Ak by sa podarilo citeľne odbremeniť ekonomiku od nadbytočného administratívneho a regulačného zaťaženia, nepochybne by to prospelo najmä chrbtici hospodárstva, malým a stredným podnikateľom. Republiková únia zamestnávateľov vlani vyčíslila, že len v minulom volebnom období bolo v Zbierke zákonov publikovaných 2302 právnych aktov, ktoré mali spolu 17 840 strán. Len ich pozorné prečítanie by si vyžadovalo 186 pracovných dní (čo je skoro pätina pracovných dní sledovaného obdobia). Viaceré zákony boli novelizované opakovane, aj niekoľko krát za rok. Aj keď nie všetky sa týkali hospodárstva, je zrejmé, že v legislatívnej smršti sa najhoršie orientujú tí malí. Na rozdiel od veľkej firmy si nemôžu dovoliť právne oddelenie, ktoré stráži len súlad so zákonmi. 

Podnikateľský Jára Cimrman

Skvelý príklad legislatívneho besnenia predstavila premiérka a minister hospodárstva na tlačovej besede k Singapuru v podobe vyhlášky, ktorá predpisuje zamestnancom ako majú správne sedieť. Iveta Radičová hovorila o „podnikateľskom Járovi Cimrmanovi“. Účel predpisu je absurdný, znenie nezrozumiteľné a zbytočne podrobné, málokto o jeho existencii tuší a sotva kto sa ním riadi. Napriek tomu je aj táto vyhláška súčasťou slovenského práva. A určite sedí niekde nejaký inšpektor, ktorý jej aplikáciu starostlivo kontroluje. Právne normy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie vždy spĺňajú svoj vznešený účel. Zbytočné regulácie sa však v životnom cykle firmy objavujú sústavne. 

Ak čas a peniaze podnikateľa konzumujú neplodné zápasy so štátnou byrokraciou, menej zdrojov zostáva na rozvoj biznisu. Trh práce prichádza o pracovné miesta, ktoré vďaka ťaživej regulácií a prílišným nákladom nikdy nevzniknú. Produktivita práce i výška miezd stagnujú. Firmy sa nerozvíjajú tak dynamicky ako by sa mohli. A štát si v konečnom dôsledku podpiľuje konár vlastných budúcich daňových príjmov. 

Kvalitné a stabilné regulačné prostredie, kde sa zákony nemenia každý rok, je dôležité pre dlhodobé plánovanie firiem. Je tiež lákadlom pre zahraničných investorov. Ide o lepšiu cestu, než kupovať si ich cez investičné stimuly. Ďalšie plus je znižovanie bariéry, kvôli ktorej mnohí ľudia miesto podnikania uprednostnia radšej nevyhovujúce pracovné miesto. Podnikanie je samo o sebe rizikovou záležitosťou. Prečo prirodzené trhové riziko ešte prehlbovať nevyhovujúcou reguláciou? Prečo zvyšovať pravdepodobnosť krachu firmy ešte prostredníctvom polien, hádzaných podnikateľom pod nohy štátom? 

Pravicová diktatúra, ktorá funguje

Predávať projekt znižovania administratívnej záťaže pod názvom úspešnej ázijskej krajiny je bystrý ťah. No cesta k ekonomickému tigrovi je dlhá. V tohtoročnom Indexe ekonomickej slobody je Singapur na druhom mieste, hneď po Hongkongu a pred Austráliou. Pre porovnanie, Slovensko je až na 37. mieste, kým Česká republika na 28. mieste. Firmu si v Singapure môžete založiť za tri dni.  

Zazneli aj hlasy kritiky, podľa ktorých je Singapur nielen rajom voľného podnikania, ale aj autoritatívny štát s drakonickými zákonmi. Avšak práve vďaka nim je v tomto mestskom štáte poriadok – jav na Slovensku nie až taký samozrejmý. Za zmienku stoja prísne antikorupčné zákony, dobrá ochrana majetkových práv, ale aj poriadok v uliciach.    

Napriek snahe ministerstva hospodárstva obsahuje plán zlepšovania podnikateľského prostredia aj riziká. Ak sa projekt Singapur dostane do parlamentu a diskusia o ňom sa priveľmi spolitizuje, môže to zmariť inak úctyhodné snaženie vlády. Ľahko sa môže stať, že zrazu sa nájdu dôvody na obhajobu aj tých najabsurdnejších regulácií. Na myšlienku, že veci nemusia fungovať hyperkomplikovane si ešte na Slovensku budeme musieť zvyknúť. Ak to však zafunguje, raz sa môže stať, že iné krajiny s obdivom nebudú napodobňovať model švajčiarsky, švédsky, írsky alebo singapurský, ale model slovenský.