autor
.martin Droppa
V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.
.denník Martina Droppu
Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva
Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.
Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti
Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.
Holokaust v tieňoch spochybňovania
Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.
Zvláštny farár
Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.
Balada o vojakovi Vendelínovi
Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.
Túra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
Bojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Boj (s) myšlienkami
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.
O slobode
Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.
články
rssTúra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
.martin Droppa31. august 2011 | prečítané 1946x | reagovalo 0 ľudí | hodnotené 4.8 | hodnotilo 28
Jubilujúci deväťdesiatnik sa narodil v Liptove – v Malužinej. V rokoch 1949 až 1956 vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (figurálna a portrétna maľba; profesor Ján Mudroch). Súborná výstava v liptovskej galérii je len ôsmou (!) výstavou umelca, žijúceho a tvoriaceho v Liptovskom Hrádku, odkedy ukončil vysokoškolské štúdiá.
Obrazy Maestra Feňveša sú neobyčajne magické a príťažlivé. Na jednej strane jednoducho, číro zrozumiteľné (často je umelcov „portrét krajiny“ menom identifikovateľný i bez čítania názvu obrazu), na strane druhej obsahujú premieru toho, čo zveme „umením“. Nachádzame v nich impresiu, abstrakciu, realizmus, stopy kubizmu, pointilizmu, decentné mapovanie ciest slnečného i mesačného svetla Krajinou.
Liptovský umelec – umelec Liptova Karol Feňveš do devätnástich rokov vyrastal v Budapešti, v otcovom rodisku. Po štúdiách sa usadil v hornom Liptove. „Z excelentného portrétistu sa pod vplyvom životných i iných okolností prirodzene a voľne stal jedinečný tlmočník krásy liptovskej krajiny, jej hôr,“ hovorí Petra Baldovičová – Feriancová, kurátorka liptovskomikulášskej výstavy umelca: „Feňvešovou tvorbou sa tiahne jemná, až mystická niť zachytávania zrodu svetla, svetelných ozvien Slnka a Mesiaca.“
Vidieť a cítiť obrazy Maestra Feňveša je zážitkom nielen estetickým, ale i očistným – tak ako túra na Kriváň, Baranec či Poludnicu. Jeseň je na turistiku stvorená. Na túre v galérii kráčame do kopcov i z kopcov len po rovine. Niet nad oddych v prírode!
Diskusia (0)
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM