aktualizované
- Pásmo Gazy: Začala sa obnova cezhraničných tunelov
- Netanjahu má po ofenzíve ešte väčší náskok
- Livniová: Izrael môže opäť zaútočiť na tunely v Gaze
- Video: Západný breh hovorí, že sa Izraelčania zbláznili
- Video: Š. Hríb o tom, že Izrael postupuje správne
- Izrael: Armáda stiahla všetkých vojakov z Pásma Gazy

video .týždeň Podľa Západného brehu sa Izraelčania zbláznili
video .týždeň V Pásme Gazy sa skončili boje
video .týždeň Štefan Hríb: Izrael postupuje správne


PÁSMO GAZY: Začala sa obnova cezhraničných tunelov
alArabiya.net

Napriek varovaniam Izraela, tunely pod hranicou Egypta a Pásma Gazy začínajú po konci ofenzívy opäť fungovať. Pre Palestínčanov je to totiž prakticky jediná možnosť, ako sa dostať k nutným zásobám. Stovky z nich sa preto pustili do prác na znovuobnovení tunelov. "Už čoskoro budú fungovať. Nebudem sem prinášať drogy alebo zbrane. Plánujem ho využívať na to, aby som ľuďom dal to, čo najviac potrebujú - potraviny a palivo. A ešte je to aj veľmi výnosné," cituje internetová stránka alArabiya.net majiteľa tunelu Muhammada.

Hamás a iné palestínske islamistické organizácie tunely využívajú na pašovanie zbraní do krajiny. Izrael sa snaží tomu zabrániť a vyhráža sa novou vojenskou operáciou, ak bude cezhraničné pašovanie pokračovať. Ostražitosť zvýšili aj egyptskí bezpečnostní predstavitelia. Tunely militantov sú však pre novinárov nedostupné, nevie sa teda, či ich už začali obnovovať.

Uvalenie blokády na Pásmo Gazy v roku 2007, čím Izrael reagoval na nástup Hamásu k moci, urobilo z vlastníctva tunelov veľký biznis. Blokáda spôsobila výrazný pokles ekonomickej aktivity v palestínskej oblasti. "Musíme z niečoho žiť. Sme ešte mladí a okrem tunelov nemáme žiadnu inú prácu," uviedol iba 18-ročný majiteľ tunela, ktorý sa predstavil len ako Muhammad.

GAZA 23. januára (SITA)

Netanjahu má po ofenzíve ešte väčší náskok
Prieskumy voličských preferencií po konci izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy ukazujú, že z vojenskej operácie najviac profitujú pravicové strany. Opozičný izraelský líder Benjamin Netanjahu zvýšil svoj náskok a po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia 12. februára, by sa mal stať premiérom. Jeho strana Likud je striktne proti rušeniu židovských osád na palestínskych územiach, ktoré židovský štát okupuje od roku 1967.

Likud má v súčasnosti v 120-člennom parlamente iba 12 kresiel, podľa dvoch prieskumov zverejnených v piatok v izraelských denníkov by po voľbách mal mať 29 poslancov. Spolu so židovskými náboženskými stranami by mohol vytvoriť väčšinu 62 alebo 63 hlasov. Hovorí sa však o tom, že sa skôr bude snažiť o istú formu vlády národnej jednoty, ako by sa mal spoliehať na krajne pravicových partnerov. V súčasnosti vládnuca strana Kadima na čele s Cipi Livniovou by mala mať v novom parlamente 24 alebo 25 kresiel, v súčasnosti ich má 29.

Izraelská ofenzíva proti militantnému hnutiu Hamás trvala 22 dní. Privítala ju aj opozícia, ktoré bola proti stiahnutiu sa z Pásmy Gazy v roku 2005, pričom vláde odkázala, že ju na túto situáciu upozorňovala. Vláda navyše čelí kritike za to, že operáciu ukončila príliš skoro, keďže sa nepodarilo celkom odstrániť Hamás.

JERUZALEM 23. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: Hamás zaplatí rodinám tisíc eur za každého mučeníka
Vláda radikálneho palestínskeho hnutia Hamás vo štvrtok oznámila, že zaplatí odškodné vo výške tisíc eur každej z rodín, ktorá prišla o blízkeho človeka, a 4 tisíc eur za každý dom zničený počas izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy. Kompenzácie zahŕňajú aj 500 eur za každú zranenú osobu a 2 tisíc eur pre rodiny, ktorých domy boli poškodené, informoval hovorca hnutia Táhir an-Núnu.

Dvadsaťdva dní trvajúca izraelská ofenzíva proti hnutiu Hamás si v Pásme Gazy vyžiadala okolo 1 330 obetí. Najmenej polovicu z nich tvoria civilisti vrátane 437 detí. Zranenia utrpelo ďalších približne 5 450 osôb, z toho 1 890 detí. Zničených bolo 4 tisíc, poškodených až okolo 17 tisíc domov, uviedli palestínske úrady.

GAZA 22. januára (SITA/AFP)

FRANCÚZSKO: Krajina urobila krok k dialógu s Hamásom
Francúzska diplomacia urobila krok smerom k politickému dialógu s radikálnym palestínskym hnutím Hamás. Pre francúzske média to vo štvrtok potvrdil Yves Aubin, bývalý vysokopostavený diplomat, ktorý už nadviazal v minulosti kontakty s islamistickými lídrami. Aubin uviedol, že vyhlásenie šéfa francúzskej diplomacie Bernarda Kouchnera, ktorý označil Hamás za „partnera pre dialóg“, je krokom správnym smerom. Aubin to uviedol po návrate z Gazy, kde pôsobil ako pozorovateľ Medzinárodnej federácie pre ľudské práva a kde sa stretol aj predstaviteľmi Hamásu. „Nemá absolútne žiadny zmysel žiadať od Hamásu, aby uznal existenciu Izraela, pretože toto má byť v skutočnosti výsledkom dialógu,“ pokračoval diplomat, ktorý o svojej ceste informoval francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Paríž, rovnako ako kvarteto USA, Rusko, EÚ a OSN, si za podmienku pre začatie dialógu stanovil, aby sa Hamás vzdal násilia, uznal existenciu Izraela a rešpektoval predchádzajúce dohody. Podľa tohto bývalého sekčného šéfa pre severnú Afriku a Blízky východ konflikt v Gaze „neposilnil radikálne skupiny“. Naopak, podľa Aubina prevládol aj radoch Hamásu pragmatický prístup, ktorý je otvorený trvalému prímeriu. Bývalý francúzsky veľvyslanec v Egypte priznal, že pre svoju misiu nemal oficiálny mandát, no tvrdí, že sprostredkováva odkazy na obe strany. "Treba začať dialóg s Hamásom a Hamás sa musí vzdať násilia,“ uzatvoril.

PARÍŽ 22. januára (SITA)

KADDÁFÍ: Kľúčom k mieru na Blízkom východe je jeden štát
Jeden kombinovaný štát je najlepší spôsob, ako ukončiť "neutíchajúcu vojnu" medzi Izraelom a Palestínčanmi, napísal vo štvrtok líbyjský vodca Muammar Kaddáfí denníku The New York Times. "História Izraela/Palestíny sa nevyznačuje regionálnymi štandardmi - krajinu obývajú rôzni ľudia, vládli tu mnohé kmene, národy a etnické skupiny...Preto je to také komplikované, keď členovia každej strany tvrdia, že zem je ich," napísal Kaddáfí.

Počas krvavej izraelskej invázie v Pásme Gazy líbyjský líder skonštatoval, že "kamkoľvek sa pozrieme, medzi rečami a zúfalou diplomaciou nie je žiadnej reálnej cesty vpred". "Spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelom a Palestínou je možný, ale leží v histórii ľudí tohto konfliktného územia a nie v únavnej rétorike rozdeľovania a dvojštátneho riešenia," vyhlásil Kaddáfí.

Líbyjský prezident argumentuje, že riešenie v podobe dvoch štátnych celkov by nevyhnutne vytvorilo bezpečnostnú hrozbu pre Izrael, pričom rozdelenie Západného brehu na židovské a arabské oblasti s nárazníkovými zónami by rovnako nefungovalo. "Nárazníkové zóny symbolizujú vylúčenie a rasové napätie. Izraelčania a Palestínčania sú stále vo väčšej miere navzájom prepojení, ekonomicky i politicky," zdôraznil Kaddáfí s tým, že kompromisom je preto "jeden štát pre všetkých - "Izratína", ktorý by ľuďom z každej strany dal pocítiť, že žijú na celom žiadanom území a nie sú vylúčení zo žiadnej jeho časti". Ako ďalej dodal, "asimilácia je v Izraeli už aj tak faktom".
NEW YORK 22. januára (SITA/AFP)


HAMÁS: Hnutie s Fatahom nebude rokovať o zmierení
Vysokopostavený predstaviteľ hnutia Hamás odmietol akékoľvek zmierovacie rozhovory so znepriateleným hnutím Fatah. Jeho vyhlásenie prišlo po tvrdeniach militantov, že sa stali víťazmi, keď ich hnutie (Hamás) prestálo neľútostnú trojtýždennú ofenzívu Izraela v Pásme Gazy.

Sami Chater, člen pobočky militantného hnutia v Damasku, uviedol, že arabské a medzinárodné príspevky určené na obnovenie vojnou zničenej Gazy by mali ísť priamo Hamásu a nie znepriatelenému palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi, ktorý má pod kontrolou Západný breh. Chater vyhlásil, že Abbásovi a jeho palestínskej správe nie je možné dôverovať. Podľa Chatera do Káhiry tento týždeň pocestuje delegácia Hamásu, aby upevnila prímerie v Gaze, ktoré tu vládne od nedele.

DAMASK 22. januára (SITA/AP)

IZRAEL: Vláda vpustí do Pásma Gazy novinárov
Izrael oznámil, že ruší zákaz vstupu zástupcov zahraničných médií do Pásma Gazy. Vo vyhlásení sa uvádza, že na hraničnom priechode Erez budú platiť bežné pracovné hodiny od piatku. Tieto správy prišli po dlhom boji zahraničných novinárov pracujúcich v regióne proti nariadeniu izraelskej vlády.

Izrael zakázal vstup novinárom do Gazy 5. novembra, keď sa prímerie medzi Izraelom a islamským hnutím Hamás začalo rozpadávať. Tento zákaz sa ešte sprísnil 27. decembra, keď Izrael začal proti Hamásu, ktorý ovláda Pásmo Gazy, vojenskú operáciu. Podľa Izraela by povolenie vstupu do oblasti pre novinárov ohrozilo tak ich, ako aj pracovníkov na priechodoch, nakoľko tí sa často stávajú terčmi útokov militantov.

JERUZALEM 22. januára (SITA/AP)

Arabské krajiny upierajú občanom právo vyjadriť sa ku Gaze
Väčšina blízkovýchodných krajín sa na oficiálnej úrovni síce postavila proti izraelskej ofenzíve v Pásme Gazy, právo vyjadriť svoj názor však odopiera svojim občanom, píše vo svojej správe mimovládna organizácia zaoberajúca sa porušovaním ľudských práv vo svete Human Rights Watch (HRW). Kým arabskí a iránski lídri odsúdili trojtýždňovú izraelskú operáciu, "svojim obyvateľom odopreli právo urobiť to isté", píše sa v správe, ktorú zverejnili v stredu. Kritika sa ušla aj Izraelu a Palestínskej samospráve, ktorí takisto zakázali protesty v súvislosti s Pásmom Gazy.

Počas izraelskej ofenzívy, pri ktorej podľa palestínskych zdrojov zahynulo 1284 Palestínčanov, sa v krajinách Blízkeho východu konali protestné zhromaždenia denne. V niektorých prípadoch prerástli do násilností, keď museli zasahovať bezpečnostné jednotky s použitím slzného plynu. V Egypte zatkli v súvislosti s propalestínskymi demonštráciami desiatky členov opozičného Moslimského bratstva. "Pokojné demonštrácie sú nevyhnutnou súčasťou demokratických spoločností a základným právom každého občana," povedala riaditeľka HRW pre oblasť Blízkeho východu a severnej Afriky Sarah Leah Whitsonová.

Podľa správy aktivistov "právo na pokojné zhromaždenie a slobodnú vyjadrovanie názoru sú vážne obmedzované vo väčšine krajín Blízkeho východu", osobitne sa spomína Egypt, Saudská Arábia a Jordánsko. V Egypte už 27 rokov platia mimoriadne zákony, ktoré umožňujú úradom zakázať demonštrácie. Saudská Arábia zakazuje akékoľvek demonštrácie a Jordánsko pravidelne odmieta vydať povolenie protestujúcim proti zahraničnej politike tejto krajiny. "Je to rovnako absurdné ako protiprávne byť oficiálne proti smrti a ničeniu v Pásme Gazy, ale biť, obmedzovať a zatýkať osoby, ktoré chcú proti tomu pokojne protestovať," uviedla Whitsonová.

KÁHIRA 22. januára (SITA/AP)

LIVNIOVÁ: Izrael môže opäť zaútočiť na tunely v Gaze
Izraelská ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová vo štvrtok varovala, že Izrael si ponecháva právo zaútočiť na pašerácke tunely na hraniciach medzi Egyptom a Pásmom Gazy, ktoré ovláda hnutie Hamás. "Veci musia byť jasné - Izrael si ponecháva právo vojensky zasiahnuť proti tunelom raz a navždy," vyhlásila Livniová pre verejný rozhlas. "Ak budeme musieť konať, tak to spravíme. Uplatníme si svoje právo na legitímnu obranu, nenecháme náš osud... na Egypťanov, Európanov ani Američanov," povedala.

Izrael počas intenzívnej 22 dní trvajúcej ofenzívy proti militantnému hnutiu Hamás v Gaze zbombardoval desiatky tunelov na hraniciach medzi Pásmom Gazy a Egyptom. Podľa izraelského ministra obrany Ehuda Baraka ich zničil spolu 150. Barak sa ešte v stredu vyjadril v podobnom duchu ako Livniová: "Ak budeme nútení, bude viac útokov."

Izrael ukončil v nedeľu po 22 dňoch prímerím ofenzívu v Gaze, počas ktorej zahynulo 1 300 Palestínčanov a ďalších 5 300 osôb utrpelo zranenia. O život tiež prišli traja izraelskí civilisti a desiati vojaci.

JERUZALEM 22. januára (SITA/AFP)

Nadišiel čas začať rešpektovať Hamás
Exilový politický líder hnutia Hamás Chálid Mišál v stredu vyhlásil, že nadišiel čas zrušiť zákaz stykov s Hnutím islamského odboja (Hamás). Vo vyhlásení vysielanom v televízii uviedol: "Posledné tri roky sa snažili zbaviť Hamásu... obzvlášť začatím blokády.... Teraz je čas začať hovoriť s Hamásom, ktorý je legitímnou mocou."

Mišál vyzval na zrušenie izraelskej blokády, ktorá sa začala v polovici roka 2007, keď sa Hamás dostal k moci v Pásme Gazy. Tu Izrael v nedeľu ukončil svoju 22 dní trvajúcu ofenzívu proti hnutiu. "Dosiahli sme svoje ciele tým, že sme prinútili nepriateľa, aby zastavil svoju agresiu a stiahol sa," vyhlásil v deň, keď posledný izraelský vojak odišiel z pásma, kde počas bojov prišlo o život viac ako 1 300 Palestínčanov vrátane okolo 400 detí. "Avšak k víťazstvu zostávajú dva ďalšie boje - zrušenie blokády a otvorenie hraničných priechodov (s Gazou), obzvlášť Rafahu, ktorý je našou bránou do sveta," uviedol Mišál žijúci v exile v Damasku."

Izrael v sobotu vyhlásil v Pásme Gazy jednostranné prímerie, ktoré začalo platiť v nedeľu nadránom. V rovnaký deň začala armáda z územia sťahovať svojich vojakov. Jednotýždňové prímerie v nedeľu oznámili aj predstavitelia palestínskych radikálnych organizácií, ktorí sa stretli v sýrskom Damasku. Vysoký predstaviteľ Hamásu Mússa Abú Marzúk vtedy vyzval Izrael, aby stiahol svoje sily a otvoril všetky hraničné priechody. DAMASK 21. januára (SITA/AFP)

Obama zavolal ako prvému Abbásovi, prisľúbil mu trvalý mier
Nový americký prezident Barack Obama v stredu v telefonickom rozhovore s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom prisľúbil, že bude pracovať v prospech "trvalého mieru" na Blízkom východe, informovali palestínski predstavitelia. Obama palestínskemu lídrovi zatelefonoval deň po prevzatí najvyššieho úradu a uistil ho, že s ním mieni "pracovať na budovaní trvalého mieru v regióne," uviedol Abbásov hovorca Nábil Abú Rudeina. Obama tiež Abbásovi povedal, že je prvým zahraničným lídrom, s ktorým sa telefonicky spojil od svojho nastúpenia do funkcie. "Toto je môj prvý telefonát so zahraničným lídrom a volám len niekoľko hodín po prevzatí úradu," citoval Rudeina Obamu.

Obama a jeho ministerka zahraničia Hillary Clintonová prisľúbili, že sa budú zaoberať izraelsko-palestínskym konfliktom okamžite po prevzatí moci. Počas svojej utorkovej inaugurácie nastupujúci americký prezident avizoval aj nový prístup k moslimskému svetu. "K moslimskému svetu si budeme hľadať novú cestu, založenú na spoločnom záujme a vzájomnom rešpekte," povedal.

RAMALLÁH 21. januára (SITA/AFP)

HAMÁS: Obama by sa mal poučiť z chýb predošlých vlád
Palestínske militantné hnutie Hamás, ktoré ovláda Pásmo Gazy, vyzvalo nového amerického prezidenta Baracka Obamu, aby sa poučil z chýb svojho predchodcu Georgea W. Busha. Uviedlo, že nového amerického lídra budú posudzovať podľa jeho skutkov. "Budeme ho súdiť podľa jeho politiky a činov a podľa toho, ako sa poučí z chýb predošlých vlád, najmä z Bushovej a z jeho kriminálnej a nespravodlivej politiky," povedal na tlačovej konferencii v Gaze hovorca islamistov Fawzí Barhúm.
GAZA 21. januára (SITA/AFP)


IZRAEL: Armáda stiahla všetkých vojakov z Pásma Gazy
Izraelská armáda v stredu dokončila odsun svojich vojakov z Pásma Gazy, kde bojovali v 22-dňovej ofenzíve proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamás. Informoval o tom nemenovaný armádny hovorca, ktorého cituje tlačová agentúra AFP. Posledný izraelský vojak podľa neho opustil územie v ranných hodinách. Dodal, že ozbrojené sily zostávajú "pre každý prípad" rozmiestnené okolo celého Pásma Gazy.

Izrael v sobotu vyhlásil v Pásme Gazy jednostranné prímerie, ktoré začalo platiť v nedeľu nadránom. V rovnaký deň začala armáda z územia sťahovať svojich vojakov. Jednotýždňové prímerie v nedeľu oznámili aj predstavitelia palestínskych radikálnych organizácií, ktorí sa stretli v sýrskom Damasku. Vysoký predstaviteľ Hamásu Mússa Abú Marzúk vtedy vyzval Izrael, aby stiahol svoje sily a otvoril všetky hraničné priechody. JERUZALEM 21. januára (SITA/AFP)

Palestínčania neveria, že Obama im prinesie zmenu
Palestínčania z Pásma Gazy, ktorí sa spamätávajú z trojtýždňovej izraelskej ofenzívy, nemajú veľké očakávania zo zmeny v Spojených štátoch amerických, kde sa v utorok ujme prezidentského postu Barack Obama. Gazania neveria, že Obama bude schopný ukončiť kolobeh násilia. "Nikto sa o nás nezaujíma. Ak sa nemôžeme spoľahnúť ani na arabských prezidentov, ako sa môžeme obracať na amerického prezidenta, keď jeho predchodcovia vždy podporovali Izrael?" povedala Leila Chálilová.

Pri ofenzíve na prelome rokov zahynulo počas 22 dní 1300 Palestínčanov, medzi nimi približne štyristo detí. "Obama nevráti môjmu manželovi život. Zomrel ako mučeník a nechal mi šesť detí, o ktoré sa teraz musím postarať sama. Obama mi ani neopraví dom, ktorý zničili vzdušné nálety," dodala Chálilová.

Od Obamovho nástupu do funkcie si veľa nesľubuje ani Samíh Zúhdí, ktorý pracuje v banke. "Žiaden americký prezident nás neodškodní za straty z vojny, ani neoživí našich mučeníkov, ani nevylieči tých, ktorí prišli o končatiny, ani nevybuduje znova domy, ktoré boli zničené. Politici rozumejú len reči záujmov a my nereprezentujeme záujmy Spojených štátov, najmä keď sme (Palestínčania) rozdelení," vyhlásil Zúhdí.

Počas predvolebnej kampane sa hovorilo o Obamových moslimských koreňoch. Napriek tomu je v Pásme Gazy veľmi náročné nájsť niekoho, kto si myslí, že Obama môže naozaj zmeniť tunajší život, napísal korešpondent spravodajskej agentúry AFP. "Napriek všetkému, čo sa hovorilo o jeho arabskom pôvode - čomu osobne neverím - bude konať v súlade so záujmami ľudí, ktorí ho zvolili. Tieto záujmy sú v zhode s izraelskými, pretože je to mocný štát. Palestínčania boli vždy obetnými baránkami," vyhlásil 30-ročný štátny úradník Chalíl al-Attár.

Izraelské letecké, námorné a pozemné útoky zničili tisíce budov a náklady na rekonštrukciu Pásma Gazy by sa podľa očakávaní mohli vyšplhať na niekoľko miliárd dolárov.

GAZA 20. januára (SITA/AFP)

IZRAEL: Vojaci sa z Gazy nestiahnu úplne
Izrael sa nechystá úplne stiahnuť svojich vojakov z Pásma Gazy, informovali v utorok, iba niekoľko hodín pred inauguráciou novozvoleného prezidenta Spojených štátov amerických Baracka Obamu, armádne zdroje. Na správy o tom, že by sa pozemné jednotky mali stiahnuť z Gazy pred tým, ako Obama zloží prezidentský sľub, hovorkyňa armády Avital Liebovichová uviedla: "V tomto momente nikto nehovorí o úplnom stiahnutí vojakov." Vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany dodal: "Bude to závisieť od situácie na mieste." "Postupne redukujeme počet vojakov v Pásme Gazy, ale svoje jednotky ponechávame za hranicami územia v pohotovosti, aby mohli rýchlo reagovať na akúkoľvek situáciu," povedal zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.

Izrael v nedeľu zastavil svoju 22 dní trvajúcu ofenzívu proti hnutiu Hamás v Gaze prímerím. Počas vojny podľa zdravotníckych zdrojov z Gazy prišlo o život 1 300 Palestínčanov a zranenia utrpelo ďalších 5 300. O život tiež prišli traja izraelskí civilisti a desiati vojaci.

JERUZALEM 20. januára (SITA/AFP)

EÚ: Ak bude v Pásme Gazy vládnuť Hamás, obnova bude komplikovaná
Európska komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová v pondelok naznačila, že Európska únia (EÚ) začne práce na obnove infraštruktúry v Pásme Gazy až po tom, ako túto palestínsku oblasť prestane ovládať militantné hnutie Hamás. EÚ považuje Hamás za teroristickú organizáciu a nemá s ním žiadne priame kontakty. Ferrerová-Waldnerová síce Hamás výslovne nespomenula, ale pomerne jasne naznačila, že bude náročné znovu vybudovať Pásmo Gazy, kým bude islamistické hnutie proti medzinárodným mierovým snahám. "Na rekonštrukciu potrebujete aj druhú stranu. Prebieha teraz proces zjednotenia? Čo sa bude diať? Toto všetko je otvorené," povedala.

Komisárka tiež vyhlásila, že konfrontácia Hamásu s Izraelom narušila nádeje obyvateľov Pásma Gazy na lepší život. "Nechceme pokračovať v rekonštrukcii Pásma Gazy každých neviem koľko rokov. To, čo chceme vidieť, je jednoznačný udržateľný mier," zdôraznila.

Izrael v nedeľu ukončil trojtýždňovú operáciu v Pásme Gazy, pri ktorej zomrelo približne 1200 ľudí. Škody na domoch, verejných budovách a sieťach technických zariadení predstavujú približne 1,4 miliardy dolárov. Európske krajiny sú tradične jedným z najštedrejších darcov pre Palestínčanov, ale Ferrerová-Waldnerová pripomenula, že oni sami musia od svojich lídrov požadovať mier. "Vždy sme boli na strane palestínskeho obyvateľstva a vždy aj budeme, ale zároveň musia aj všetci Palestínčania povedať, že chcú mier," povedala. "Vieme, že mnoho ľudí bolo zabitých a je nám to nesmierne ľúto. Nechceme, aby boli civilisti zabíjaní, ale aj obyvatelia sa musia rozhodnúť, či chcú mier," zdôraznila eurokomisárka.

JERUZALEM 19. januára (SITA/AP)

PALESTÍNA: Abbás vyzýva na vytvorenie vlády národnej jednoty
Prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás vyzval v pondelok na vytvorenie vlády národnej jednoty medzi jeho hnutím Fatah a militantným hnutím Hamás, ktorá by následne vyhlásila simultánne prezidentské a parlamentné voľby. "Dnes je nevyhnutné vytvoriť vládu národnej jednoty, ktorá potom uskutoční simultánne prezidentské a parlamentné voľby," povedal Abbás na summite Ligy arabských štátov v Kuvajte. Všetky palestínske politické frakcie by sa podľa neho mali stretnúť a dohodnúť sa.

Vláda na palestínskych územiach je rozdelená od júna 2007, pričom hnutie Hamás kontroluje Pásmo Gazy a Abbásova vláda Západný breh Jordánu. Hamás podporovaný Sýriou a Iránom sa po prvýkrát v histórii zúčastnil na piatkovom summite arabských krajín v Katare ako reprezentant Palestínčanov. Hamás odmieta konanie nových parlamentných volieb pred januárom 2010, keď sa majú podľa zákona uskutočniť. Hnutie tiež odmieta uznať Abbása za prezidenta, pretože jeho funkčné obdobie malo vypršať 8. januára. Podľa Fatahu však Abbásov mandát pokračuje, keďže na základe volebného zákona sa musia prezidentské a parlamentné voľby konať zároveň.

KUVAJT 19. januára (SITA/AFP)

IZRAEL: Odsun z Pásma Gazy dokončí pred Obamovou inauguráciou
Izraelská armáda sa postupne sťahuje z Pásma Gazy, pričom odsun chce ukončiť v utorok ešte pred inauguráciou nového amerického prezidenta Baracka Obamu. Izraelskému denníku Haaretz to povedal vládny predstaviteľ pod podmienkou anonymity. Hovorca izraelskej vlády Mark Regev tento časový harmonogram odsunu nepotvrdil. Povedal len, že ak nebudú útoky na Izrael pokračovať, jednotky sa stiahnu "skoro okamžite". Izraelský premiér Ehud Olmert v nedeľu vyhlásil, že Izrael si neplánuje ponechať v Pásme Gazy vojakov. "Nechceme kontrolovať Gazu, nechceme tam zostať, ale plánujeme sa stiahnuť čo najrýchlejšie," povedal.

Izraelská ofenzíva v Pásme Gazy trvala 22 dní. Tanky a jednotky vstúpili do Pásma Gazy 3. januára. Izrael v sobotu vyhlásil v Pásme Gazy jednostranné prímerie, ktoré začalo platiť v nedeľu o 1:00 SEČ. Jednotýždňové prímerie v nedeľu oznámili aj predstavitelia palestínskych radikálnych organizácií vrátane Hamásu, ktorí sa stretli v sýrskom Damasku.

JERUZALEM 19. januára (SITA)

ERDOGAN: Medzinárodné spoločenstvo musí rešpektovať Hamás
Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan v pondelok počas návštevy sídla EÚ v Bruseli uviedol, že medzinárodné spoločenstvo musí rešpektovať Hamás po vojne s Izraelom. Podľa Erdogana, ktorý vystúpil na konferencii Európskeho centra pre politiku, militantná islamská skupina jasne vyhrala v roku 2007 voľby v Gaze, a to sa musí rešpektovať. "Nemali by sme ich zatláčať do kúta, pretože...to spôsobí extrémizmus. Ak chceme v tej oblasti vybudovať demokraciu, mali by sme rešpektovať rozhodnutie ľudí vo voľbách," povedal turecký premiér, ktorého strana vychádza z islamských koreňov.
Európska únia aj USA uvádzajú Hamás na zozname teroristických organizácii a odmietajú s ním akékoľvek kontakty, pokiaľ neuzná právo Izraela na existenciu a nevzdá sa násilia. Podľa Erdogana jeho Strana spravodlivosti a rozvoja čelila spočiatku tiež medzinárodnému odsúdeniu. BRUSEL 19. januára (SITA/AFP)

Vojna v Gaze prehĺbila spor rivalov v palestínskom tábore
Izraelská vojna v Gaze ešte väčšmi rozdelila tábor Palestínčanov. Priepasť, ktorá sa vytvorila v júni 2007, keď Hamás vyhnal svojich rivalov z hnutia Fatah z Gazy, sa po 22-dňovej izraelskej ofenzíve na Hamás v Pásme Gazy ešte rozšírila. Hamás podporovaný Sýriou a Iránom sa po prvýkrát v histórii zúčastnil na piatkovom summite arabských krajín v Katare ako reprezentant Palestínčanov, zatiaľ čo Západom podporovaný prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás, ktorú Hamás vyhnal z Gazy, neúspešne vyzýval na uzavretie prímeria spolu s Egyptom, Saudskou Arábiou a USA.

Nakoniec, počas 22. dňa ofenzívy, Izrael zastavil boje, ktoré si vyžiadali takmer 1300 palestínskych obetí bez toho, aby uzavreli s Palestínčanmi nejakú záväznú dohodu. "Neschopnosť Palestínčanov zaujať jednotnú pozíciu vedie k zvýšeným snahám arabských štátov posilniť ich vlastnú pozíciu v regióne," napísal Chálil Šahín, nezávislý politický analytik na Západnom brehu.

RAMALLÁH 19. januára (SITA/AFP)

HAMÁS: Počas izraelskej ofenzívy prišlo o život iba 48 bojovníkov
Ozbrojené krídlo hnutia Hamás v pondelok vyhlásilo, že počas 22-dňovej izraelskej operácie v Pásme Gazy padlo iba 48 bojovníkov. "Oznamujeme našim ľuďom mučenícku smrť 48 bojovníkov al-Kassámu," uviedol počas tlačovej konferencie vysielanej v televízii Abú Ubejdá, hovorca Brigád Izzidín al-Kassám. Izrael tvrdí, že počas operácie Liate olovo, ktorá sa začala 27. decembra a ktorá sa skončila v nedeľu jednostranným vyhlásenia prímeria, zabil viac ako 500 členov Hamásu.

Izraelskí vojaci sa v pondelok začali sťahovať z Gazy po tom, ako ukončili svoju ofenzívu proti hnutiu Hamás. Vysokopostavený líder Hamásu Ismaíl Haníja uviedol, že vojna proti Izraelu, počas ktorej prišlo o život viac ako 1 300 Palestínčanov, sa skončila "veľkým víťazstvom". Irán, verný podporovateľ islamského Hamásu, k tomu hnutiu dokonca zablahoželal.

GAZA 19. januára (SITA/AFP)

Ahmadínedžád zablahoželal Hamásu k víťazstvu
Iránsky premiér Mahmúd Ahmadínedžád v pondelok zablahoželal hnutiu Hamás k jeho "víťazstvu" vo vojne proti Izraelu, informovala štátna tlačová agentúra IRNA. "Dnešný deň je začiatkom víťazstva a húževnatosť dokončí ohnivá víťazstva," povedal Ahmadínedžád exilovému šéfovi Hamásu Chálidovi Mišálovi počas telefonického rozhovoru. Islamský štát, dodal, by sa mal snažiť "tlačiť na sionistický režim, aby sa úplne stiahol, otvoriť hraničné priechody, súdiť sionistických zločincov, prerušiť styky s falošným sionistickým režimom a bojkotovať jeho výrobky a tiež výrobky jeho podporovateľov".

Izraelskí vojaci sa v pondelok začali sťahovať z Gazy po tom, ako ukončili svoju 22-dňovú ofenzívu proti hnutiu Hamás. Vysokopostavený líder Hamásu Ismaíl Haníja uviedol, že vojna proti Izraelu, počas ktorej prišlo o život viac ako 1 300 Palestínčanov sa skončila "veľkým víťazstvom". Irán je verným podporovateľom islamsistického Hamásu, ktoré ovláda Pásmo Gazy, a neuznáva svojho úhlavného nepriateľa Izrael.

TEHERÁN 19. januára (SITA/AFP)

Káhira pozýva Izrael a Hamás na ďalšie rokovania
Egypt pozval na štvrtok do Káhiry na ďalšie rokovania o dlhodobom prímerí v Pásme Gazy delegácie Izraela a palestínskeho militantného hnutia Hamás, ktoré ovláda Pásmo Gazy. V pondelok o tom s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí informovala egyptská tlačová agentúra MENA. Malo by ísť o separátne rokovania, keďže Izrael s Hamásom aj Hamás s Izraelom spolu rokovať odmietajú.

Podobné nepriame rokovania medzi Izraelom a Hamásom prebiehali v Egypte aj minulý týždeň. Za Káhiru rokuje s oboma stranami šéf egyptskej tajnej služby Umar Sulejman.

Izrael začal v nedeľu dodržiavať v Pásme Gazy jednostranné dočasné prímerie. Egypt by však chcel vyjednať obojstranný a trvalý pokoj zbraní. KÁHIRA 19. januára (SITA/AFP)

IZRAEL: Armáda začala postupný odsun z Pásma Gazy
Izrael začal v nedeľu postupne sťahovať svojích vojakov z Pásma Gazy po tom, ako na území začalo platiť prímerie. Informovala o tom nemenovaná hovorkyňa izraelskej armády, ktorú cituje tlačová agentúra AFP. Na odsun vojakov z palestínskeho územia predtým vyzvali mnohí zahraniční predstavitelia vrátane francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a britského premiéra Gordona Browna, ktorí sa zúčastnili na nedeľňajšom krízovom summite v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch.

"Môžem potvrdiť, že prebieha postupný ústup z Pásma Gazy," uviedla pre AFP armádna hovorkyňa. Izraelský premiér Ehud Olmert v nedeľu vyhlásil, že má záujem na "čo najrýchlejšom" stiahnutí vojakov z Pásma Gazy. Vyjadril sa tak pred európskymi lídrami, ktorí pricestovali do Jeruzalema zo summitu v Egypte.

Izrael v sobotu vyhlásil v Pásme Gazy jednostranné prímerie, ktoré začalo platiť v nedeľu o 1:00 SEČ. Na území však zatiaľ ponechal svojích vojakov. Jednotýždňové prímerie v nedeľu oznámili aj predstavitelia palestínskych radikálnych organizácií, ktorí sa stretli v sýrskom Damasku. JERUZALEM 18. januára (SITA/AFP)

Izrael otvoril poľnú nemocnicu pre Palestínčanov
Izrael otvoril v nedeľu na hraničnom priechode s palestínskym Pásmom Gazy poľnú nemocnicu, v ktorej budú izraelskí lekári poskytovať ošetrenie Palestínčanom zraneným pri izraelských útokoch. V prípadoch, keď to bude potrebné, bude Izrael palestínskych pacientov rozvážať podľa špecifických potrieb do nemocníc v izraelskom vnútrozemí. V poľnej nemocnici, ktorú Izrael umiestnil na hraničnom priechode Erez, sa nachádza osem lôžok a jej súčasťou je aj lekáreň.
EREZ 18. januára (SITA/AP)

Palestínske ozbrojené frakcie vyhlásili týždňové prímerie
Predstavitelia palestínskych ozbrojených frakcií sa v nedeľu stretli v sýrskom Damasku, kde vyhlásili týždňové prímerie v Pásme Gazy. Tlačovú agentúru AFP o tom informoval hovorca radikálneho Hnutia islamského džihádu v Palestíne (Islamský džihád) Davúd Šiháb. Jeho vyjadrenie neskôr potvrdil exilový predstaviteľ Hnutia islamského odboja (Hamás) Mússa Abú Marzúk, ktorý vystúpil v sýrskej štátnej televízii.

"Palestínske skupiny sa stretli v Damasku a čoskoro ohlásia jednotýždňové prímerie v záujme otvorenia hraničných priechodov a umožnenia prísunu humanitárnej pomoci," uviedol Šiháb. "Počas tohto obdobia je odboj pripravený reagovať na všetky iniciatívy Egypťanov, Turkov, Sýrčanov a Arabov, ktoré umožnia úplné stiahnutie izraelských vojakov a úplné otvorenie hraničných priechodov." Slová hovorcu Islamského džihádu potvrdil Abú Marzúk, ktorého AFP cituje ako druhého najvyššieho predstaviteľa Hamásu. "My v hnutiach palestínskeho odboja oznamujeme prímerie v Pásme Gazy a požadujeme, aby sa nepriateľské sily do týždňa stiahli, otvorili všetky hraničné priechody a dovolili tak prísun humanitárnej pomoci a základných tovarov," vyhlásil exilový líder. "Sme pripravení prijať všetky snahy, najmä tie zo strany Egypťanov, Turkov, Sýrčanov a Katarčanov, o dosiahnutie dohody, ktorá splní naše známe požiadavky, teda zrušenie blokády (Pásma Gazy) raz a navždy a otvorenie všetkých hraničných priechodov vrátane priechodu Rafah," dodal.

Hovorca izraelskej vlády Mark Regev reagoval slovami, že židovský štát "s Hamásom nevyjednáva". "Izrael oznámil jednostranné zastavenie aktivít v ofenzíve proti Hamásu. Ak Hamás nebude útočiť na Izrael a nebude provokovať Izrael, prímerie budeme dodržiavať," uviedol. Regev odmietol povedať, kedy a či vôbec Izrael plánuje otvoriť priechody na hraniciach Pásma Gazy, ktoré je izolované od júna 2007, keď Hamás násilím prevzal moc.

Hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí Hossám Zakí predtým informoval AFP, že Káhira v nedeľu viedla rozhovory s Hamásom v snahe "upevniť" izraelské prímerie a dosiahnuť trvalé zastavenie násilia. Egyptský mierový plán, ktorý 6. januára predstavil prezident Husní Mubarak, je podľa neho "stále platný a živý". Iniciatíva predpokladá prímerie, opätovné otvorenie hraníc Pásma Gazy, zastavenie pašovania zbraní a obnovenie palestínskych rozhovorov o zmierení.

GAZA/DAMASK 18. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: V troskách našli ďalších 95 mŕtvych
Palestínski zdravotníci v Pásme Gazy v nedeľu informovali, že po vyhlásení prímeria zo strany Izraela našli v troskách telá ďalších 95 osôb, ktoré zahynuli počas 22-dňovej ofenzívy. Ako uviedol vedúci tamojších záchranných služieb Muáwíjja Hassanií, väčšinu mŕtvych našli v severných mestách Džabáljá a Bajt Láhjá. Niekoľko tiel podľa neho našli aj v oblasti Zajtún na juhozápadnom okraji mesta Gaza. Uvedené miesta boli v predošlých dňoch dejiskom jedných z najprudších zrážok medzi izraelskými pozemnými silami a palestínskymi bojovníkmi.
GAZA 18. januára (SITA/AFP)

OLMERT: Prímerie v Gaze neustále prehodnocujeme
Izraelský premiér Ehud Olmert v nedeľu vyhlásil, že jednostranné prímerie v Pásme Gazy je "krehké" a vláda ho neustále prehodnocuje. Zároveň varoval, Izrael môže odpovedať na pokračujúce útoky palestínskych militantov. Vyjadril sa tak po tom, ako militanti z Pásma Gazy v ranných hodinách odpálili na Izrael niekoľko rakiet. Izraelská armáda medzitým informovala o nedeľňajšom leteckom zásahu proti skupine, ktorá odpaľovala rakety na severe Pásma Gazy.

"Rozhodnutie vlády umožňuje Izraelu odpovedať a obnoviť paľbu, ak bude náš nepriateľ v Pásme Gazy pokračovať vo svojích útokoch," upozornil Olmert na úvod pravidelnej vládnej schôdze v Jeruzaleme. "Dnes ráno opäť potvrdili, že prímerie je krehké a musí byť prehodnocované každú minútu," povedal premiér. "Dúfame, že paľba skončí. Ak bude pokračovať, Izraelské obranné sily (armáda) budú odpovedať."

Podľa nemenovaného hovorcu, ktorého cituje tlačová agentúra AFP, izraelské lietadlá v nedeľu zasahovali proti "čate odpaľujúcej rakety" v meste Bajt Hánún na severe Pásma Gazy. Ako dodal, terčom útoku bola tá istá skupina, ktorá v ranných hodinách odpálila rakety na izraelské mesto Sderot. Armáda predtým informovala, že militanti z Pásma Gazy odpálili najmenej päť rakiet, z ktorých štyri dopadli v okolí Sderotu. Palestínsky útok si nevyžiadal žiadne zranenia. Letecký zásah proti útočníkom bol prvým svojho druhu od začiatku prímeria, ktoré platí od 2:00 miestneho času (1:00 SEČ).

JERUZALEM 18. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: Útoky a zrážky pokračujú napriek prímeriu
Militanti v palestínskom Pásme Gazy v nedeľu odpálili ďalšie rakety na územie Izraela, ktorý iba niekoľko hodín predtým vyhlásil jednostranné prímerie po 22-dňovej ofenzíve proti radikálnemu hnutiu Hamás. Informoval o tom nemenovaný hovorca izraelskej armády. Tá podľa neho zaznamenala odpálenie najmenej piatich rakiet, z ktorých štyri dopadli v okolí izraelského mesta Sderot vzdialeného päť kilometrov od hranice. Zatiaľ nie je známe, či si útok vyžiadal nejaké obete.

Izraelské pozemné sily v meste Gaza sa krátko predtým dostali pod paľbu, ktorá vyvolala prvú zrážku od začiatku prímeria. Podľa armádnej hovorkyne, ktorú cituje tlačová agentúra AFP, izraelská tanková jednotka paľbu opätovala, pričom zasiahla niekoľko ozbrojencov. Dodala, že incident sa odohral v štvrti Tuffáh. Palestínski predstavitelia informácie zatiaľ nepotvrdili. Izraelský verejnoprávny rozhlas predtým informoval o paľbe z vrtuľníka na bližšie neurčenom mieste v Gaze. Podľa svedkov tiež pred svitaním došlo k prestrelke medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi pri meste Rafah na hranici s Egyptom. Izraelská armáda však túto správu nepotvrdila.

Jednostranné prímerie, ktoré v sobotu večer ohlásil izraelský premiér Ehud Olmert, začalo platiť v nedeľu o 2:00 miestneho času (1:00 SEČ).

JERUZALEM/GAZA 18. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: Začalo sa prímerie
Izraelská armáda začala v noci zo soboty na nedeľu dodržiavať jednostranné prímerie v palestínskom Pásme Gazy. Prímerie vstúpilo do platnosti v nedeľu o 02.00 miestneho času (01.00 SEČ). Palestínski militanti ešte využili čas medzi jedenástou večer, kedy prímerie ohlásil izraelský premiér Ehud Olmert, a druhou po polnoci, na vystrelenie najmenej ôsmich ďalších rakiet na izraelské územie. Od začiatku platnosti prímeria zatiaľ neboli zaznamenané žiadne incidenty.

Izraelskí vojaci zatiaľ v Pásme Gazy zostávajú. "Ak sa naši nepriatelia rozhodnú udrieť, ak chcú pokračovať, potom sa izraelská armáda nebude rozpakovať použiť silu," oznámil premiér Olmert. Izrael podľa neho už naplnil ciele ofenzívy v Pásme Gazy. Hlavným cieľom Izraela bolo zastaviť ostreľovanie izraelského územia palestínskymi raketami.

Prímerie schválila v sobotu v Tel Avive izraelská bezpečnostná rada. Z 11 členov rady, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom v krajine, hlasovalo za prímerie osem a proti nemu dvaja jej členovia, jeden sa hlasovania zdržal.

Izrael spustil útoky na Pásmo Gazy 27. decembra a doteraz pri nich zahynulo vyše 1200 Palestínčanov, z toho najmenej 400 detí. Na izraelskej strane prišli o život desiati vojaci a traja civilisti.

Izrael by mal teraz prestať útočiť zatiaľ na desať dní, počas tohto obdobia však izraelské vojská zostanú v Pásme Gazy. Vojaci budú mať právo použiť zbrane v prípade palestínskeho útoku. Hraničné priechody by mali zatiaľ zostať zatvorené, až kým sa nevyriešia sporné otázky s Palestínčanmi.

Zatiaľ nie je jasné, či sa k prímeriu pripojí aj palestínske militantné hnutie Hamás, ktoré Pásmo Gazy ovláda. Ešte krátko pred začiatkom izraelského prímeria vyhlasovalo, že jeho jednotky neprestanú bojovať, až kým z Pásma Gazy Izraelčania neodídu. "Sionistický nepriateľ musí zastaviť agresiu, úplne sa stiahnuť z Pásma Gazy, ukončiť jeho blokádu a otvoriť hraničné priechody. Nebudeme akceptovať v Pásme Gazy ani jedného izraelského vojaka," oznámil v sobotu večer hovorca Hamásu Fawzí Barhúm.

Izrael a Hamás sa rozchádzajú najmä v otázke stráženia hraníc Pásma Gazy. Podľa Izraela majú na nich byť regulárne palestínske bezpečnostné jednotky a nie sily Hamásu, ktoré Izrael neuznáva. Priechod Rafah, ktorý je jediným hraničným priechodom s Egyptom, majú strážiť Egypťania a Izraelčania chcú dianie na hraniciach monitorovať prostredníctvom kamerového systému. Hamás však trvá na tom, že hranice budú strážiť jeho sily, keďže sily lojálne hnutiu Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása Hamás neuznáva. Hamás, ktorý minulý rok kompletne ovládol Pásmo Gazy, požaduje v prvom rade okamžité otvorenie hraníc pre humanitárnu pomoc a inú dôležitú premávku.

Hamás v piatok ponúkol Izraelu rok trvajúce prímerie pod podmienkou, že sa jeho ozbrojené sily stiahnu z Pásma Gazy a Izrael zároveň ukončí blokádu územia trvajúcu od júna roku 2007. To však Izrael odmietol.

JERUZALEM 18. januára (SITA/AFP)

Nechceme tu ani jedného izraelského vojaka
Palestínske militantné hnutie Hamás si praje, aby v Pásme Gazy, ktoré ovláda, nezostal ani jeden izraelský vojak. V reakcii na vyhlásenie jednostranného prímeria Izraelom to v sobotu večer v Gaze vyhlásil hovorca Hamásu Fawzí Barhúm. "Sionistický nepriateľ musí zastaviť agresiu, úplne sa stiahnuť z Pásma Gazy, ukončiť jeho blokádu a otvoriť hraničné priechody. Nebudeme akceptovať v Pásme Gazy ani jedného izraelského vojaka," povedal hovorca Hamásu.

Izraelský premiér Ehud Olmert vyhlásil v sobotu jednostranné prímerie zo strany Izraela v Pásme Gazy. Prímerie sa začne v nedeľu o 02.00 miestneho času (01.00 SEČ). Izraelskí vojaci však zatiaľ v pásme zostanú. "Ak sa naši nepriatelia rozhodnú udrieť, ak chcú pokračovať, potom sa izraelská armáda nebude rozpakovať použiť silu," povedal Olmert.

Izrael podľa neho už naplnil ciele ofenzívy v Pásme Gazy. Tento bod Olmert hlbšie nerozviedol, hlavným cieľom Izraela však bolo zastaviť ostreľovanie izraelského územia palestínskymi raketami.

Prímerie schválila krátko pred Olmertovým vystúpením na rokovaní v Tel Avive izraelská bezpečnostná rada. Z 11 členov rady, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom v krajine, hlasovalo za prímerie osem a proti nemu dvaja jej členovia, jeden sa hlasovania zdržal.

Izrael spustil útoky na Pásmo Gazy 27. decembra a doteraz pri nich zahynulo vyše 1200 Palestínčanov, z toho najmenej 400 detí. Na izraelskej strane prišli o život desiati vojaci a traja civilisti.

Izrael by mal teraz prestať útočiť zatiaľ na desať dní, počas tohto obdobia však izraelské vojská zostanú v Pásme Gazy. Vojaci budú mať právo použiť zbrane v prípade palestínskeho útoku. Hraničné priechody by mali zatiaľ zostať zatvorené, až kým sa nevyriešia sporné otázky s Palestínčanmi.

Izrael a Hamás sa rozchádzajú najmä v otázke stráženia hraníc Pásma Gazy. Podľa Izraela majú na nich byť regulárne palestínske bezpečnostné jednotky a nie sily Hamásu, ktoré Izrael neuznáva. Priechod Rafah, ktorý je jediným hraničným priechodom s Egyptom, majú strážiť Egypťania a Izraelčania chcú dianie na hraniciach monitorovať prostredníctvom kamerového systému. Hamás však trvá na tom, že hranice budú strážiť jeho sily, keďže sily lojálne hnutiu Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása Hamás neuznáva. Hamás, ktorý minulý rok kompletne ovládol Pásmo Gazy, požaduje v prvom rade okamžité otvorenie hraníc pre humanitárnu pomoc a inú dôležitú premávku.

Hamás v piatok ponúkol Izraelu rok trvajúce prímerie pod podmienkou, že sa jeho ozbrojené sily stiahnu z Pásma Gazy a Izrael zároveň ukončí blokádu územia trvajúcu od júna roku 2007. To však Izrael odmietol.

GAZA 17. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: Izrael vyhlásil prímerie
Izraelský premiér Ehud Olmert vyhlásil v sobotu jednostranné prímerie zo strany Izraela v palestínskom Pásme Gazy. Prímerie sa začne v nedeľu o 02.00 miestneho času (01.00 SEČ). Izraelskí vojaci však zatiaľ v Pásme Gazy zostanú. "Ak sa naši nepriatelia rozhodnú udrieť, ak chcú pokračovať, potom sa izraelská armáda nebude rozpakovať použiť silu," povedal Olmert.

Izrael podľa neho už naplnil ciele ofenzívy v Pásme Gazy. Tento bod Olmert hlbšie nerozviedol, hlavným cieľom Izraela však bolo zastaviť ostreľovanie izraelského územia palestínskymi raketami.

Prímerie schválila krátko pred Olmertovým vystúpením na rokovaní v Tel Avive izraelská bezpečnostná rada. Z 11 členov rady, ktorá je najvyšším bezpečnostným orgánom v krajine, hlasovalo za prímerie osem a proti nemu dvaja jej členovia, jeden sa hlasovania zdržal.

Izrael spustil útoky na Pásmo Gazy 27. decembra a doteraz pri nich zahynulo vyše 1200 Palestínčanov, z toho najmenej 400 detí. Na izraelskej strane prišli o život desiati vojaci a traja civilisti.

Izrael by mal teraz prestať útočiť zatiaľ na desať dní, počas tohto obdobia však izraelské vojská zostanú v Pásme Gazy. Vojaci budú mať právo použiť zbrane v prípade palestínskeho útoku. Hraničné priechody by mali zatiaľ zostať zatvorené, až kým sa nevyriešia sporné otázky s Palestínčanmi.

Zatiaľ nie je jasné, či sa k prímeriu pripojí aj palestínske militantné hnutie Hamás, ktoré Pásmo Gazy ovláda. Podľa zatiaľ posledného vyhlásenia hnutia neprestanú jeho jednotky bojovať, až kým z Pásma Gazy Izraelčania neodídu.

Izrael a Hamás sa rozchádzajú najmä v otázke stráženia hraníc Pásma Gazy. Podľa Izraela majú na nich byť regulárne palestínske bezpečnostné jednotky a nie sily Hamásu, ktoré Izrael neuznáva. Priechod Rafah, ktorý je jediným hraničným priechodom s Egyptom, majú strážiť Egypťania a Izraelčania chcú dianie na hraniciach monitorovať prostredníctvom kamerového systému. Hamás však trvá na tom, že hranice budú strážiť jeho sily, keďže sily lojálne hnutiu Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása Hamás neuznáva. Hamás, ktorý minulý rok kompletne ovládol Pásmo Gazy, požaduje v prvom rade okamžité otvorenie hraníc pre humanitárnu pomoc a inú dôležitú premávku.

Hamás v piatok ponúkol Izraelu rok trvajúce prímerie pod podmienkou, že sa jeho ozbrojené sily stiahnu z Pásma Gazy a Izrael zároveň ukončí blokádu územia trvajúcu od júna roku 2007. To však Izrael odmietol.

TEL AVIV 17. januára (SITA/AFP)

Propalestínska demonštrácia v Londýne, stovky zatknutých
Asi 3500 ľudí sa v sobotu zúčastnilo na propalestínskej demonštrácii v Londýne. Vystúpili na nej aj niekoľkí poslanci, predstavitelia odborov a priemyslu. Polícia na záver akcie zadržala asi 200-člennú skupinku radikálnych demonštrantov, ktorí sa snažili dostať cez policajné zátarasy a podľa všetkého chceli zaútočiť na izraelské veľvyslanectvo, tak ako sa to stalo pri podobnej demonštrácii pred týždňom. Podľa Scotland Yardu niektorí demonštranti rozbíjali okná a ničili zariadenie v obchodoch.

Pri izraelských útokoch v palestínskom Pásme Gazy, ktoré trvajú od 27. decembra, zahynulo už viac ako 1200 Palestínčanov, z toho veľký počet detí. Predpokladá sa, že izraelský premiér Ehud Olmert v sobotu večer aspoň dočasne ukončí boje vyhlásením jednostranného prímeria. LONDÝN 17. januára (SITA/AFP)

Zranených Palestínčanov budú liečiť v Izraeli
Zranení Palestínčania z Pásma Gazy, kde pri izraelských útokoch prišlo od 27. decembra o život už vyše 1200 ľudí, budú môcť od nedele vyhľadať lekársku pomoc v Izraeli. V sobotu o tom rozhodla izraelská vláda. Na hraničnom priechode Erez Izrael otvorí jednotku intenzívnej starostlivosti pre Palestínčanov, odkiaľ ich bude rozvážať podľa špecifických potrieb pacientov do nemocníc v izraelskom vnútrozemí. Informovalo o tom v sobotu izraelské ministerstvo zdravotníctva.

JERUZALEM 17. januára (SITA/AFP)

EGYPT: Mubarak vyzýva na bezpodmienečné prímerie v Gaze
Egyptský prezident Husní Mubarak v sobotu vyzval na okamžité a bezpodmienečné prímerie v Pásme Gazy a úplné stiahnutie izraelských síl z palestínskeho územia. Vyjadril sa tak v príhovore, ktorý odvysielala egyptská štátna televízia. Mubarak v ňom zároveň vyzval na usporiadanie medzinárodnej konferencie venovanej obnove Gazy po tom, ako sa skončí izraelská ofenzíva. Útoky židovského štátu na husto obývanom území si doteraz vyžiadali životy najmenej 1188 Palestínčanov a spôsobili tiež škody odhadované na stovky miliónov dolárov.

"Žiadam dnes Izrael, aby ihneď ukončil svoje vojenské operácie... Vyzývam jeho vedenie na okamžité bezpodmienečné prímerie a úplné stiahnutie izraelských vojakov z pásma," povedal Mubarak v televíznom príhovore. Prezident pritom odmietol návrhy, aby na hranici s Pásmom Gazy pôsobili zahraniční pozorovatelia. "Egypt v úsilí o zastavenie agresie pracuje na zabezpečení svojích hraníc s Izraelom a Pásmom Gazy a nikdy nebude akceptovať prítomnosť zahraničných pozorovateľov na svojom území... Hovorím, že je to červená čiara, ktorú nedovolíme prekročiť," varoval.

Podľa Mubaraka Egypt "vyzve na medzinárodnú konferenciu pre krajiny a medzinárodné skupiny darcov", ktorá "zhromaždí potrebný materiál pre obnovu Gazy". Palestínsky ústredný štatistický úrad v sobotu zverejnil odhad, podľa ktorého izraelská ofenzíva spôsobila iba na infraštruktúre škody vo výške 476 miliónov amerických dolárov (358,7 mil. eur). Podľa oficiálnych údajov tiež bolo zničených okolo 4000 príbytkov, 48 vládnych kancelárii a budov, 30 policajných staníc a 20 mešít. Rozsiahly zoznam obsahuje aj škody spôsobené na cestách, školách, elektrickej
sieti a vodovodoch. Celkový podiel zničených alebo poškodených budov na území dosahuje 14 percent. Očakáva sa, že rekonštrukcia Gazy bude témou regionálneho ekonomického summitu, ktorý sa uskutoční 19. a 20. januára v Kuvajte. Zámer usporiadať konferenciu darcov v pondelok oznámil aj český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg, ktorý v sobotu pricestoval do Káhiry.

Egyptský minister zahraničia Ahmad Abú al-Ghajt sa po stretnutí so Schwarzenbergom vyjadril, že egyptská iniciatíva s cieľom zastaviť krviprelievanie v Gaze naráža na "neústupčivý" prístup Izraela, ktorý je podľa neho "opitý mocou a násilím". Jeho výroky sú doteraz najostrejšou kritikou Izraela zo strany Káhiry, ktorá sa snaží sprostredkovať prímerie medzi židovským štátom a palestínskym radikálnym hnutím Hamás. Účastníci protestov v arabskom svete predtým obviňovali Egypt, že na izraelskú ofenzívu nereagoval dostatočne tvrdo, pričom pálili figuríny egyptských lídrov vrátane Abú al-Ghajta. Ten v sobotu taktiež upozornil, že Káhira "absolútne nie je viazaná" dohodou medzi Izraelom a Spojenými štátmi americkými, ktorá hovorí o zastavení pašovania zbraní do Pásma Gazy.

Takzvané memorandum o porozumení v piatok podpísali vo Washingtone izraelská ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová a jej americká rezortná partnerka Condoleezza Riceová. Podrobnosti dokumentu americkí predstavitelia neprezradili, izraelský denník Haarec však ešte v piatok zverejnil jeho údajnú kópiu. Podľa textu budú Izrael a USA spolupracovať so susednými a ďalšími krajinami, aby "zabránili dodávkam zbraní... pre teroristické organizácie". Ďalšie body podľa Haarecu sľubujú zvýšenú "bezpečnostnú a spravodajskú spoluprácu" medzi USA a regionálnymi vládami v záujme zastavenia prísunu zbraní a výbušnín do Gazy. Egyptskí predstavitelia opakovane popreli tvrdenia, že zbrane sa na palestínske územie dostávajú cez pašerácke tunely na hranici, a vyhlásili, že zásobovanie prebieha po mori. Abú al-Ghajt minulý týždeň povedal, že tunely používajú na pašovanie potravín a iného tovaru a Izrael by mal otvoriť hraničné priechody, ak si to želá zastaviť.

Nemenovaní európski diplomati v sobotu informovali, že Egypt na nedeľu zvolal krízový summit v prímorskom stredisku Šarm aš-Šajch, kam pozval viacerých svetových lídrov vrátane palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása a generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Pana Ki-muna. Pozvánky podľa nich zaslali aj do Británie, Francúzska, Španielska, Talianska a Turecka.

KÁHIRA 17. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: Hamás neprestane bojovať, kým sa Izrael nestiahne
Palestínske Hnutie islamského odboja (Hamás) bude pokračovať v boji proti Izraelu aj v prípade, ak židovský štát vyhlási jednostranné prímerie v Pásme Gazy. V sobotu to pre tlačovú agentúru AFP uviedol Usáma Hamdán, zástupca radikálneho hnutia v Libanone. Ako upozornil v telefonickom rozhovore, izraelský návrh jednostranného prímeria nepredpokladá stiahnutie z palestínskeho územia a nezodpovedá iniciatíve egyptských sprostredkovateľov.

"Toto jednostranné prímerie nepredpokladá stiahnutie" izraelskej armády, povedal Hamdán. "Kým zostane v Gaze, odboj a konfrontácia budú pokračovať," varoval. Návrh, o ktorom má v sobotu hlasovať izraelský bezpečnostný kabinet, Hamdán označil za "pokus vykoľajiť egyptský plán" obsahujúci obojstranné prímerie. "Ak trvajú na tomto postoji (jednostrannom prímerí), znamená to, že nechcú dovoliť, aby mal Egypt úspech na regionálnej a medzinárodnej úrovni."

V Egypte sa tento týždeň uskutočnili rokovania o možnosti uzavretia dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamásom. Izraelský premiér Ehud Olmert bol údajne spokojný s výsledkom týchto rokovaní, ktoré vyhoveli základným požiadavkám Izraela. Židovský štát žiada zastavenie raketových útokov a izraelsko-egyptskú spoluprácu pri otvorení hraničných priechodov do Pásma Gazy. Hnutie Hamás však podmieňuje prímerie odchodom izraelských vojakov z Pásma Gazy a otvorením všetkých hraničných priechodov do pásma. Podľa Hamdána sa postoj hnutia od stredy nezmenil. "Budeme počúvať, či príde od Egypťanov niečo nové, no nezačneme o všetkom diskutovať od začiatku."

Ako uviedol pre AFP predstaviteľ izraelskej vlády, ktorý si neželal byť menovaný, podľa posudzovaného návrhu by izraelskí vojaci zostali na území Pásma Gazy na nešpecifikovanú dobu. Návrh nasledoval "po podpise memoranda vo Washingtone a dosiahnutí významného pokroku v Káhire", dodal zdroj, pričom narážal na takzvané Memorandum o porozumení, ktoré v piatok podpísali izraelská ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová a jej americká rezortná partnerka Condoleezza Riceová.

KÁHIRA 17. januára (SITA/AFP)

PÁSMO GAZY: Izraelčania zaútočil na školu OSN, zabili civilistov
Škola pod správou Organizácie Spojených národov na severe Pásma Gazy sa v sobotu ráno stala terčom izraelského útoku, pri ktorom zahynula jedna žena a dieťa. Informovali o tom tamojší zdravotníci a svedkovia, podľa ktorých budova slúžila ako útočisko pre civilistov unikajúcich pred prudkými bojmi medzi izraelskými pozemnými silami a palestínskymi militantmi. Ďalších jedenásť ľudí utrpelo zranenia.

Útok v meste Bajt Láhjá je v rámci pokračujúcej izraelskej ofenzívy už najmenej štvrtým prípadom, keď armáda zasiahla školu prevádzkovanú Úradom OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA). Podľa jeho hovorcu Christophera Gunnesa je ďalším príkladom toho, že v Pásme Gazy "nie je žiadne bezpečné miesto". "Bezpečné nie je ani zariadenie OSN... Nie je kam utiecť," uviedol pre tlačovú agentúru AFP.

Podľa zdravotníkov si izraelské ostreľovanie vyžiadalo ďalšie štyri obete vrátane dvojročného dieťaťa, ktoré v sobotu zahynulo v meste Bajt Hánún na severe Pásma Gazy. Armáda informovala o približne 50 útokoch na pašerácke tunely, odpaľovacie zariadenia a údajné sklady zbraní vrátane dvoch mešít.

Izraelská ofenzíva proti palestínskemu hnutiu Hamás sa začala 27. decembra a doteraz si vyžiadala životy najmenej 1188 Palestínčanov vrátane 410 detí. Najmenej 5285 ďalších ľudí bolo zranených. Valné zhromaždenie (VZ) OSN v piatok vyzvalo na okamžité a trvalé prímerie v Pásme Gazy vrátane úplného stiahnutia izraelských vojsk z oblasti. VZ zároveň žiada od Jeruzalema i Hamásu "úplné rešpektovanie" minulotýždňovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúcej na okamžité ukončenie konfliktu. Očakáva sa, že izraelský bezpečnostný kabinet bude v sobotu hlasovať o návrhu na vyhlásenie jednostranného prímeria.

GAZA 17. januára (SITA/AFP)

USA/IZRAEL: Riceová a Livniová podpísali Memorandum o porozumení
Americká ministerka zahraničia Condoleezza Riceová a jej izraelská partnerka Cipi Livniová podpísali v piatok Memorandum o porozumení v rámci snahy o dosiahnutie prímeria medzi židovským štátom a hnutím Hamás. Memorandum zahŕňa sériu krokov, ktoré majú americká a izraelská strana uskutočniť s cieľom zamedziť pašovanie zbraní a výbušnín do Pásma Gazy. "Pašovanie zbraní do Gazy sa musí zastaviť. Memorandum, ktoré sme dnes podpísali, je kľúčové na zastavenie násilností," vyhlásila Livniová. Podľa Riceovej podpísaná dohoda zabezpečí, že "Pásmo Gazy už nikdy nebude odpaľovacou rampou" na rakety vystreľované na Izrael.

Riceová ešte pred podpisom vyjadrila nádej, že podobné bilaterálne dohody zamerané na zamedzenie pašovania zbraní do Pásma Gazy podpíšu s Izraelom aj niektoré európske krajiny. V memorande sa USA zaväzujú poskytnúť zdroje, prostriedky a technológie potrebné na zastavenie pašovania zbraní. Dohoda tiež predpokladá zintenzívnenie spolupráce spravodajských služieb a technickú a logistickú podporu pri strážení hraníc. Hlavným cieľom novej dohody je presvedčiť Izrael, že hnutie Hamás sa nebude schopné opäť vyzbrojiť, ak bude židovský štát súhlasiť s prímerím.