autor
.juraj Kušnierik
V .týždni má na starosti kultúru. Objednáva a rediguje články o umení, hudbe, literatúre, filme, divadle a ostatných umeleckých žánroch. Sám najradšej píše o hudbe a o knihách. Predtým, ako sa stal novinárom, bol kníhkupec, pracoval v Artfore, ktorého je stále veľkým priateľom a priaznivcom. Na Rádiu_FM má každú stredu program Slová_FM. Má rád Island a o islandskej hudbe píše knihu. Je ženatý a má jednu dospelú dcéru. Blízky mu je anarchizmus, no keďže miluje slobodu a vie, že ľudia sú aj zlí, ocitá sa v prirodzenej blízkosti liberálne cítiacich konzervatívcov.
.denník Juraja Kušiernika
Európa sa stretáva so svetom
Je ťažké rozmýšľať a písať o Európskej únii bez irónie a sarkazmu. Po zhliadnutí výstavy Europe Meets The World v kodaňskom Nationalmuseet je to nemožné.
Bez ohľadu na ACTA
Anonymnými hackermi rozpálená debata o zmluve ACTA je oveľa zaujímavejšia než zmluva samotná.
Marián Varga 65
Je to neuveriteľné, ale je to tak: Marián Varga má dnes, 29. januára, 2012, 65. narodeniny.
Rádiové hlavy
Nie, nejde o riaditeľov slovenských rádií, ale o hudbu.
Etta James, RIP
V piatok, 20. januára 2012 zomrela Etta James, veľká soulová a bluesová speváčka. Mala 73 rokov.
Pop Music Business
Vo vlaku z Groningenu do Amsterdamu rozmýšľam o popmusic, o festivale a konferencii Eurosonic Noorderslag a o tom, prečo je Selah Sue hviezda a Eefje de Visser nie.
Rebríky
Neviem komu prvému napadlo zostavovať na konci roka hudobné či literárne rebríčky. Nech už to bol ktokoľvek, zanechal nám danajský dar.
Vianoce: moc bezmocného
Boh, ktorý prichádza ako malé, bezmocné dieťa zachrániť svet. Vianoce.
Václav odišiel za Magorom do neba
Všetci spoloční priatelia hovorili: "S Václavom je zle." Tak zle to s ním bolo, že dnes zomrel. A všetko sa zmenilo. Václav je v nebi s Magorom.
Osveta a mikromágia, Véčko a A4
To, že v roku 2011 osvetové centrum prenájme priestor Véčka kúzelníkovi Geričovi by ma veru ani vo sne nenapadlo.
články
rssTaliani
Milujú film, operu, futbal a módu, skoro nikdy sa neponáhľajú, no stále sú v pohybe, hlasno rozprávajú, sú plní pátosu, skoro vždy meškajú, chaos zvládajú s eleganciou. Taliani.
.juraj Kušnierik16. júl 2010 | prečítané 3907x | reagovalo 7 ľudí | hodnotené 4.3 | hodnotilo 67
Na pár dní som sa ocitol na ostrove Ischia, kde práve prebieha filmový festival Ischia Global s Frankom Nerom, Petrom Fondom, Heather Graham, Ornellou Muti, Lee Danielsom a s mnohými ďalšími. Reportáž o tejto bizarnej, no veľmi sympatickej akcii napíšem do papierového .týždňa, na tomto mieste by som chcel vzdať hold Talianom.
Stereotypy o jednotlivých národoch sú skoro vždy zjednodušujúce: poznám Fínov, ktorí nie su chladní a tichí, Rusov, ktorí nie sú alkoholici, Američanov, ktorí nie sú naivní a obézni, Nemcov, ktorí nie sú nudní, Arabov, ktorí nie sú islamskí fanatici či Židov, ktorí nemyslia len na peniaze.
Ale Taliani, to je niečo iné.
Už ten jazyk: bez ohľadu na to, o čom je reč, je v tom pátos, dráma, romantika. Slová, čo znejú ako bellissima, perfetto, sopratutto, ragazzi alebo arivederci nemá žiaden iný jazyk. Ešte aj futbal volajú calcio s melodramatickým prízvukom na prvej dobe ("kááálčo").
Taliani v sebe spájajú neformálnu nedbalosť a prirodzenú eleganciu. Vidieť to napríklad na tom, ako sa obliekajú. Muži nosia biele či dokonca ružové košele, ale nevadí keď ich nemajú riadne popchaté do nohavíc. Ženy nosia šaty od módnych návrhárov s rovnakou samozrejmosťou ako domáce zástery či plážové šortky.
Kľúčovou časťou festivalu sú debaty s filmovými tvorcami. Moderuje ich zakladateľ a riaditeľ festivalu, filmový kritik a televízna hviezda Pascal Vicedomini (dobré meno, nie?). Ešte ani raz sa nestalo, že by debata začala na čas. Nejakú polhodinu po plánovanom začiatku vbehne Pascal do miestnosti s pozdravom Bongiorno a Ciao ragazzi, objíme a pobozká sa s hosťom, či hosťkou, tituluje ho (či ju) slovom maestro, kladie fundované otázky a keď mu zazvoní mobil, kľudne ho zdvihne a s volajúcim sa stručne porozpráva (Petrovi Fondovi, Lee Danielsovi či Jeremymu Rennerovi to, zdá sa, nevadí).
Alebo doprava: pravidlá cestnej premávky sa dodržiavajú len približne. Hlavným pravidlom je zdravý rozum. Mopedy a skútre, ale aj osobné autá a autobusy sa vtesnajú aj do mikroskopickej medzery, no zároveň neprotestujú a pokojne čakajú, keď ide po kraji cesty žena s kočíkom, alebo keď dve proti sebe idúce autá zastanú tak, aby ch šoféri mohli spolu prehodiť zopár slov. V Taliansku som bol už veľakrát, ale ešte ani raz som tu nevidel dopravnú nehodu...
Alebo televízia: v tejto chvíli mám zapnutý kanál SKY tg24, čo je niečo ako naša TA3. Ak tomu správne rozumiem, práve dvaja starší, sivovlasí novinári (jeden z La Repúbblica, druhý z Corriere della Sera) diskutujú o ekonomickej kríze v Taliansku. Moderuje to mladá blondína, ktorá by sa vo voľnom čase mohla živiť ako modelka. Na rozdiel od jej slovenských kolegov a kolegýň, nie je pred kamerou len na to, aby dávala diskutujúcim slovo. S veľkou vášňou, živo gestikulujúc rukami, vyjadruje svoje názory, nesúhlasí s diskutujúcimi, skáče im do reči, kladie množstvo otázok. A hoci ide o spravodajský kanál, už vášnivo debatujú aspoň 20 minút...
Taliani sú zhovorčiví, priateľskí, dosť neporiadni a asi aj trochu leniví. Nádherný ostrov Ischia vyzerá dosť zanedbane (hoci všetko vlastne veľmi dobre funguje), ale ak mám pravdu povedať, príliš mi to nevadí. Tu ako aj na iných miestach Talianska sa cítim dobre, lebo aj ja som neporiadny a lenivý (a asi aj priateľský) človek. Od talianskych priateľov sa učím tomu, čo znamená Ježišov príkaz "nestarajte sa o zajtrajší deň" a tiež aj to, že napriek všetkým krízam, problémom a tragédiám tohto sveta, možno ním kráčať s eleganciou a užívať si to, čo sa užívať dá. Napríklad slnko, víno, dobré filmy, alebo pohľad na pokojné modré more.
Ešte, že sú na svete Taliani!
Diskusia (7)
-
.mentalita od .straniero | 30. júl 2010 10:14
Zijem v strednom Taliansku a obcas sa rad pozriem na sever, cize Milano a vyssie, lebo je tu obrovsky rozdiel v mentalite. Taliansko je sice jedna obrovska krajina, ale nesmierne rozdielna.
-
.gorgonzola od .magda Kvasnicova | 29. júl 2010 13:54
A propos košele...Neviem, ako Vy, pan Kusnierik, ale ja som si všimla, že talianski muži nosia nie biele či ružové, ale najmä bledomodré košele. A veľmi im to svedčí k tým snedým opáleným tváram a prevažne čiernym vlasom.
-
.ragazzo od .dianaS | 19. júl 2010 14:30
ale to je veľmi zaujímavé, skade máš zdroje, že by na Slovensku tak ženy reagovali? Nepochopil si o čo tu ide? Že ak chce žena v talianskej alebo slovenskej súkromnej TV získať miesto kritériom číslo 1 je vzhľad modelky. Pri mužoch platia iné kritéria číslo 1. Keď si pozrieš anglosaské televízie vrátane spravodajských kanálov, tak to tam vyzerá inak. A je to potom i iné kafe pokiaĺ ide o profesionálnosť.
-
.modelky od .ragazzo | 18. júl 2010 21:07
@dianaS Ale to je velmi zaujimave, ze cela rodina v Taliansku pozera televizor, a ked pridu tie modelky, tak aj Donne (zeny) povedia ze je krásna zena. Na Slovensku by kommentovali zeny tak, ze je ku...a. Takze krasa v Taliansku má iny zmysel.
-
.pripojím sa k miernej kritike od .dianaS | 18. júl 2010 19:38
Talianska televízia je známa tým, že pokiaľ ide o ženy zamestnané v nej musia vyzerať ako modelky + plastické operácie pŕs a podobne k tomu. Čiže sexistické nepísané zákony tak ako na Slovensku. V iných európskych krajinách sa môže stať TV zamestnankyňou na obrazovke aj žena ktorá nemá vzhľad modelky. V tomto sú Slováci posledných 15 rokov veľmi podobní Talianom. Žeby v tom mali prsty mediálni magnáti s ich známymi slabosťami? Náš Paľko R. ktorý je už síce ta tam, ale tradícia ostala vs. Berlusconi? :)
-
.nervozni? od .ragazzo | 17. júl 2010 13:16
@Minárik "Taliani sú veľmi nervózni" Taliani sú emotívni, ale nie nervozni. To je velky rozdiel, aj ked na prvy pohlad je to to iste. Ischia je naozaj bellissima, ale Juraj moze byt rad, ze nebol dlho v Neapolach. Mozno tam by mal ine skusenosti :) Este nieco: taliansky vyraz: Dolce fare niente, takze sladky-prijemny pocit z toho ze nic nerobíme/relaxujeme
-
.nie tak úplne... od .pavol Minárik ml. | 16. júl 2010 20:41
Taliansko je príjemné na pár dní, ale žiť tu je komplikovanejšie. Najprv k článku: neviem, ako na festivale, ale v Turíne je oblečenie veľmi rôznorodé - od uletených módnych vecí až po skutočných "sedlákov". Čo sa týka šoférov, ono "pokojné čakanie" si spravidla spríjemňujú trúbením a vykrikovaním. Taliani sú veľmi nervózni, dokonca aj keď niekto zastane pred nimi na červenú (zjavne tu červené znamená daj prednosť v jazde, nie stoj). Dopravnú nehodu som ešte nevidel, ale autá majú štandardne dosť otlčené. Taliančina je príjemná, no bohužiaľ je to spravidla jediný jazyk, ktorý Taliani ovládajú. Keď vidia, že nerozumiete, snažia sa vysvetliť vec o to urputnejšie - ale stále po taliansky. Rovnako fakt, že majú všetko "na háku" môže byť príjemným spestrením dovolenky, ale keď potrebujete niečo vybaviť, nie je to dvakrát príjemné. Majú napríklad milión malých benzínových púmp, ale zohnať benzín večer alebo cez víkend je problém, lebo všetci majú voľno (spravidla majú dohodnuté rovnaké otváracie hodiny). Napriek svojej neorganizovanosti sa dosť vyžívajú v byrokracii, takže žiadosti musia byť správne vyplnené a olepené správnym kolkom. Približne raz za mesiac máme štrajk dopravy. Vždy v piatok podvečer. Zaujímavý spôsob ako si predĺžiť víkend, ale ako cestujúceho ma to neteší. Aby som to zhrnul, niekedy mi Taliani riadne lezú na nervy. :)
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM