To, že Roosevelt krízu čiastočne zmiernil pripúšťa, ale namiesto jej porazenia ju prelžil o niekoľko rokov a porazila ju až vojnová ekonomická konjunktúra. Jeho argumenty sú logické a podložené veľa číslami. Tvrdí, že ani prezident Hoover, predchodca Roosevelta v úrade v rokoch 1929-32 nebojoval proti kríze dobre. Chcel do ekonomiky zaviesť plánovanie a regulácie. Nariadil napríklad biznismanom, aby neznižovali mzdy. Dúfal, že ak ľudia budú mať peniaze budú míňať a kríza spotreby pominie. Omyl bol však v tom, že kríza podľa Smileyho nevznikla z nadvýroby a z nedostatku spotreby, ale z narušenia cenového systému zásahmi centrálnej banky a vlády. Podnikatelia spočiatku poslúchali, neznižovali mzdy a neprepúšťali. Keď sa zlepšenie dopytu po tovaroch neobjavovalo začali prepúšťať masovo. Paralely s dnešnými protikrízovými nápadmi Baracka Obamu, niektorých európskych politikov, ale aj našej socialistickej vlády netreba hľadať dlho.

Roosevelt so svojim protikrízovým programom New Deal spustil ešte väčšie zásahy do ekonomiky. Jeho tým plánovačov, medzi ktorými bolo mnoho profesorov ekonómie, ktorí nenávideli kapitalizmus, ale radi si užívali jeho plody založil veľa štátnych úradov, ktoré mali regulovať ceny, mzdy, zamestnanosť. Zásahy do ekonomiky spustili v roku 1933, keď sa už americká ekonomika začala z najhoršieho spamätávať. Oživenie však neprišlo rýchlo. To nastalo až po roku 1935, keď niektoré z týchto protikrízových zákonov boli vyhlásené za protiústavné. Vieme si predstaviť, žeby dnes najvyšší súd vyhlásil niektoré zákony tejto vlády za protiústavne? Americkí sudcovia boli skutočne nezávislí a odvážni. Roosevelta totiž ich rozhodnutie nahnevalo. Zrušil veľa svojich úradov a čakal, že kríza sa vráti v plnej sile. Ale stal sa pravý opak. V rokoch  1935-37 nastalo čiastočne oživenie. Roosevelt sa však nevzdal a v roku 1937 spustil novú vlnu zásahov do ekonomiky. Vznikla kríza v rámci nedoriešenej krízy a tu vyriešil až zapojenie sa USA do vojnovej výroby na začiatku 40. rokov.

Podľa Smileyho ak sa vláda nemiešala do trhovej ekonomiky kríza by bolo tvrdá, ale krátka. Najviac dva až tri roky ako to bolo na začiatku 20. rokov. So štátnymi zásahmi bola síce miernejšia, ale dlhšia. Čo je lepšie pre ekonomiku je jasné, čo pre politikov, ktorí musia ukazovať nejakú činnosť tiež.