Prečo hrajú nemeckí hokejisti v Bratislave tak dobre? Pátranie po analytických rozboroch v nemeckých novinách je márna práca, keďže samotných Nemcov dvíha hokej zo stoličiek asi tak, ako Slovákov hádzaná. Nič pre masy, skôr pre fajnšmekrov. Keď pred dvomi týždňami zvíťazili vo finále tamojšej prvej ligy berlínski Eisbären (Ľadové medvede), venovali tomu pozornosť vari len ligoví hráči a ich rodinní príslušníci - Berlínčanov dlhodobo omnoho viac vzrušoval ľadový medveď Knut z ich mestskej zoo.    
Jednoducho aj napriek tomu, že sa ich hokejisti pred domácimi tribúnami dostali vlani -  po vyše polstoročí! - medzi štyroch najlepších (v boji o bronz podľahli tesne Švédom), ostávajú Nemci národom futbalových fanatikov.
Ale späť k pôvodnej otázke: prečo hrajú nemeckí hráči posledné dva roky - napriek všeobecnému nezáujmu o hokej - zrazu tak dobre? Na MS 2009 vo Švajčiarsku úplne pohoreli, keď prehrali aj s Dánmi, Rakúšanmi či Francúzmi. Ale odvtedy akoby sa v mužstve Uweho Kruppa stalo niečo zázračné. Frankfurter Allgemeine Zeitung to vysvetľuje nasledovne: dnešné úspechy sú vraj dôsledkom blamáže zo Švajčiarska, ktorá prinútila trénera Kruppeho celkom zmeniť stratégiu. Krupp si vraj vtedy povedal, že pri zostavovaní reprezentačnej súpisky nebude brať ohľad na vrcholiacu ligovú play off. Preto sa napríklad do kádra nedostalo viacero hokejistov, ktorí hrali za prvé dva najlepšie tímy tejto sezóny (Berlín, Wolfsburg). Na Slovensko prišli len hráči, ktorých mohol Krupp už dávnejšie napevno zaplánovať do prípravy a títo celkom akceptovali novú stratégiu. Napríklad taký Felix Schütz, ktorý proti nám zvyšoval na 4:0, rozhodne nepatrí vo svojom Ingolstadte medzi hviezdy klubu. Krupp si ho však vybral a Schütz podľa vlastných slov už od jesene nemyslel na nič iné než na reprezentáciu a MS. Tréner Krupp si takisto vyberá hráčov bez ohľadu na minulé zásluhy a cveng ich mena (hm, mal by v Kruppovom mužstve šancu Marcel Hossa?).
Denník Süddeutsche Zeitung dopĺňa, že Krupp pred dvomi rokmi prebudoval svoj tím, vymenil  asistentov, pričom kľúčové je meno Harolda Kreisa, autora nového nemeckého hracieho systému. Nemci sa po experimentoch s ofenzívnejšie ladenou hrou vrátili späť k defenzívnejšiemu štýlu, ktorý je tentoraz založený na rýchlych prechodoch do útočného pásma.  
Ale prechváliť Nemcov by bolo predčasné: rozhodujúce zápasy majú ešte len pred sebou. Navyše, aj susediaci Švajčiari v uplynulých 20 rokoch dva-tri krát zažiarili, aby sa následne opäť prepadli do sivého priemeru.   

Od hokeja k politike. Autor týchto riadkov sa tu pred dvomi týždňami pokúsil zavtipkovať, že by ho v rámci cirkusového predstavenia Radičová-Mikloš ani neprekvapilo, keby Mikloš ako vrcholné číslo vymenoval hriešnika Mikulčíka za svojho tretieho štátneho tajomníka. Autor vtedy ešte netušil, že aj doma možno byť prorokom. Takže máme to tu: Mikloš menoval Mikulčíka síce nie priamo za tretieho štátneho tajomníka, ale za poradcu pre projekt UNITAS. Čo je de facto to isté, keďže projekt zjednotenia výberu daní, odvodov a ciel je "najdôležitejší projekt rezortu" (ako v súvislosti s menovaním nového poradcu nezabudol zdôrazniť Mikloš). Zo strany Mikloša ide o otvorenú provokáciu a trucpodnik voči premiérke. Ale zrejme ich to obidvoch baví, keďže v novinových rozhovoroch (Radičová pre .týždeň a SME, Mikloš pre Hospodárske noviny) ochotne na požiadanie jatria otvorené rany a dopodrobna rozoberajú, ako sa ten druhý mýli.
Pre fanúšikov SDKÚ, ktorí majú radi Radičovú aj Mikloša a stále veria, že medzi nimi ide len o priateľské nedorozumenie, je tu dobrá správa: ak sa táto vláda rúti do záhuby, tak príčinou nebude "nedorozumenie" premiérky a jej topministra, ale zvolenie Dobroslava Trnku v tajnej voľbe za genprokurátora. Ešte dva týždne... a uvidíme.

A do tretice od politiky k zdravotníctvu. Obnovenie gynekologicko-pôrodníckej nemocnice Koch v bratislavskom Starom meste by malo byť jednoznačným pozitívom. Tridsiatničky spôsobili v hlavnom meste malý babyboom, ktorému pôrodnícke kapacity v troch štátnych nemocniciach (Ružinov, Petržalka a Kramáre) celkom nestačia. Štvrtá - dobre vybavená - pôrodnica tu naozaj chýbala. A teraz je tu. Spoločnosť patriaca Ivanovi Kmotríkovi zrekonštruovala Kocha za milióny eur, takže od júla sa tu budú opäť rodiť bábätká do ešte komfortnejšieho prostredia: s luxusným nábytkom, vlastnou kúpeľňou a posteľou aj pre otca. V čom je potom problém? V desivom protiklade. Kým šťastnejšie deti sa tu budú rodiť, iné sa tu budú vo veľkom zabíjať.
Riaditeľom a konateľom nemocnice sa totiž stane Vladimír Cupaník, ktorý tu už so svojím tímom pôsobil. Cupaník sa spolu s jeho kolegom zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo (SPR), tiež gynekológom Michalom Klimentom, dlhodobo angažujú v zápase za čo najlepšiu a najrýchlejšiu dostupnosť potratov. Obaja protestujú proti výhrade vo svedomí pre svojich kolegov gynekológov, ich SPR sa nepáčila ani nedávno schválená novela, podľa ktorej sa musí ženám žiadajúcim o potrat poskytnúť informácia o psychických a fyzických rizikách zákroku. Zvláštni lekári. V mene slobody voľby sú proti čomukoľvek, čo by ženu mohlo čo i len trochu odradiť od rýchleho rozhodnutia pre potrat.
Pod vedením Cupaníka tak sanatórium Koch vyniklo nielen komfortom: v roku 2006 sa tu vykonalo 490 potratov, teda 40 percent všetkých potratov v Bratislave. A vraj pôrodnica.