Pamätám si, ako mi raz môj brat Jaro Filip hovoril, že podľa neho je štastná tá krajina, ktorá je už na takom stupni demokracie, že obyčajní ľudia (myslím tým ľudí, ktorí nemajú nejaké politické ambície) sa o politiku nemusia vôbec zaujímať. Jednoducho si žijú svoje životy a vďaka demokracii ich táto oblasť až tak netlačí. Samozrejme, že nehovorím o lokálnej politike ? tú všetci vnímajú veľmi citlivo úplne prirodzene, veď to, či budem mať pred oknami skládku odpadu, určite nikoho nenechá chladným. V čase, keď už u politických kandidátov bude hlavným hnacím mechanizmom snaha zachovať svojmu potomstvu dobré meno, a nie získanie moci a nahrabanie peňazí, dorazí naša demokratická spoločnosť do cieľa.

Jazyková redaktorka .týždňa