Väčšinový názor na financovanie cirkví na Slovensku neexistuje. Ak by však malo prísť k finančnej odluke cirkví od štátu, Slováci by preferovali poukazovanie daní bez toho, aby vznikla daň pre veriacich. Najlojálnejších stúpencov má katolícka cirkev, a to nielen pri ochote asignovať, ale aj pri postojoch viery. Také sú závery prieskumu verejnej mienky, ktorý v septembri na reprezentatívnej vzorke 1 187 respondentov starších ako 18 rokov urobila spoločnosť TNS SK v spolupráci s týždenníkom Trend.

V prieskume sa prihlásilo ku katolíckej cirkvi 74 % opýtaných, k evanjelickej 8 %, k iným cirkvám dve percentá, k žiadnej 14 % opýtaných a dve percentá sa odmietli vyjadriť.

Za financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu sa vyslovilo 39 percent opýtaných, 42 percent je proti takémuto financovaniu. Ostatní nevedeli, alebo nerozumeli problému. "Rozdiel mohol vzniknúť štatistickou chybou," povedal dnes na tlačovej besede analytik prieskumu - sociológ Ján Bunčák. Tá v tomto prieskume môže byť podľa neho dve až tri percentá. Podľa vedúceho redaktora týždenníka Trend Františka Múčku v odpovediach na otázku financovania cirkví zo štátneho rozpočtu nezohráva vzdelanie a sociálny status zásadnú úlohu. Najviac stúpencov štátneho financovania je z Prešovského a Košického kraja, najmenej z Banskobystrického a Trnavského. K štátnemu financovaniu inklinujú najmä starší respondenti.

S financovaním cirkví len formou poukázania dane od členov a sympatizantov súhlasilo 45 % opýtaných, kým 34 percent bolo proti.

Tretina obyvateľov (33 %) preferuje súčasný model financovania cirkví, 24 % si myslí, že cirkvi by mali žiť iba zo svojho majetku a milodarov. Poukazovanie časti dane bez zníženia príjmu uprednostňuje 13 % opýtaných, 9 % je za poukazovanie časti novej dane navyše. Podľa Bunčáka z toho vyplýva, že spoločnosť je naklonená skôr tomu, aby boli cirkvi financované štátom, alebo, aby veriaci neplatili dane navyše.

Najmenej ochotní poukazovať časť dane na cirkvi boli ľudia s najnižším príjmom, teda s príjmom 5- až 10-tisíc korún (20 %). V prípade, že by sa zaviedlo dobrovoľné financovanie cirkvi, ktoré by nezaťažilo veriacich, peniaze by na ne poukazovala necelá tretina zarábajúceho obyvateľstva (30,8 %). Podmienkou poukazovania dane bola adresnosť. V prípade, že by veriaci nemohli ovplyvniť, na ktorú cirkev by dane išli, poukázalo by ju len 10,8 percenta obyvateľov. Platiť dane cirkvi sú podľa výsledkov prieskumu ochotní viac katolíci, ako evanjelici a menšie cirkvi.

Podľa Bunčáka v súčasnosti nevidno žiaden signál, že by verejnosť požadovala vyriešiť finančnú odluku cirkvi od štátu. Ak by niekto túto tému v spoločnosti rozvíjal, došlo by podľa neho k postupnému vyhraneniu názorov na tieto otázky.

(sita)