autor
.juraj Kušnierik
V .týždni má na starosti kultúru. Objednáva a rediguje články o umení, hudbe, literatúre, filme, divadle a ostatných umeleckých žánroch. Sám najradšej píše o hudbe a o knihách. Predtým, ako sa stal novinárom, bol kníhkupec, pracoval v Artfore, ktorého je stále veľkým priateľom a priaznivcom. Na Rádiu_FM má každú stredu program Slová_FM. Má rád Island a o islandskej hudbe píše knihu. Je ženatý a má jednu dospelú dcéru. Blízky mu je anarchizmus, no keďže miluje slobodu a vie, že ľudia sú aj zlí, ocitá sa v prirodzenej blízkosti liberálne cítiacich konzervatívcov.
.denník Juraja Kušiernika
Európa sa stretáva so svetom
Je ťažké rozmýšľať a písať o Európskej únii bez irónie a sarkazmu. Po zhliadnutí výstavy Europe Meets The World v kodaňskom Nationalmuseet je to nemožné.
Bez ohľadu na ACTA
Anonymnými hackermi rozpálená debata o zmluve ACTA je oveľa zaujímavejšia než zmluva samotná.
Marián Varga 65
Je to neuveriteľné, ale je to tak: Marián Varga má dnes, 29. januára, 2012, 65. narodeniny.
Rádiové hlavy
Nie, nejde o riaditeľov slovenských rádií, ale o hudbu.
Etta James, RIP
V piatok, 20. januára 2012 zomrela Etta James, veľká soulová a bluesová speváčka. Mala 73 rokov.
Pop Music Business
Vo vlaku z Groningenu do Amsterdamu rozmýšľam o popmusic, o festivale a konferencii Eurosonic Noorderslag a o tom, prečo je Selah Sue hviezda a Eefje de Visser nie.
Rebríky
Neviem komu prvému napadlo zostavovať na konci roka hudobné či literárne rebríčky. Nech už to bol ktokoľvek, zanechal nám danajský dar.
Vianoce: moc bezmocného
Boh, ktorý prichádza ako malé, bezmocné dieťa zachrániť svet. Vianoce.
Václav odišiel za Magorom do neba
Všetci spoloční priatelia hovorili: "S Václavom je zle." Tak zle to s ním bolo, že dnes zomrel. A všetko sa zmenilo. Václav je v nebi s Magorom.
Osveta a mikromágia, Véčko a A4
To, že v roku 2011 osvetové centrum prenájme priestor Véčka kúzelníkovi Geričovi by ma veru ani vo sne nenapadlo.
články
rssŠesťdesiaty ôsmy
"Saša, gde tvajé ďengy? Ja ďengy prapil v báru..."
.juraj Kušnierik21. august 2010 | prečítané 2287x | reagovalo 11 ľudí | hodnotené 3.7 | hodnotilo 54
Je zaujímavé, čo deravá sieť pamäte zachytí v hlave a čo z nej, naopak, vypustí.
Tak napríklad august 1968. Mal som vtedy štyri roky a práve dianie okolo príchodu Rusov tvorí moje najstaršie vedomé spomienky v živote.
Spomínam si na strach a na to, ako rodičia a moja staršia sestra pozorne počúvali rádio. Dokonca sa mi zdá, že si pamätám aj vzrušený hlas pražského rozhlasového reportéra.
Spomínam si na stíhačky, ktoré leteli nízko nad Banskou Bystricou a zrejme pristávali na Sliači.
Spomínam si na tú rusko-českú pieseň, citovanú v perexe, teda len presne na ten zmienený úryvok. Myslím, že ju spievala moja sestra (v tom čase gymnazistka) a jej kamarátky pred našim domom. A tiež si spomínam, ako sa mama preľakla, keď som si ju - o pár týždňov neskôr - začal pospevovať v autobuse.
Spomínam si na otcov prestrašený hnev, keď sa sestra vybrala na bystrické námestie "Rusov vítať" a neprišla domov v dohodnutú hodinu (otec po ňu potom išiel na námestie, čo bolo teda - hlavne pre ňu - dosť trápne).
Spomínam si, ako sme sa išli s otcom pozrieť na ruské tanky stojace v dlhom rade pri bystrickej tlačiarni. Sedel som otcovi na pleciach, aby som lepšie videl. Zbadal ma ruský vojak, sediaci na veži tanku, povedal "Iďí máľčik" a natiahol ku mne ruky. No a môj otec ma mu podal. Vojak ma zobral na tank, dokonca - ak si dobre spomínam - zobral ma aj dnu do tanku. No a po tejto exkurzii ma vrátil otcovi. A spomínam si tiež, že keď som tento nádherný zážitok popisoval po návrate domov mame, tá skoro dostala infarkt a pohádala sa s otcom.
Čiže na august 1968 mám vlastne celkom príjemné spomienky.
Napriek tomu minimálne odo dňa, kedy som - o nejakých 10 rokov neskôr - objavil v našej pivnici noviny z tých dni (otec si ich všetky poctivo kupoval a múdro odkladal) viem, že to bola vojna, v ktorej sme prehrali.
Šesťdesiaty ôsmy rok vo mne zostal ako niečo vzrušujúce, možno až patetické, čo však veľmi zle skončilo.
Hoci mám strašne rád ruských spisovateľov od Turgeneva až po Sorokina, hoci za najlepšieho dramatika aký kedy žil považujem Čechova, hoci mám rád Šostakoviča, Prokofieva, Stravinského a duo 5nizza, hoci mám v Rusku zopár dobrých priateľov - tak napriek tomu všetkému ruským politikom a biznismenom nedôverujem (hoci Jeľcin mi bol celkom sympatický) a v športe vždy držím palce ruským súperom.
A pritom najväčšími hrdinami šesťdesiateho ôsmeho boli Rusi: Larisa Bogorazová, Natália Gorbanevskaja, Pavel Litvinov, Konštantín Babický, Vadim Delone, Taťjana Bajevová, Vladimír Dremľuga a Viktor Fajnberg. Statoční ľudia, ktorí v auguste 1968 vyšli na Červené námestie za našu slobodu a vedeli pritom, že oni za to svoju vlastnú na dlho stratia.
Keby im súčasná slovenská vláda udelila štátne vyznamenania (niektorým, žiaľ, už len in memoriam) bolo by to výborné.
Diskusia (11)
-
.vie o nich niekto niečo? od .rolands | 28. august 2010 18:28
Som rád,že ste tieto mená spomenul, pán Kušnierik. Je až nepochopiteľné čo boli schopní títo ľudia v Moskve urobiť. Oni predsa museli vedieť čo ich čaká... To, že im naše média (pardon, ale ani vaše tlačené vydanie časopisu ) nevenuje pozornosť je bieda. A to, že si na nich ešte ani naša vláda za 20 rokov nespomenula je ... píp, píp, píp...
-
.dEMOKRAT KUŠNIERIK od .tetigonia | 27. august 2010 05:33
......................................................................................................................................................a v športe vždy držím palce ruským súperom.
-
.68. rok od .vodnár 60V | 24. august 2010 15:13
Je to uprímny výlev, ale asi by ma zaujímal skôr názor p. Šebeja, alebo starších pamätníkov ...
-
.rusom nikdy nedržím od .navi | 23. august 2010 22:01
Neviem sa odosobniť. Rusi sú a budú pre mňa vždy len okupanti. Mal som 24, tesne pred skončením VŠ a bol som v Mníchove. Veľmi vážne som rozmýšľal, že tam zostanem. Neviem vysvetliť prečo, ale vrátil som sa. Asi sm mal málo odvahy. Cskoro celý produktívny život mi strpčovali život komunisti. Pfujtajbl. Nerád spomínam. Jediným sympatický mi bol len Gorbačov, lebo nám dovolil zbaviť sa tzv. socializmu. Ale všeobecne nemám rád ani Američanov, lebo každá veľmoc len diktuje čo je správne a pritom nemá ani "páru" o tom, že americkú demokraciu každý nechce. Za pár rokov začneme počúvať Čínu. Lebo už bude veľmoc. Tak prestanem mať rád aj číňanov. Viem, že to nie je správne a že len niektorí Rusi, Američania i Číňania sú zlí ľudia, ktorí prepadli amoku veľmoci, ale tak to cítim a už sa asi nezmením. Nedivím sa irackým, afgánskym ani palestínskym a neviem ešte akým náhľadom na USA. Včera som si pozrel dokument na ČT myslím 2, o americkej jednotke v Iraku. Strach a hrôza z takých američanov.
-
.dubcek a Obama od .mattie | 23. august 2010 15:56
Dubcek bol taky slovensky Obama, s trochu prostejsou inteligenciou a maniermi. { a s lacnejsim oblekom} po Obamovi mozno tiez napokon neostanu cele vagony dobra, ale zmenil styl politiky, najma hrubost a tupost, ktoru priniesol jeho texasky predchodca. a s dubcekom je to podobne. Pisem toto, aj napriek tomu, ze som o nom svojho casu napisal poviedku. nebol to profik, skor intuitivny typ, ale je fajn, ze tu bol.
-
.a je to od .arzen | 22. august 2010 19:41
Slovákom by som zakázal vstup do politiky. Alexander Dubček verím, že bol čestný mravný človek a že veľa ľuďom aj pomohol. Lenže čo sa týka jeho politickej činnosti bol politický truľko. Nikita Chruščov chcel tiež reformy socializmu. Toho odstránil Leonid Brežnev. Ak by Brežnev súhlasil s Dubčekom tak by priznal vlastnú chybu. Jediný kto veril v socializmus bol A.Novotný. A na jeho politickom odstránení sa podieľal aj A.Dubček. A jeho odstavil najväčší normalizátor Judr.Husák - najbližší spolupracovník.Jediný kto si zachoval chrbtovú kosť je V.Biľak. Ten svoje názory neskrýval ani nemenil. Takže vidno keď sa slovák dostane do politiky tak je z toho iba galiba. Slovákom do jednej ruky pluh a do druhej ruky svaté písmo. Nič viac a nič menej!
-
.parlare od .drha | 22. august 2010 13:35
Tiez pozeram jak puk, ze - sympaticky Jelcin. Senilny, neuroticky alkoholik, ku koncu svojho prezidentovania uz takmer pomateny blazon, pestovatel kultu osobnosti. Katastrofa. Ale Duro je cely akysi rozporuplny. Sostakovic, Prokofiev a Stravinskij su jeho oblubeni ruski skladatelia, ale zaroven je schopny pisat ody na Zive Kvety, alebo Vrbovskych vitazov. Ale vsak dobre, kolko ludi tolko chuti. Len nechapem, preco jeho otec podal tomu rusovi jeho mamu: "No a môj otec ma mu podal." Teraz vazne - otrasna stylistika. :-)
-
.prečo práve Jelcin? od .parlare | 22. august 2010 00:44
Neviem, či chápem, prečo ste si vybrali Jelcina ako jediného sympatického ruského politika. Za neho predsa Rusko prežívalo neustály ekonomický, politický a sociálny prepad a ruské obyvateľstvo ho dnes hodnotí ako katastrofu. Jelcin sám všemožne potláčal aj prejavy ruskej demokracie, napr. bombardovaním parlamentu a vládol autokraticky ako žiaden politik od Stalina - nahradzoval zákony prezidentskými dekrétmi. Na rozdiel od neho Putin a Medvedev rešpektujú zákony, nevydavajú prezidentské dekréty, nebombardujú parlament a nevládnu autokraticky. Prezident a premiér sa dnes o moc delia, za jelcina čosi nepredstaviteľného. Za Putina tiež poklesol počet zavraždených novinárov v porovnaní s Jelcinovou érou (podľa CPJ). Naozaj nechápem, ktoré dôvody vás vedú k sympatiám voči Jelcinovi? Keby ste povedali, že sympatický je Putin, to by som pochopil - rozmach ekonomiky, nastolenie vlády zákona a stabilita v RF hovoria v jeho prospech. Keby ste povedali, že vám je sympatický Gorbačov, aj to by som pochopil - Gorbačov reprezentuje nové myslenie v Rusku a mierový odchod vojsk z vých. Európy. Ale Jelcin?
-
.zbaviť sa predsudkov je ťažké od .parlare | 22. august 2010 00:24
Kušnierik: "tak napriek tomu všetkému ruským politikom a biznismenom nedôverujem (hoci Jeľcin mi bol celkom sympatický) a v športe vždy držím palce ruským súperom." - Treba povedať, že väčšina ľudí ppodobne ako Vy sa nevie odosobniť od svojich skúseností z minulosti a preto také nesmierne množstvo ľudí vo svete nedôveruje americkým politikom a biznismenom, hoci majú radi americký film, americkú hudbu, atď. Iste, lepšie by bolo vedieť sa odosobniť a neposudzovať iné národy s predsudkami. Ak sa však nedokážete preniesť nad odsúdeniahodnú, ale relatívne pokojnú okupáciu z roku 1968, tak sa nemôžte diviť napr. irackým náhľadom na USA...
-
... od .belzezub | 22. august 2010 00:03
5nizza bolo ukrajinske duo nie ruske
-
.... od .belzezub | 21. august 2010 23:54
when communism colapsed, people lost all sense of purpose ..they were told they were free to live as they liked..in some ways they were free..But freedom turned out to be an illusion
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM