Po dvoch dňoch v Kábule, kde sme v noci počas ľahkého zemetrasenia vybehli na ulicu sme sa minulý štvrtok presunuli džípmi krátkou desaťhodinovou jazdou sem na sever. Kolegovia Olympia a Andrej z organizácie Človek v ohrození, miestny tlmočník Kamawi, jeden ochrankár a dvaja šoféri mali zo švédskej organizácie Swedish Commitee for Afganistan dosť prísne bezpečnostné pravidlá. Naše dve autá sa cestou nesmeli od seba vzdialiť na viac ako sto metrov, okná aj dvere museli byť zavreté. A zastaviť sme mohli iba na bezpečných miestach, ktorých ale – s ohľadom na zamínované územia a hrozbu únosov cudzincov Talibanom – nie je až tak veľa. V šťastí sme to zvládli.

S pakistanským priateľom Kamranom, ktorý sem prišiel  busom z Pešaváru za mnou (nevideli sme sa tri roky) sme dnes „absolvovali“ demonštráciu študentov proti tomu, že istý americký vojak v Afganistane údajne pred týždňom pálil Korán  No neviem... Mnohí nás od účasti varovali, v roku 2003 pri demonštráciách v tejto krajine zabili desať ľudí. Išli sme, okrem mňa tam bola ešte jedna európska novinárka. Zahalená šatkou, samozrejme. Ja som mal oblečený tradičný miestny mužský odev šalvar kamíz pripomínajúci pyžamo, no medzi miestnymi novinármi v džínsoch a kožených bundách som pôsobil exoticky. „Afgánskejšie“ ako Afgánci...

S Kamranom si nás ale všimol príslušník miestnej tajnej polície (ten bol pre zmenu maskovaný za novinára s profesionálnym foťákom v ruke:)), ktorý nás zadržal a vypočúval. Po pol hodine nás pustil a kráčali sme s demonštrantmi od univerzity k mešite Hazrata Alího, bratranca Proroka Mohameda. Ide údajne o tretiu najväčšiu mešitu v Ázii. Všetko napokon dopadlo dobre – pre nás. Nie však pre bielu handrovú figurínu, ktorú obradne zapálili a zúrivo pošlialapali. Kto to je? - opýtal som sa. Barack Obama, znela odpoveď. Takto si tu vážia priateľa moslimov?

Videl a zažil som tu toho veľa. Aj otrockú prácu „detí ulice“, ktoré pred vyučovaním od piatej ráno zbierajú na trhu hnilé zemiaky. Aj výrobu protéz pre vojnových invalidov. Aj telemost, resp. Skype konferenciu medzi učiteľmi a žiakmi škôl v našich Vrábľoch a v afganskej Severnej provincii, čo je súčasť projektu Twins schools Človeka v ohrození. Včera som v zapadnutej dedinke Bibi Chadidža diskutoval o stave sveta s členmi šúry (zhromaždenie staršinov). Zajtra nás čaká presun naspäť do Kábulu, pozajtra Džalalabád pri pakistanskej hranici. Good luck, Inshallah!