autor

.martin Droppa

V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.

.denník Martina Droppu

Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva

Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.

Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti

Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.

Holokaust v tieňoch spochybňovania

Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.

Zvláštny farár

Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.

Balada o vojakovi Vendelínovi

Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.

Túra krajinou v ráme

Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).

Bojisko za 17 tisíc

Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

21. august v Liptove / europoklona

Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.

Boj (s) myšlienkami

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

O slobode

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

články

rss

Rež a rúbaj dohola!

V aktuálnom vydaní .týždňa (25/2011) píšem o holorube nad gemerskou Rejdovou (Apokalypsa v zelenom). Holoruby nepovažujem len ja za mimoriadne závažný celoslovenský problém, ilustrujúci stav, v akom sa spoločnosť nachádza. Vyrúbané, vyťažené, zdevastované lesy sú zrkadlom komplexného morálneho rozkladu slovenskej spoločnosti.

.martin Droppa

20. jún 2011 | prečítané 6422x | reagovali 3 ľudia | hodnotené 4.7 | hodnotilo 122

Neexistuje človek, ktorému by sa vyťažený, zničený ne-les páčil. Nepáči sa nikomu, dokonca ani tým, ktorí ho vyrúbali, ani tým, ktorí sa pod jeho likvidáciu (často formálne) podpísali. Keby to bolo naopak, boli by oni medzi prvými, ktorí by sa na holoruby chodili rekreovať. V prachu, páľave, uprostred tej skazy, rozkladali by si deky, hrali sa s deťmi, vnúčatami, grilovali mníchovské klobásky. Ak sú, podľa nich, holoruby „normálne“ – tak nech na nich žijú, nech si tam kúpia pozemok, postavia víkendicu, apartmánový dom. Majú na to peniaze z dreva, na ktorom zarobili.

A potom, našťastie, sú medzi nami ľudia, duše čisté, srdcia úprimné, ľudia láskaví, ktorí nepodliehajú morálnej skaze, ale bojujú. Bojujú ako môžu, vedia, prepadajúci sa do priepastí beznádejí, pretože „ten istý les tam už nikdy nebude, nič sa nevráti do pôvodného stavu, o sto rokov tu už nebudem(e)“.

Holorub nad Rejdovou nie je mesačnou krajinou, ako zvykneme vravievať. Je jej najtemnejšou stranou. Prežil som na ňom hodiny, dlhé hodiny som sa ním potuloval, pozerajúc sa cez clony dažďov na niečo, čo mi trhalo srdce. V revíroch vlkov, nachádzal som ich stopy, pretlačené stopami lesných kolesových traktorov, harvestorov, ťažkých áut, mechanizmov. V koľajach po nich sa nebo odrážalo v mlákach, obkrúžených dúhovými škvrnami nafty.

Smutné je, že slovenské holoruby veľmi často idú ruka v ruke so zákonnosťou. Zákony tejto krajiny sú písané a interpretované tak, aby sa medzi nimi hľadali a nachádzali kľučky, aby nedochádzalo k ich porušeniu. V honbe za peniazmi neuvažujeme nad tým, ktoré zákony sme porušil, ale ktoré sme neporušili. Zdôvodniť „potrebu holorubu“ je jednoduché, stačí prehlásiť, že „je tam kalamita“. Neexistuje zákon, ktorý by prikazoval stav najskôr zdokumentovať, potvrdiť tak, že na danom území skutočne kalamita (lykožrútová, vrcholcová, veterná, emisná...) je. Stačí povedať, že tam bola. Tam, kde bol les, kde je už holorub. Prečo je to tak, v dobe, keď obyčajným mobilom vieme zdokumentovať aktuálny stav, keď vieme následne spraviť analýzy? Prečo dovolíme „im“ aby spravili čo spraviť chceli bez predloženia dôkazov? Pretože dodatočne nikto nezistí, nepotvrdí, že les bol postihnutý kalamitou(?) Pretože stromy nemajú čiarové kódy, inventarizačné čísla, DéKáPéčka ako kedysi, za socializmu. Režim, z ktorého sme sa chceli oslobodiť, padol. My sme sa oslobodili? Nie. Všetci nie.

Holorubný spôsob ťažby bol ešte v osemdesiatych rokoch jediným spôsobom ťaženia lesov. V polovici deväťdesiatych rokov sa od holorubov ustúpilo, prišla metóda podrastového spôsobu ťažby, na čas bola holorubná ťažba dokonca zakázaná. Lenže – čo je to podrastový spôsob ťažby? Také isté vyrúbanie lesa, ako pri holorube, akurát sa na ploche nechajú maličké stromčeky, stačia tie z náletov. Zmenou terminológie ideme maskovať diela skazy? Aký eufemizmus pre holorub sme ešte schopní vymyslieť? Národné majstrovstvá v zahmlievaní, premenovávaní, ospravedlňovaní, zdôvodňovaní. Slovak bautiful. Prečo radšej nepovieme priamo, že ide len o okamžitý zisk, samozrejme finančný, že je jedno čo bude o polstoročie, storočie, hlavne že „v zmysle uznesenia došlo ku kapitalizácii ziskov“? Že „socializácia strát“ je nezaujímavá, nestojí ani za mávnutie rukou. Veď len nech nejako žijeme – tu, teraz, dnes i pozajtra. A potom – amen tma.

Najkrajšie stromy rastú na Horehroní, a najdesivejšie holoruby hľadajte v Národnom parku Nízke Tatry. Hrebeňovka z Čertovice na Kráľovu hoľu poskytne najúchvatnejšie desivé panoramatické rozhľady na stovky hektárov holorubov. Alebo v lokalite Ramža nad Vyšnou Bocou: vyše štyristoročné smreky sú nenávratne preč, holiny po nich pripomínajú len súčasnosť. Je vám ďaleko ísť nad Malužinú, do Nízkych Tatier? Obdivujte holoruby vo vojenských lesoch na Záhorí, v Bukovských lesoch v Národnom parku Poloniny, choďte na Oravu, na Kysuce. Všade ich nájdete. Cíťte sa tam ako doma. Veď my sme tu skutočne doma.

Z Masnej nad Rejdovou som zišiel dolu strmými svahmi, zabárajúc sa v suchých konároch po ťažbe, bielych a ostrých ako polámané kosti rýb, ležiacich pod náhrobkami pniakov. Lialo. Dolu sa obloha rozjasnila, krajinu zalialo slnko, ktoré ma viedlo ďalej. Záchrana. 

priemerné hodnotenie: 4.7  ~  hodnotilo: 122
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (3)

  1. .ako na to? od .vierka2010 | 21. jún 2011 21:13

    a co mame my obcania, robit, aby sme holorubom zabranili? daju sa holoruby zakazat v zakone? nechcem holoruby.

  2. .poznámočka od .cipmunk | 21. jún 2011 08:51

    V 80. rokoch sa menej používali holoruby ako dnes. A už vôbec nie v NP.

  3. .:-) od .bava | 20. jún 2011 13:24

    Martin, dobré a výstižné, ako vždy! :)

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM