keby sme namiesto neurónových dráh mali v hlave ozubené kolieska, tak by sa v okamihu klamania do okolia rozliehal ich rachot ako zvuk letnej búrky v Grand Canyone.
„Občas príde chvíľa, keď klamstvo začne byť kontraproduktívne a lepšie je povedať pravdu.“
A práve takýto ohlušujúci treskot sa začal nezadržateľne šíriť vestibulom Národnej rady v okamihu, keď cez zvukovod ministra vnútra dorazila do jeho mozgu otázka redaktorky Denníka N Moniky Tódovej. Položila mu jednoduchú otázku: Prečo zapiera, že vodí svoje dieťa do tej istej škôlky ako pán Bašternák a že sa tam s ním stretáva? Mozog pána ministra namiesto toho, aby zareagoval celkom prirodzene a vydal príkaz ústam odpovedať pravdivo, spustil nacvičený obranný mechanizmus klamania. V praxi to vyzeralo tak, že Robert Kaliňák najprv, akože nechápavo, zopakoval otázku, potom zakrúžil vypúlenými očami
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.