Dnes sa v New Yorku na Manhattane koná spomienková svätá omša, je to rok, čo zomrel katolícky kňaz Otec Richard John Neuhaus.
Hoci Neuhaus je na Slovensku neznámy, patril medzi najdôležitejších Američanov posledných dekád. Syn kanadského protestantského pastora, sám neskôr vysvätený na luteránskeho pastora, konvertoval v 80.tych rokov na katolicizmus a ovplyvnil celú generáciu, ak nie generácie podobne zmýšľajúcich Američanov. V 60.tych rokoch stál pri Martinovi Lutherovi Kingovi na strane občianskych práv pre čiernu Ameriku, na strane liberálnej Demokratickej strany. Stranu práv nezmenil, ale keď prišlo rozhodnutie Roe v. Wade, ktoré v USA legalizovalo potraty, Neuhaus zažil rozčarovanie. Považoval to totiž za otázku práv a čakal, že ľudsko-právne hnutie a Demokratická strana pôjdu v stopách Luthera Kinga jr. proti potratom. Nestalo sa.
Stalo sa však niečo iné. Proti potratom povstali Republikáni a Neuhaus ich nadšene podporil. Spolu s Michaelom Novakom, Peterom Bergerom a ďalšími spoluvytvoril kruh konzervatívcov, ktorým sa začalo hovoriť aj teokonzervatívci. Ich vplyv vzrástol so vznikom časopisu First Things, vplyvného mesačníka, ktorý neskôr New York Times označili za nervové centrum amerického konzervativizmu. Za 20 rokov (celý archív nájdete na firstthings.com) tento časopis vydal desiatky čísel a stovky mimoriadnych článkov. Písali a dodnes píšu tu ľudia ako sudca Scalia, Avery kardinál Dulles, George Weigel, kardinál Pell, Mary Ann Glendon, Russel Hittinger, Jean Bethke Elshtain či Hadley Arkes, ktorý revue dal meno a mnohí ďalší. Práve tu sa objavila kritická recenzia Benediktovej knihy o Ježišovi (autor mu vyčítal, že nedrží krok s vedou), ale aj aplauz jeho „politiky“ voči islamu či Západu. Archív tohto časopisu je ako kronika amerického náboženského konzervativizmu.  A to nepíšem o ekumenických iniciatívach, ktoré vždy niesli katolíckeho ducha a zjednocovali amerických protestantov, katolíkov a židov v dôležitých témach či slávnom sympóziu, kde sa Neuhaus pýtal, či prax vyvražďovania nenarodených detí nie je dôvodom na občiansku neposlušnosť.
Neuhaus bol osobným priateľom Jána Pavla II. a Benedikta XVI., hlásil sa ku Reaganovi a podporoval prezidenta George W. Busha. Podporoval aj inváziu do Iraku, čo sa neskôr ukázalo ako kritické štádium pre časopis aj diskusiu na jeho stránkach. Východisko však prišlo s novým šéfredaktorom Josephom Bottumom, ktorý bol kritik invázie a ktorý za posledný rok novým spôsobom oživil okruh prispievateľov FT.
Neuhaus poznal aj Slovensko. Spolu s Novakom organizoval letnú školu Tertio Millenio v neďalekom Krakove, ktorej absolventmi boli aj mnohí Slováci, vrátane autora tohto článku.
Pôsobil síce prísnym dojmom, ale tento zanietený kazateľ bol skôr láskavý. Euforický čitateľ, ktorému robilo radosť knihy recenzovať a diskutovať o nich. Bolo to cítiť z jeho „námestia“, stránok na konci každého čísla. Bol tiež autorom mnohých dôležitých kníh, kde obhajoval miesto náboženstva v spoločnosti a kritizoval sekularizmus.
First Things bolo veľkou inšpiráciou aj pre slovenskú revue Impulz, či študentov Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktorí ho čítali. Neuhaus sa v primeranej miere zaujímal o tunajšie dianie, azda najviac o kauzu výhrady vo svedomí. Je len príznačné, že dnes túto tému rieši jeho Amerika. Napokon pred rokom sa jedna zo zádušných svätých omší za otca Neuhausa konala aj na Slovensku.
Ako to už s mimoriadnymi ľuďmi chodí, ich odchod je vždy strata, ale zároveň aj moment, kedy sa v plnej kráse ukáže vykonané dielo. Na svetlo sa dostanú dediči a noví nasledovníci. Vlastne je to radostná chvíľa, ktorá svedčí o tom, aký plnohodnotný a bohatý bol ich život. Myslím si, že Otec Neuhaus sa tam hore musí spokojne usmievať.