Zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý umožňuje vykonávať interrupcie do 12. týždňa bez udania dôvodu, nie je v rozpore s Ústavou SR. Vyhlásil to po šesťročnom posudzovaní nálezom Ústavný súd SR (ÚS) na dnešnom verejnom ústnom pojednávaní. V rozpore s Ústavou SR je však vykonávacia vyhláška ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej sa môže tehotenstvo prerušiť do 24. týždňa na základe vymenovaných dôvodov. Napadnutý paragraf 2 ide nad rámec zákona. K rozhodnutiu ÚS sa pripojili odlišné stanoviská piatich sudcov.

Ako odznelo v odôvodnení ÚS, interrupčný zákon nie je v rozpore s ústavou a platná právna úprava zaručuje dostatočnú ochranu plodu do 12. týždňa tehotenstva viacerými zákonmi. Ani výber dvanástich týždňov ako limit pre prerušenie tehotenstva nebol svojvoľný, ale odvíja sa od senzibility plodu. ÚS zdôraznil, že plod je okrem iného chránený aj tým, že stanovuje zákonom predpísanú procedúru, ktorú musí matka absolvovať - podanie žiadosti, vyšetrenie, pohovor s lekárom, opätovné potvrdenie rozhodnutia a úhrada nákladov za zákrok. Podľa ÚS je tento komplex dostatočný na zabezpečenie ochrany plodu.

Podľa nálezu a odôvodnenia ÚS je v rozpore s ústavou paragraf 2 odsek tri vykonávacej vyhlášky o umelom prerušení tehotenstva. ÚS tak rozhodol, pretože zvážil, že všeobecne záväzným právnym predpisom ako je vyhláška nemožno upraviť spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu než stanovuje zákon. Spoločenské vzťahy úpravou idúcou nad rámec zákona nemôže upravovať exekutíva, ale spoločenské otázky musia byť upravené zákonom, pričom lehota na umelé prerušenie tehotenstva predstavuje natoľko podstatnú otázku, že musí byť upravená zákonom.

Po vynesení verdiktu ÚS Daniel Lipšic neskrýval isté sklamanie, zástupca NR SR Miroslav Abelovský bol s verdiktom spokojný. Ako uviedol Lipšic, pozorne si preštudujú nález ÚS a jeho odôvodnenie a zvážia, či KDH podá poslanecký návrh na novelizáciu interrupčného zákona. Parlament sa musí po rozhodnutí ÚS interrupčným zákonom zaoberať tak či tak, lebo musí upraviť veci, ktoré boli v napadnutých ustanoveniach vyhlášky.

Ústavný súd SR tak čiastočne vyhovel návrhu skupiny 31 poslancov NR SR prevažne z KDH, ktorí sa na ÚS obrátili ešte v roku 2001 s podaním o preskúmanie ústavnosti interrupčnej legislatívy. Podľa navrhovateľov je táto legislatíva v rozpore najmä s vetou ústavy, ktorá hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Prekážalo im, že interrupcie do 24. týždňa tehotenstva z indikovaných dôvodov sa vykonávali len na základe vyhlášky, čo je norma nižšej právnej sily a ide nad rámec zákona. 

(sita)