O Ústave pamäti národa (ÚPN) sa v médiách v poslednom období diskutuje najmä politicky. Rieši sa politická orientácia jeho šéfa a historikov, sporí sa o tom, či skrátiť, alebo zachovať predsedovi správnej rady jeho funkčné obdobie a pretriasajú sa mená možných koaličných kandidátoch na túto funkciu. O výstupoch práce ústavu, pokiaľ nejde o zverejnenie zoznamu agentov ŠTB či arizátorov, často ani pes neštekne. Pritom viaceré sú zaujímavé. 

Jedným z nich je aj projekt Oral histoty – Svedkovia z obdobia neslobody. ÚPN začal na svojej internetovej stránke postupne zverejňovať príbehy obetí obidvoch totalitných režimov, ktoré sa v 20. storočí prehnali Slovenskom. Zatiaľ bolo zverejnených prvých 55 takýchto svedectiev prenasledovaných ľudí, ktoré zachytávajú holokaust, SNP, deportácie do táborov v Sovietskom zväze, pracovné tábory v komunistickom Československu, rok 1968 a obdobie normalizácie. Pochvalu si zaslúži aj forma, akou sú jednotlivé osudy podávané. Opis životného príbehu je doplnený videorozhovormi, v ktorých vystupujú  buď priamo obete, alebo ich príbuzní (generál Heliodor Píka), či ľudia, ktorí k ním mali v určitom období blízko (sestra Zdenka Schelingová). Žiadna učebnica histórie nedokáže zvrhlosť totalitných režimov, ale aj celkovú atmosféru doby vykresliť tak plasticky ako spomienky priamych aktérov. Ak sa chcete ponoriť do doby  a spomienok väznených katolíckych aktivistov Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho, Violy Ficherovej, ktorá prežila Osvienčim a doktora Mengeleho, či generála Antona Petráka, ktorý bojoval proti fašistom v zahraničnom odboji a od komunistov sa za to dočkal prenasledovania, treba len kliknúť.

Projekt Svedkovia z obdobia neslobody sa pre našich žiakov môže stať skutočnou planétou vedomostí z našich moderných dejín.  Učiteľom dejepisu stačí iba natiahnúť ruku.