že guľôčka na zakrivenej dráhe dosiahla koniec dráhy skôr ako guľôčka na rovnej dráhe. Ak platí zákon o skladaní pohybov, potom to znamená, že vodorovná zložka rýchlosti by (v priemere) na celej zakrivenej dráhe bola väčšia ako na rovnej dráhe. Keďže konce oboch dráh sú v rovnakej výške, znamená to, že guľôčka na zakrivenej dráhe musela mat na konci dráhy vyššiu hybnosť (teda aj kinetickú energiu) ako má guľka na rovnej dráhe. Takéto zvyšovanie hybnosti (a tým aj kinetickej energie) len v dôsledku prechodu guľôčky jamkou nie je možné, lebo by to znamenalo, že zaradením viacerých jamiek môžeme stále zvyšovať rýchlosť guľky. Podľa zákona o zachovaní energie by guľôčka nemala prechodom cez jamku získať žiadnu energiu navyše (čo by vysvetľovalo jej vyššiu priemernú rýchlosť vo vodorovnom smere voči guľôčke na rovnej dráhe). Podľa môjho názoru je rozdiel v rýchlostiach na konci oboch dráh spôsobený rozdielnym trením na jednotlivých dráhach ako aj rôznou kvalitou spojov jednotlivých dielov. Bolo by zaujímavé vykonať pokus s guľôčkami na dráhach vyrobených z jedného kusu takého materiálu, že trenie medzi guľôčkou a dráhou počas pohybu by bolo možné naozaj zanedbať (čo podľa mňa o pohybe malej guľôčky na drevenom povrchu neplatí).

19. .moj nazor od .jakub Remšík | 12. apríl 2010 21:39

    Podla mna je to trosku podvod, lebo v klude maju tie gulicky rovnaku potencialnu energiu, kedze su v rovnakej vyske. Ale mozno to suvisi s tym, ze ta gulicka, co prechadza cez ten kopcek viac ignoruje trenie, resp. zachovava si lepsie zotrvacnu energiu ale som laik, len tipujem.

20. .praktické využitie od .veve | 12. apríl 2010 21:13

    Z tohoto vyplýva, že keby boli diaľnice dolinky a kopčeky, boli by sme v cieli skôr ako po rovine?

21. .ilustracia ) od .evatomm | 12. apríl 2010 19:35

    Títo páni si dokonca presne vypočítali, kam "gulička" dopadne ) www.youtube.com

22. .martluk od .marianx | 12. apríl 2010 18:20

    no dobre, ak sa urychli cestou nadol, mala by sa aj rovnakym sposobom spomalit cestou nahor, nie? stale to nechapem.

23. .to: zeby od .mP | 12. apríl 2010 18:11

    Spisovne je guľôčka, ale keďže rozoberáme fyziku a nie slovenčinu, tak gulička je fajn pomenovanie ;))) K pokusu: ja si myslím, že ide o menší odpor vyvolaný väčším zrýchlením vzhľadom na klesajúcu a stúpajúcu dráhu rýchlejšej guličky. Pomalšia gulička má stále rovnakú rýchlosť, je priamoúmerná času, rovnaký odpor. Rýchlejšia gulička prudkým poklesom naberie vyššiu rýchlosť, čím sa skráti jej čas a zároveň zníži odpor . Alebo som povedala totál blbosť?

24. .off topic od .zeby | 12. apríl 2010 17:04

    Ja sa síce do fyziky veľmi nerozumiem, ale zato myslím, že páni novinári ovládajú slovenský jazyk na toľko, aby vedeli, že slovo "gulička" nie je spisovné. Dúfam, že sa nemýlim :)

25. .pekne vystavaný pokus od .martluk | 12. apríl 2010 16:51

    Odpor vzduchu sa dá zanedbať. Trenie medzi guľôčkou a podložkou sa v tomto prípade dá tiež zanedbať (aj keď zadanie úlohy by malo spomenúť typ materiálu, pretože keby trenie bolo veľmi veľké, tak tá, čo ide po rovine, dorazí prvá). Ak platia tieto podmienky, tak na konci dolinky (alebo kopčeka) je podľa zákona zachovania energie rýchlosť guľôčky rovnaká ako na začiatku. To ale znamená, že ak obe guľočky majú na začiatku aj na konci rovnakú rýchlosť, tak tá, čo ide v dolinke, od začiatku dolinky až po jej koniec bude mať väčšiu rýchlosť ako tá, čo ide po rovinke, lebo ju najprv urýchli (a potom aj spomalí, ale len na počiatočnú rýchlosť) tiažové zrýchlenie. Potom už by bolo len treba vzorcami ukázať, že tiažové zrýchlenie je dosť veľké na to, aby vykompenzovalo dlhšiu dráhu (myslím, že keby sa tiažové zrýchlenie na Zemi rovnalo 0.01 ms-2, tak by asi spadla skôr guľôčka idúca po rovinke).

26. .k ozajstnej dokonalosti od .vlado2 | 12. apríl 2010 14:30

    tomu experimentu chyba uz len vymenit drahy guluocok, aby bolo jasne, ze su naozaj rovnake. (Alebo sa vymenili v druhom pokuse? Nepostrehol som to) Dolinka je jasna, co by s tym spravil kopcek?

27. .trenie od .andrejF | 12. apríl 2010 13:59

    Rýchlejšia dráha ja na jednom mieste (dno jamky) zaoblená tak, že odstredivá sila tlačí guličku na podložku a na dvoch miestach (začiatok a koniec jamky) tak, že odstredivá sila tlačí guličku od podložky. Na jednom mieste je teda trenie väčšie ale na dvoch miestach menšie. Tým pádom na celej dráhe je v súčte trenie menšie a guličku menej spomalí ako na rovnej dráhe.

28. .správna odpoveď od .peeter01 | 12. apríl 2010 13:42

    správna odpoveď môže byť aj iná, ak by sme robili pokus (podľa textu zadania v .týždni) napr. v beztiažovom stave... potom by asi platilo, že pri rovnakej počiatočnej rýchlosti by prvá prišla do cieľa gulička ktorá ide po kratšej dráhe... nabudúce treba spresniť zadanie

29. .to je od .fake | 12. apríl 2010 13:23

    fake

30. .strmsia draha od .mato | 12. apríl 2010 13:10

    No asi je to tym, ze gulicka dostne zrychlenie, kedze ide po strmsej drahe.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.