Diskusia (28)

1. .čo píše súdruh Daniška: spojenie hlasovania s dôverou vláde ... Myslím si, že nie. Budú sa totiž báť. Radičová sa bude pádu svojej vlády báť viac ako Sulík ... od .ww | 14. október 2011 11:54

   Ďakujeme, súdruh Daniška, za váš hvizdny výkon. Ste superstar. To, čo sa vám podarilo, o tom Fico ani nesníval. Len Kaliňák sa trasie: bojí sa, že ste mu vyfúkli stoličku ministra vnútra ... BLAHOŽELÁME K ŽIVOTNÉMU ÚSPECHU !!!

2. .q od .q | 21. september 2011 15:53

   q

3. .dzurindov druhy pokus o povalenie vlady I. Radicovej od .lu | 20. september 2011 21:04

   Krucialnym problemom riesenia Eurovalu na Slovensku je to, ze sa nim riesia dva problemy naraz. Okrem ekonomickej roviny sa na nom opat hazardne testuje politicka moznost rekonstrukcie vlady pod vedenim Ivety Radicovej. Ked Mikulasovi Dzurindovi nevysiel prvy pokus zosadit I. Radicovu podhodenim Trnku, spustil tlak na spojenie Eurovalu s doverou vlady. Tento zamer sa mu moze pravdepodobne podarit. Ak chce Iveta Radicova politicky prezit, bude po navrate z USA nutena verejne odmietnut spajanie Eurovalu s doverou vlade. /Cerstvy priklad padu vlady v Slovinsku je dobrym vykricnikom!/ Radicova tak zabrani druhemu pokusu o vnutrostranicky puc, co na nu v SDKU nachystal Dzurinda za ticheho suhlasu Fica.

4. .sarajevsky atentat na Radicovu od .papiernickovy pultik | 20. september 2011 16:07

   Uz aj Slovensko ma svoju verziu Sarajevskeho atentatu.

5. .kde je Mikulas Dzurinda? V Sarajeve! od .papiernicka | 20. september 2011 16:04

   Tak si to okotujme. 1. Iveta Radicova odisla do USA. 2. Mikulas Dzurinda je v Sarajeve. 3. Ivan Miklos je v Bratislave, kde oznamuje ze Iveta Radicova, spoji hlasovanie o Eurovale s doverou vlade. 4. Vaclav Klaus svojho casu jednu pre neho neprijemnu udalost nazval "Sarajevsky atentat".

6. .sulík zvolal poslancov, aby ukázal, že sú všetci proti eurovalu od .lu | 20. september 2011 15:56

   Sulík zvolal poslancov, aby ukázal, že sú všetci proti eurovalu SaS odmietla snahy spájať hlasovanie o podpore vláde a navýšení eurovalu. "Vidíme za tým účelové spojenie," povedal na tlačovej konferencii predseda SaS Richard Sulík. Spojenie hlasovania o eurovale s vyslovením dôverou vláde považuje za útok na premiérku Ivetu Radičovú. Sulík si nevie predstaviť, že by Radičová bola za spojenie hlasovania, pretože je to človek, pre ktorého je slušnosť životný princíp a preto si nedokáže predstaviť, že by prispela k tomu, aby sa vrátila bývala vláda a Robert Fico. Ľudí na Slovensku nemôžeme obetovať, tvrdí Sulík "Keď naši partneri nechcú vládnuť s SaS, v poriadku, ale pýtame sa, akú alternatívu ponúkajú občanom. Pred rokom všetci tvrdili, že sú pripravení prevziať zodpovednosť za túto krajinu a nepripustiť návrat Roberta Fica. Dnes Ficovi otvárajú dvere," domnieva sa Sulík. "Nikdy nebudeme podporovať nezodpovednú politiku niektorých štátov. Sme presvedčení, že ľudí na Slovensku nemôžeme obetovať," povedal Sulík. "Nikdy nepodporíme také rozhodnutie, ktoré bude ohrozovať stabilitu slovenskej ekonomiky, a tým životnú úroveň a zamestnanosť," povedal poslanec Jozef Kollár.

7. .sulík nakoniec zahlasuje za euroval od .ondro66 | 20. september 2011 10:56

   Včera som si viac-menej náhodou kúpil tlačené vydanie týždenníka .týždeň a bola to dobrá kúpa. Našiel som tam čierne na bielom dôkaz, že Sulík nakoniec zahlasuje za euroval. Rozhovor so Sulíkom - otázka: "Nerozumieme, prečo vaši koaliční kolegovia začali hovoriť o spojení eurovalu s existenciou vlády, keďže mohli aj za pomoci európskych socialistov dostať pod tlak Fica a ten by bol ako zástanca eurovalu nútený hlasovať za. Koaličná trojka by vás teda nepotrebovala." Sulík: "TAKÝ BOL KOALIČNÝ PLÁN. Aj preto sme sa 22. augusta na stretnutí predsedov strán s premierkou dohodli, že budeme hlasovať ako posledná krajina eurozóny a dovtedy to necháme plávať." To je jasný dôkaz, že Radičová, Dzurinda, Mikloš, Zajac, Sulík a aj redaktori .týždňa, prinajmenšom Daniška, Hanus a Vagovič vedia, že prijať euroval bude nevyhnutné, ale radi by do toho "zamočili" Fica a pokrytecky kalkulujú, že európski socialisti pritlačia na Fica, aby zahlasoval za euroval a Čierneho Petra dostal on. Alebo ako hovorí Richard Sulík: "PES (Party of European Socialists) zabreše a Fico pustí do gatí," pričom kalkuluje, že on bude "ostro proti" a tým získa politické body. Podobne kalkuluje aj Zajac, ktorý sníva o tom, že OKS bude bodovať tiež a z 0,35 % sa vyšvihne na neuveriteľných 0,5 %. Lenže vysnívaný PES nebreše a Fico nemá najmenší dôvod, aby púšťal do gatí. Naopak, Fico má všetky dôvody, aby sa dobre zabával na tom, ako sa táto podarená koalícia kúpe vo výlučkoch vlastných slov, sľubov, naivity a predovšetkým rozporov. Preto spojenie eurovalu s existenciou vlády je vlastne v Sulíkovom záujme, aby si pred svojimi voličmi zachoval akú-takú tvár (sú to predsa samí inteligentní voliči) a mohol im nakoniec zdôvodniť, že pod "obrovským tlakom" premierky (Železná lejdy) a v snahe zachrániť túto "reformnú vládu" ako aj Slovensko pred návratom Fica sa obetoval a zahlasoval za. Alebo to podobne ako v prípade neúspešného referenda, keď to zvalil na Gašparoviča, teraz zvalí na Fica, že ten vierolomne a v rozpore so svojimi slovami o potrebnosti eurovalu nehlasoval za euroval a preto musel za euroval hlasovať on aj s celou jeho SaS.

8. .v zajati tautologie od .lu | 18. september 2011 22:11

   klast si otazku - hodnoverneho nasimulovalnia moznych dopadov vyvoja v Europe po zavedeni eurovalu - je z podstaty veci tautologicka otazka, lebo na nu nikto nevie dat vycerpavajucu odpoved. Ak mate v rovnici nadkriticke mnozstvo premennych nemozete sa dopatrat relevantnemu vysledku. Co vsak mozete explictne dokazat je, ze ak primarnymi pricinami krizy bol dlhodoby nepomer medzi prijmami a vydavkami statov, pricom tento nepomer bol dlhodobo sanovany pozickami na kapitalovom trhu, potom sekundarnym dosledkom bolo nelinearne zadlzovanie statov. Preto do buducnosti tento mechanizmus /opatovne pozicky z docasneho resp. trvaleho Eurovalu/ nie je schopny vyriesit systemovy dlhovy problem Eurozony. Preto je potrebne sui generis Euroval ako systemovo chybny krok odmietnut.

9. .dohoda od .ev | 18. september 2011 22:05

   V skutočnosti má navrch niekto iný.Stačilo dnes pozerať na dialog Fica s Fígeľom na STV 1. Nedalo sa poznať,že to sú protikladné strany. Pre Fígeľa je na svete jediná dôležitá vec euroval.Ked chce rozdávať zo štátneho,tam nepotrebuje tak ťahať čas,ako ked išlo o jeho byt a jeho peniaze.V prípade eurovalu sa veľmi náhli.Tak si dobre s Ficom rozumeli,všetko bolo zabudnuté,ešte aj to,čo Fico neponúkol. KDH sa opakovane Ficovi až natíslka.Ani ten nie je tak nedočkavý -a to po moci túži hodne-ako sú oni .

10. .kolega Lu od .jures | 18. september 2011 21:39

    V ramci realizacie eurozony sa zabudlo /mozno zamerne/ na kopu veci a eurovaly su len pokracovanim centralistickeho zameru.Jednotlive staty sa zadlzia neuveritelnym sposobom. Ale asi zatial tu v Europe nemame respektovaneho experta,ktory by hodnoverne nasimuloval mozne dopady vyvoja v Europe po zavedeni eurovalu.Ten kto to dokaze a jeho riesenie bude prijate,ten bude mat urcite navrch.......no a este ak aj buducnost mu da zapravdu,ze navrhol dobre riesenie. Takze co je moralne a nie je len otazka boja mensiny s vacsinou......

11. .eurovalovy puc od .papiernicka | 18. september 2011 20:56

    Eurovalovy puc /spojenie eurovalu s vyslovovanim dovery vlade/ vymysleli Dzurinda s Ficom. Obom totiz prekaza Ivata Radicova v kresle premierky.

12. .rE: jures- mat navrch moze znamenat aj nieco ine od .lu | 18. september 2011 20:52

    Jures, mat navrch moze znamenat aj nieco ine, napr. mat pravdu a stat si za nou aj v nepriazni silnejsich, castokrat v mensinovom postaveni. Stat si za pravdou znamena zachovat si moralnu prevahu, voci moralnemu hazardu. Je totiz celkom mozne, ba pravdepodobne, ze Euroval napokn zavali EURO.

13. ." má navrch" od .jures | 18. september 2011 20:16

    Navrch znamena,ze ponuknem take riesenie,ktore by si osvojila cela koalicia.Teraz tato agenda znamena zneistenie v celej spolocnosti,takze neviem pane o com pisete.........

14. ."Eurovalovy atentat" na Radicovu od .papiernicka | 18. september 2011 15:25

    "Eurovalovy atentat" na Radicovu v podani tandemu Dzurinda-Fico uz bezi na plne obratky. Ulohou uzitocneho idiota sa iniciativne zhostil spravca bytov v starom meste Janko Figel. Figel uz zaujal postavenie trpezlivo cakajuceho psika pripraveneho na nanovo rozdanu vladnu kost, ci uz mu ju napokon podhodi Fico, alebo Dzurinda.

15. .radicova bude musiet v USA s farbou von od .papiernickovy pultik | 18. september 2011 15:07

    Ak chce Iveta Radicova zostat aj nadalej premierkou, mala by na ceste do USA, a pri rokovaniach s B. Obamom verejne priznat, ze politicka vola na prijatie Eurovalu vo vladnej koalicii sa na Slovensku nenasla, pricom v parlamente je tento navrh za sucasnej konstelacie nepriechodny. V opacnom pripade bude na nu pripravovany "Eurovalovy atentat" tandemom Dzurinda- Fico dokonany.

16. .dzurindov maratonsky atentat na Radicovu pred zavrsenim od .luster z papiernicky | 18. september 2011 14:34

    Spojenie hlasovania o Eurovale s vyjadrenim dovery vlade je poslednym dejstvom Dzrindoveho maratonskeho snazenia o zosadenie Ivety Radicovej z kresla premierky vlady.

17. .dzurindov maratonsky atentat na Radicovu pred zavrsenim od .luster z papiernicky | 18. september 2011 14:33

    Spojenie hlasovania o Eurovale s vyjadrenim dovery vlade je poslednym dejstvom Dzrindoveho maratonskeho snazenia o zosadenie Ivety Radicovej z kresla premierky vlady.

18. .rozpad eura od .copy | 18. september 2011 14:24

    Rozpad eura 12.09.2011 16:57 Ronald Ižip Je faktom, že väčšina obyvateľov Eurozóny si nikdy nepriala mať jednotnú menu. Žiadne referendum o vstupe do EMU nebolo úspešné. Napriek tomu euro máme, čo ukazuje, euro je kompletne politický projekt. A politické projekty majú ten problém, že o nich nerozhoduje trh (väčšina ľudí) ale politická elita, ktorej znalosti reality sú obmedzené. Preto väčšina z nich končí neúspešne a stojí obrovské náklady. Nemenej podobne je tomu aj s eurom. Nemôžeme sa preto čudovať, že sa stále otvárajú otázky ohľadom možného vyhostenia Grécka z eurozóny alebo vystúpenia silného Nemecka. Zdá sa však, že takéto úvahy sú kompletne bezpredmetné. S eurom sme došli tak ďaleko, že prakticky nie je možné spraviť nič, iba v eurozóne fungovať aj naďalej. Nech to stojí, čo to stojí. V dnešnom komentári sa pozrieme na dôvody, prečo tu euro bude s nami omnoho dlhšie, ako si mnohí myslia. Budeme čerpať z analýzy UBS s názvom „Rozpad eura – následky“. Problém eura Euro nemalo existovať. Euro v súčasnej podobe vytvára viac nákladov, ako prináša výhod, a to minimálne pre niektorých členov eurozóny. Tento fakt je bolestivo známy. Členské štáty by boli na tom ekonomicky lepšie, keby neboli nikdy euro prijali. Monetárna únia bola obyvateľom EU chybne podaná. Za najväčšiu výhodu bola prezentovaná fixácia kurzov, čo je jeden z menších dôsledkov eura. Oveľa dôležitejší vplyv má jednotná monetárna politika. Eurozóna nie je homogénna oblasť, čo znamená, že každá krajina si vyžaduje inú politiku. Pokiaľ neexistuje tá, je nutnosťou vytvoriť korekčný mechanizmus. A ten v eurozóne nefungoval. Euro strávilo svoju prvú dekádu v bubline rastu finančných trhov a tak jeho nefunkčný charakter ostal skrytý. Objavil sa až po finančnej kríze v svojej hrozivej podobe. Problémy jednotnej meny sa pretavujú do snahy vyriešiť súčasnú situáciu buď vyhostením krajiny z eurozóny, odchodom slabej krajiny, ktorý by naštartoval jej rast, alebo odchodom silnej krajiny z eurozóny. Argumenty podporujúce tieto úvahy sú chybné. Najpravdepodobnejším riešením je fiškálna únia, ktorá euro zachráni. Vyhostenie krajiny z EMU Vyhostenie krajiny z eurozóny nie je možné. Článok 50 Lisabonskej zmluvy explicitne tvrdí, že odchod z EU je možný iba na základne vlastnej iniciatívy a snahy. Znamená to, že krajina môže vystúpiť, ale nie byť vyhostená. Čo je dôležitejšie, článok ustanovuje pravidlá pre odchod z EU, nie EMU. Jediným spôsobom pre krajinu ako opustiť EMU legálnou cestou, je dohodnúť si dodatok k zmluve. Dodatok k zmluve si vyžaduje súhlas všetkých 29 krajín EU. Krajina, ktorá by mala byť z eurozóny vyhostená, by tak musela súhlasiť so svojim vyhostením. Navyše duch zmluvy je donútiť krajinu ku svojim povinnostiam, nie ju trestať. Vylúčenie krajiny je preto nekonzistentné s Lisabonskou zmluvou. Postihnutá krajina by sa pravdepodobne úspešne odvolala na Európskom súde. Vystúpenie slabej krajiny z EMU Predpokladajme však, že krajina jednostranne vystúpi z eurozóny a rozhodne sa tak porušiť medzinárodné zmluvy. V prvom rade sa veľkým problémom stane dlh. Pokiaľ by akceptovala, že jej existujúci dlh ostane denominovaný v eurách, stratí možnosť zaň platiť. Jediným spôsobom, ako získať eurá, je exportovať, avšak svojim odchodom z EMU bude medzinárodný obchod silno narušený. Je takmer isté, že na svoj dlh bude musieť defaultnúť. Druhou možnosťou je prevod dlhu do svojej novej meny, čo by opäť bolo považované za default. Bankrot slabej krajiny je tak nevyhnutný. Hneď po ňom by však nasledoval bankrot korporácií a bánk. Je vysoko nepravdepodobné, že krajina by mohla opustiť eurozónu a pritom ostať členom EU. Opustenie eurozóny je totižto jednostranným porušením Maastrichtskej zmluvy, Lisabonskej zmluvy a Rímskej zmluvy. Pri svojom odchode by musela slabá krajina obmedziť kapitálové toky, aby zabránila úniku kapitálu a tak by porušila ďalšie európske dohody. Takéto porušenie dohôd by EU neakceptovala a neexistuje možnosť opustiť eurozónu a ostať členom EU. Nespokojní s eurom často tvrdia, že vlády a ECB porušujú Maastrichtskú a Lisabonskú zmluvu nákupmi dlhopisov a nadmernými deficitmi. Tým však litera zmlúv nebola porušená. Zámer bol deformovaný, avšak ECB má explicitne umožnené nakupovať dlhopisy a vlády majú možnosť dosahovať vyššie deficity. Avšak opustiť monetárnu úniu je jasné porušenie európskej ústavy. Myšlienka, že by odstupujúci štát okamžite získal kompetitívnu výhodu cez devalváciu svojej meny je chybná. Dokonca, aj keby sa mena oslabila o 60%, je pravdepodobné, že by EU zaviedla clá vo výške 60%. Odstupujúci štát by nemal žiadne obchodné dohody z EU, keďže by už nebol jej členom. Rozhodne stojí za zmienku aj fakt, že niektoré európske krajiny ako Taliansko, Španielsko alebo Belgicko majú dlhodobé silné interné tlaky na rozdelenie. Takmer vždy v histórií skončili rozpady menových únií nepokojmi až občianskymi vojnami. Predpokladáme, že slabá krajina, ktorá by vystúpila z eurozóny by musela devalvovať svoju menu o 60%. To nám ukazuje príklad rozpadu latinsko-americkej menovej únie. Objem medzinárodného obchodu by poklesol až o 50%. K tomu treba pripočítať náklady na rekapitalizáciu bánk, ktorú by prevažne niesli vkladatelia. Cena záchrana bánk by bola až 60% všetkých depozít v krajine. Ak si to dáme dokopy, tak očakávame, že odchod slabej krajiny z eurozóny by stál €9,500-€11,500 na osobu v prvom roku. To odpovedá strate HDP vo výške 40-50%. Zvýšená riziková prémia a stagnácia by spôsobili náklady vo výške €3,000-€4,000 pre ďalšie roky. Toto sú však konzervatívne odhady, keďže sa nedajú vyčísliť náklady spojené s možnosťou politického a sociálneho chaosu v krajine. Vystúpenie silnej krajiny z EMU Výhodou vystúpenia silnej krajiny z eurozóny je, že nemusí defaultnúť na svoj dlh. Jej fiškálna pozícia by sa mohla dokonca zlepšiť, keďže by jej vlastná mena by posilnila voči dlhu, ktorý bude vedený v eure. Problém sú však korporácie, ktoré by stratili veľkú časť svojich príjmov z exportu. Odchádzajúca krajina by odpísala svoj export. Záväzky firiem by však boli vedené v domácej mene. Tým utrpí ich bilancia so silným tlakom na default domácich firiem. Aj keď krajina neuvidí run na svoje banky, problémom sa stane opäť ich bilancia. Oslabenie starej meny o 40-50% vytvorí nutnosť rekapitalizácie bánk, čo bude mať negatívne fiškálne konzekvencie. Mena odchádzajúcej silnej krajiny by posilnila približne o 40%. Je to konzervatívny odhad, keďže by existoval silný príliv kapitálu do tejto krajiny z eurozóny. Hrozila by rekapitalizácia bánk a obchod by poklesol o 20%. Pre Nemecko by odchod z eurozóny stál približne €6,000-€8,000 pre prvý rok, čo sa rovná približne poklesu HDP o 20-25%. Zvýšená riziková prémia a obchodné problémy by stáli krajinu ďalších €3,500-€4,500 pre ďalšie roky. Ak máme dať toto číslo do kontextu zistíme, že 50% reštrukturalizácia gréckeho, portugalského a írskeho dlhu by stálo Nemecko iba €1,000 na obyvateľa. Zhrnutie Rozpad menovej únie je veľmi ojedinelá udalosť. Rozpad monetárnej únie založenej na nekrytých peniazoch je takmer extrémna udalosť. Náklady sú obrovské pre slabú ako aj silnú krajinu. Keď započítame do úvahy vysokú nezamestnanosť, je takmer nerealistické nepočítať s vážnymi sociálnymi následkami, ktoré môžu vyvrcholiť autoritatívnymi vládami alebo sociálnymi nepokojmi. Vzhľadom k obrovským nákladom je preto pravdepodobné, že eurozóna prežije v celistvosti a bude smerovať k fiškálnej konfederácií, uzatvára UBS. (Pozn.: A my doplníme, že vzhľadom na možnosť tlačenia peňazí bude celý proces podporovať ECB monetizáciou dlhu. Je preto nepravdepodobné vidieť rozpad eurozóny v inom ako hyperinflačnom scenári. Handrkovania európskych politikov však budú dlhodobo veľkým divadlom).

19. .má euro ešte nejakú budúcnosť? od .copy | 18. september 2011 14:22

    Má euro ešte nejakú budúcnosť? 15.09.2011 20:51 Peter Margetíny Kríza eura je priamym dôsledkom krachu z roku 2008. Keď zbankrotovala investičná banka Lehman Brothers, celý finančný systém začal kolabovať a muselo mu byť poskytnuté umelé dýchanie. Na pamätnom stretnutí v novembri 2008, európski ministri financií garantovali, že žiadnej ďalšej finančnej inštitúcii, ktorá je dôležitá pre fungovanie finančného systému by nemalo byť dovolené padnúť. Tento návrh si k srdcu zobrali Spojené štáty. Angela Merkelová vtedy vyhlásila, že týmito zárukami by sa mali riadiť európske štáty osobitne a Európska únia, resp. eurozóna by nemali vystupovať ako jeden celok. To bol počiatok krízy eura, pretože sa odkryla a aktivovala skrytá slabina v konštrukcii eura: absencia spoločného ministerstva financií. Kríza samotná sa naplno prejavila v roku 2010. Existuje určitá podobnosť medzi krízou spoločnej európskej meny a krízou sekundárneho trhu hypoték v USA, ktorá bola rozbuškou prepadu z roku 2008. V obidvoch prípadoch, údajne bezrizikové aktíva – kolaterizované dlhové záväzky (CDO), založené na hypotékach a európske vládne dlhopisy – stratili určitú, resp. celú časť svojej hodnoty. Nanešťastie, kríza eura je menej riešiteľná. V roku 2008, americké finančné autority zaujali vcelku rázny postoj pri svojich rozhodnutiach; v súčasnosti v eurozóne tieto orgány, hlavne spoločné ministerstvo financií, ešte neexistujú. Ich zriadenie si vyžaduje zložitý politický proces na ktorom sa musí podieľať množstvo suverénnych štátov. A práve to robí aktuálne problémy tak vážnymi. Najprv chýbala politická vôľa vytvoriť spoločné ministerstvo a od zavedenia eura sa politická súdržnosť v Európe o poznanie zhoršila. Výsledkom je to, že momentálne neexistuje zrejmé riešenie pre euro krízu. Európski predstavitelia to vedia a tak všetko čo im zostáva je kupovanie si dodatočného času. V „normálnej“ finančnej kríze takáto taktika väčšinou funguje: s postupom čase sa panika zmierňuje a dôvera sa vracia. Ale v tomto prípade pracuje práve čas proti politikom. Keďže politická vôľa chýba, problémy sa zväčšujú a európski byrokrati sú tiež stále viac nervózni. Kríza je potrebná na to, aby umožnila prijímanie politických rozhodnutí, o ktorých si predtým väčšina myslela, že nikdy nevstúpia do platnosti. Pod tlakom finančnej krízy, európski politici tvrdia, že sú ochotní prijať akékoľvek opatrenia, len aby udržali systém pokope. Ukazuje sa však, že väčšinou ostáva iba pri prázdnych sľuboch a finančné trhy nedostatok „odvahy“ reálne vnímajú. Takýmto spôsobom prerastie jedna kríza do ďalšej. Európa je preto odsúdená na nekončiacu sériu kríz. Opatrenia, ktoré by boli účinné skôr sa ukazujú ako nedostatočné v čase, keď sa už stali politicky priechodnými. To je kľúčové pri pochopení krízy eura. Kde sa práve teraz nachádzame? Európsky stabilizačný mechanizmus (EFSF) nie je primerane kapitalizovaný a jeho funkcie nie sú adekvátne definované. Jeho cieľom je poskytovať záchrannú sieť pre celú eurozónu, ale v skutočnosti je ušitý na mieru trom malým krajinám: Grécku, Portugalsku a Írsku – nie je dostatočne zásobený, aby podporoval väčšie štáty ako Španielsko alebo Taliansko. V prvopočiatkoch sa tiež nerátalo, že by sa mal zaoberať problémami bankového systému, i keď teraz sa jeho pole pôsobnosti rozšírilo aj na bankový sektor a zvrchované štáty. Jeho najväčší nedostatok spočíva v tom, že krajina, ktorá chce z tohto mechanizmu čerpať finančné prostriedky musí prejsť zdĺhavým rokovacím procesom so všetkými členskými štátmi, čo robí z EFSF neúčinný nástroj pri boji s krízou. Situáciu ešte viac zhoršilo nedávne rozhodnutie nemeckého ústavného súdu. I keď ten nepriznal, že vytvorenie EFSF bolo v rozpore s ústavou, zakázal všetky ďalšie garancie pre problémové štáty bez toho, že by ich najprv neschválila rozpočtová komisia nemeckého parlamentu. Semienka ďalšej krízy boli už zasiate tým, ako politici odpovedali na poslednú krízu. Akceptovali princíp, že krajiny, ktoré prijímajú pomoc by nemali platiť „trestné“ úroky a namiesto toho dala zelenú stabilizačnému mechanizmu, ktorý slúži ako určitá finančná zbierka. Ak by sa tak nestalo, grécka kríza by nenadobudla také obrovské rozmery. Nákaza – vo forme zväčšujúcej sa neschopnosti splácať svoje dlhy – sa rozšírila do Španielska a Talianska, ktorým však nie je umožnené požičiavať si za nižší úrok tak ako je tomu v prípade Grécka. Obidve krajiny teraz kráčajú po gréckej ceste. V prípade Grécka sa dlhové bremeno stalo očividne neudržateľné. Držiteľom dlhopisov bola ponúknutá „dobrovoľná“ reštrukturalizácia, pri ktorej by museli akceptovať nižšie úrokové výnosy a odložené splátky. Mechanizmy, ktoré by umožňovali default krajiny alebo jej odchod z eurozóny vypracované neboli. ECB sa snaží celú situáciu upokojiť tým, že vstupuje na trh a nakupuje dlhopisy Talianska a Španielska. Takéto riešenie sa ale nejaví ako príliš vhodné. ECB spravila to isté aj pri Grécku, avšak tento krok nezabránil tomu, aby sa grécky dlh nestal nezvládnuteľným. Ak by Taliansko, so svojim dlhom, ktorý prekračuje 100% HDP a rastom menej ako 1%, muselo platiť rizikovú prémiu 3% a viac pri požičiavaní si peňazí, jeho dlh by sa tiež stal neudržateľným. Skoršie rozhodnutie ECB nakupovať grécky dlhopisy sa stretlo s obrovskou dávkou odporu; Axel Weber, nemecký člen výkonnej rady ECB, na protest rezignoval. Táto intervencia rozmazala čiaru, ktorá existovala medzi menovou a fiškálnou politikou, avšak centrálna banka je odhodlaná urobiť všetko pre záchranu finančného systému v jeho doterajšom stave. To ešte viac platí v podmienkach, kedy neexistuje spoločná rozpočtová autorita. Rozhodnutie nakupovať dlhopisy ďalších dvoch krajín znova nenechalo nemeckých predstaviteľov chladných. Jürgen Stark, hlavný ekonóm ECB, odstúpil 9. septembra. Medzičasom sa zväčšujú problémy gréckej vlády plniť kritériá, ktoré im boli naordinované. V takomto prípade by riadený bankrot alebo dočasné odstúpenie z eurozóny zrejme boli vhodnými riešeniami dlho trvajúcej agónie. Neriadený bankrot by mohol vyvolať podobný kolaps ako nastal po bankrote Lehman Brothers. Nemôžeme sa teda čudovať, že finančné trhy sú vyľakané. Rizikové prirážky vládnych dlhopisov sa zvýšili, akcie, najmä tie bankové, sa prepadli a euro si takisto pripísalo veľké straty. Volatilita na trhoch pripomína časy spred troch rokov. Schopnosť finančných autorít skrotiť krízu je výrazne obmedzená a zdá sa, že je koniec politiky „kopania plechovky po ceste“. Ak sa aj katastrofe môžeme vyhnúť, jedna vec je istá: tlak na zníženie deficitov bude pre eurozónu znamenať dlhú recesiu, čo bude mať ďalekosiahle politické konzekvencie. Kríza eura môže ohroziť politickú kohéziu Európskej únie. Ak politickí činitelia budú kráčať rovnakým smerom ako doteraz, neexistuje možnosť ako by sme mohli tomuto čiernemu scenáru uniknúť. Pri riešení krízy, kde sa nemožné stáva možným, je nevyhnutné myslieť na doteraz nemysliteľné. Na začiatok je podstatné pripraviť sa na možnosť bankrotu alebo opustenie eurozóny v prípade Grécka, Portugalska a možno Írska. Na zabránenie finančnému kolapsu sa možno budú musieť prijať nasledujúce opatrenia. Po prvé, vklady depozitárov budú musieť byť ochránené. Ak by o svoje peniaze prišli vkladatelia v gréckych bankách, runy na banky by sa mohli rozšíriť aj do ostatných deficitných krajín. Po druhé, niektoré banky v krachujúcich krajinách by museli byť udržané pri živote, aby sa predišlo úplnému kolapsu ekonomiky. Po tretie, európsky bankový systém by musel byť rekapitalizovaný a dohľad nad ním by museli vykonávať európske (nie národné) inštitúcie. Toto všetko by stálo peniaze. Podľa existujúcich dohôd nie je možné nájsť ďalší zdroj financií a podľa rozhodnutia nemeckého ústavného súdu, žiadne nové opatrenia nemôžu vstúpiť do platnosti bez predchádzajúceho schválenia nemeckého parlamentu. Zdá sa, že neexistuje žiadna iná alternatíva, iba umožniť vznik chýbajúcej zložky: európskeho ministerstva financií s právomocou zdaňovať a tým pádom si požičiavať. Také niečo by si vyžadovalo novú zmluvu, ktorá by pretvorila EFSF na plnoprávne ministerstvo. Avšak to by bolo možné iba s radikálnou zmenou myslenia, hlavne v Nemecku. Nemecká verejnosť si stále myslí, že si môže vybrať, či bude euro podporovať, alebo ho opustí. To je chyba. Euro jednoducho existuje a aktíva, spoločne s pasívami finančného systému sú založené na tejto spoločnej mene. Rozpad eura by z toho dôvodu mal následky, ktoré si nikto z nás nevie predstaviť. Čím dlhšie Nemcom trvá, pokiaľ túto skutočnosť pochopia, tým vyššiu cenu musí zvyšok sveta platiť. Zdroj: George Soros

20. .desať problémov sveta, ktoré by spustil krach Grécka od .copy | 18. september 2011 14:20

    Desať problémov sveta, ktoré by spustil krach Grécka Pozrite sa, čo by sa mohlo diať vo svete, ak by Grécko vyhlásilo bankrot. autor: Karel Tinl čas vytvorenia: 18. 9. 2011, 00:00 | čítanosť: 4254x počet diskusných príspevkov: 7 Znárodnenie gréckych bánk, všeobecné problémy bankového sektora a rastúce obavy plynúce z neistoty na trhoch - tak to budú kľúčové problémy, ktoré postihnú svet po prípadnom krachu gréckej ekonomiky. Ďalšie krajiny, ktoré tiež trápia dlhové problémy, by sa ale prestali asi riadeného bankrotu báť a vyrazili by "grécku cestou" k svojej záchrane. Veľké európske ekonomiky by svojím protekcionistickým správaním zasadili veľkú ranu ázijskému exportu. Čína by napokon výrazne spomalila svoj rast. 1. Príde k znárodneniu gréckych bánk O vplyve prípadného krachu Grécka na bankový sektor nepochybuje prakticky nikto - ostatne tieto obavy sú na trhu vidieť už teraz. Je jasné, že najviac budú trpieť práve grécke banky. Prípadný krach krajiny by ich donútil hľadať nový kapitál na pokrytie strát a odvrátenie hrozby menom "run na banky". Ostatne v tomto smere sa dá predpokladať aj zásah vlád. Finančné domy, ktoré sú dlhu najviac vystavené, budú podľa väčšiny odborníkov dokonca znárodnené. 2. Prehĺbi sa globálna dlhová kríza Pochybnosti o stabilite finančných inštitúcií a priame a nepriame expozície voči gréckym problémom sa budú aj naďalej prehlbovať. Banky budú váhať nad poskytnutím úverov a bežné budú aj žiadosti o dodatočné zabezpečenie. Svet sa začne báť "znovu sa zadĺžiť". 3. Krachu sa nevyhne ani Írsko a Portugalsko Írsko a Portugalsko prechádza len pomalým ekonomickým rastom - tamojšie vlády sa snažia znížiť dlh a stabilizovať bankový systém. Prípadný "šetrný prístup Grécka voči veriteľom" by mohol aj im naznačiť možný spôsob riešenia problému. Prečo by sa nemali Írsko a Portugalsko báť pristúpiť na "grécku cestu" a vyriešiť svoje problémy riadeným bankrotom? 4. Nemecko zasiahne politická kríza Prípadné nepokoje v Európe môžu otriasť postavením súčasnej politickej garnitúry v Nemecku. Nemci sú všeobecne proti sanácii gréckych dlhov - považujú ich za zodpovednosť jednotlivých štátov. Všetky kroky, ktoré preto nemecká vláda podnikne na zmiernenie krízy, môžu spôsobiť rozsiahle nepokoje. V ohrození môže byť razom i politická kariéra samotnej Angely Merkelovej. 5. Americký spotrebiteľ prestane míňať Strata dôvery je všeobecne podľa mnohých ekonómov kľúčovým bodom súčasnej krízy. Ďalšie prehĺbenie dlhových problémov by zrejme donútilo amerického spotrebiteľa znížiť výdavky a začať šetriť. To by mohlo americkú ekonomiku ešte viac spomaliť a posunúť smerom k recesii. 6. Politici budú vykrikovať: "Nepanikárte" Jedna vec je prakticky istá: Politici na celom svete vyrukujú na svojich voličov s upokojujúcimi frázami - budú sa snažiť zabrániť vzniku paniky. Za pripomenutie stojí v tomto kontexte citát Franklina D. Roosevelta: "Jedinou vecou, ​​ktorej sa musíme báť, je strach sám". 7. Porastie protekcionizmus Nemecka a Francúzska Ekonómovia varujú, že napríklad Nemecko a Francúzsko sa budú brániť kríze ochranou vlastného trhu a podporou domácich firiem. Protekcionizmus by sa mohol po relatívne dlhej dobe opäť vrátiť do Európy - doplatil by na neho predovšetkým ázijský export. 8. Ekonomika Číny bude slabnúť Ak dôjde k prepadu americkej spotreby a politike protekcionizmu u veľkých európskych ekonomík, čaká Čínu silné ochladenie hospodárskeho rastu. Slabnúci dopyt po tovare z východu môže donútiť tamojšiu vládu k obmedzenému boju s infláciou. Alternatívou by mohol byť scenár "tvrdého pristátia Číny na zem" - roky prehnane veľkých investícií do výstavby a infraštruktúry by nakoniec mohli byť pre túto ekonomiku veľkú príťažou. 9. Limity amerického dlhu porastú Debata ohľadom navyšovania dlhového stropu USA jednoducho skončí - nebude nikto, kto by bojoval za zachovanie súčasných limitov. Američania budú peniaze potrebovať a zhodnú sa na tom - bez ohľadu na politickú príslušnosť. 10. Slnko normálne vyjde ráno a zapadne večer Prípadný riadený bankrot Grécka rozhodne nebude znamenať koniec sveta. Zemeguľa sa neprestane otáčať, rovnako ako každý deň vyjde ráno slnko normálne na východe a večer zase zapadne na západe. Ľudia sa budú naďalej milovať i nenávidieť ...

21. .miklos hovoril pred rokom to, co dnes hovori Sullik od .copy | 17. september 2011 14:23

    05.05.2010: Grécko - kto to zaplatí a kto by mal. Autor: Ivan Mikloš Prečítané 34961 krát Pošli e-mailom Gréckom žije celá Európa, špeciálne krajiny eurozóny, Gréckom žije Slovensko. Rád by som v tomto texte vysvetlil svoj odmietavý postoj a odmietavý postoj SDKÚ-DS k programu pomoci tak, ako bol navrhnutý zo strany Ecofinu pred pár dňami. Teda k programu, ktorý navrhuje riešiť situáciu v Grécku pôžičkou vo výške 80 mld eur zo strany krajín eurozóny a 30 mld eur z Medzinárodného menového fondu. Mimochodom, je zaujímavé, že Fico sa tvári, že s pôžičkou nesúhlasí, ale jeho minister financií ju na Ecofine za Slovensko odsúhlasil. Nie sú náhodou z jednej vlády a jednej strany? Celý problem Grécka sa dá stručne opísať ako učebnicový príklad morálneho hazardu. Aj keď si možno mnohí myslia, že niečo take ako morálka v ekonómii neexistuje, nie je to tak. Morálny hazard je v ekonómii definovaný ako rizikové správanie, pri ktorom ten, kto sa ho dopúšťa a na základe neho dosahuje zisk, sa spolieha, že v prípade straty túto ponesie niekto iný. Vývoj v Grécku za posledné roky, minimálne za posledných vyše desať rokov od prijatia eura, bol učebnicovým príkladom morálneho hazardu. Zlyhali mnohí, ale najväčším dielom sa na gréckom morálnom hazarde podieľalo samotné Grécko (reprezentované rôznymi gréckymi vládami) a taktiež banky, ktoré celé tieto orgie morálneho hazardu financovali. Podotýkam, že nie nezištne. V čom bol zásadný problém? Život nad pomery, rast miezd a dôchodkov vysoko nad úrovňou rastu produktivity práce, rýchly rast reálnych dôchodkov a reálnych miezd napriek poklesu konkurencieschopnosti ekonomiky, klamanie o stave verejných financií, dlhodobé ignorovanie reality, nevyužitie dobrých časov na zníženie deficitu verejných financií. Klamanie a zatváranie očí nad realitou zo strany mnohých institúcií, najmä však zo strany Grécka a jeho politikov a zo strany bánk, ktoré na financovaní tejto gréckej bubliny zarábali. Samozrejme, že zodpovednosť nesú aj iní, napr. Eurostat, Európska komisia, ratingové agentúry, a pod. Ale ak chceme pomenovať tých, ktorí na tom profitovali a ktorí nesú primárnu zodpovednosť za grécky morálny hazard, tak je to samotné Grécko ktoré žilo a žije nad pomery a financujúce banky, ktoré takýto život nad pomery umožňovali a predlžovali a pekne na tom zarábali. A práve tu je problém. Účet vo výške 80 mld eur majú zatiahnuť tí, ktorí problém nespôsobili. Aby nemuseli platiť tí, ktorí ho spôsobili a profitovali z toho. Respektíve, aby som bol presnejší, aby museli len čiastočne platiť Gréci a vôbec nie banky. Presne tak totiž vyzerá dnešný záchranný plán. A nedajte sa mýliť argumentmi, že ide len o pôžičku a že ešte na tom dokonca aj zarobíme (Počiatek). Všetci vedia, že riziko nesplatenia týchto peňazí je veľké. Keby nebolo, tak by požičali banky, nemuseli by zaskakovať štáty eurozóny. Ako teda z dnešnej prekérnej situácie von? Argumentuje sa tým, že hlavnou prekážkou štandardného riešenia, akým prešlo pred nedávnom napríklad Maďarsko, je euro. Štandardné riešenie spočívalo v devalvácii domácej meny (depreciácii pri floatingu) a prijatí pôžičky od MMF spolu s neľahkým ozdravným programom. A naozaj, problémom je, že Grécko devalvovať nemôže, pretože má euro. Potvrdilo sa, že euro môže byť v prípade nezodpovednej politiky vlády veľkým rizikom. Čo vlastne znamená štandardný postup, teda devalvácia plus ozdravný reštriktívny program? Je to vlastne zaplatenie účtu za život nad pomery a nad možnosti. Devalvácia spolu s ozdravným programom znamenajú schudobnenie krajiny a obyvateľstva, ale zároveň to znamená aj znovunastolenie makroekonomickej rovnováhy a posilnenie konkurencieschopnosti ekonomiky (najmä prostredníctvom zlacnenia exportu. K schudobneniu ľudí (skokovému a výraznému) dochádza tým, že devalvácia znamená pokles hodnoty úspor a rast cien dovozu, ktorý sa premietne aj do rastu cien. V Maďarsku došlo aj k schudobneniu mnohých ľudí aj tým, že predtým si masovo brali hypotéky vo švajčiarskych frankoch (kvôli nižšiemu úroku ako pri forintových úveroch) a po devalvácii sa ich záväzky vo forintovom vyjadrení výrazne zvýšili. V Maďarsku sa forint vo februári 2009 znehodnotil o 20%. Krajna prijala program MMF, relatívne úspešne ho plní a odrazilo sa to aj na postupnom posilňovaní forintu, ktorý už dosiahol cca 95% predkrízovej úrovne. Euro neumožňuje Grécku devalváciu meny bez toho, aby vystúpilo z eurozóny. Výstup z eura sa pritom vykresľuje ako tragédia, ktorá by vraj viedla k dominovému efektu a k pádu eura v Portugalsku, Španielsku a možno aj v Taliansku. Naozaj? Sme si tým istí? Nemôže skôr budúcnosť eura ohroziť to, že grécky príklad dokonaného morálneho hazardu, kedy smotanu zlízli Gréci a banky a účet zaplatia len čiastočne Gréci, vôbec nie banky a významne daňoví poplatníci všetkých krajín eurozóny? Argumentuje sa politickou nepriechodnosťou potrebných stabilizačných opatrení v Grécku ak eurozóna nepomôže. Ale zatiaľ sa zdá, že Grékom sa nechce platiť ani tá časť účtu, ktorá by na nich ostala ak by bol záchranný balík zrealizovaný a diskutovať treba aj o politickej priechodnosti v krajinách, ktoré smotanu nelízali, ale platiť majú. Neohrozuje skôr budúcnosť eurozóny takýto záchranný program? Program, ktorý ak sa zrealizuje, tak ukáže nezodpovedným vládam, ale aj bankám, že morálny hazard sa oplatí? A pre zodpovedné krajiny a vlády bude odkazom, že platiť budú musieť aj keď sami nezodpovední nebudú? Niektorí politici, ale aj banky, nás strašia tým, čo všetko sa stane, ak Grécku nepomôžeme. Preberme si dve krajné riešenia. Jedno z nich je realizácia 80 mld záchranného balíka zo strany krajím eurozóny (110 mld, ale pôžičku MMF za problém nepovažujem) a druhé krajné riešenie sú žiadne pôžičky zo strany krajín eurozóny. Dôvody odmietania prvej alternatívy som už uviedol. Obávam sa, že práve realizácia tohoto programu by znamenala riziko recidívy morálneho hazardu a šírenia politickej nestability do všetkých krajín eurozóny. A teda riziko krachu eurozóny ako celku a eura ako takého. Poďme k druhému krajnému riešeniu. Znamenalo by, že o nových pôžičkách pre Grécko budú rokovať len MMF a komerčné banky. Aj pri takomto scenári podľa môjho názoru existujú dva podscenáre - jeden s udržaním sa Grécka v eurozóne a druhý s odchodom z eura. Najskôr ten s odchodom. K nemu by došlo vtedy, ak by rokovania s MMF a bankami nedospeli k úspešnému záveru. Hlavným problémom je zrejme to, že po návrate k národnej mene a teda po realizáci devalvácie, sa celkový dlh Grécka ešte zvýši pretože je denominovaný v eure. To by znamenalo ešte menšiu šancu splácať úvery a teda default krajiny. A riziko pádu mnohých bánk, ktoré Grécku požičiavali. Keby padli, tak by len zaplatili za moralny hazard na ktorom sa podieľali. A aby nepadli, tak budú mať záujem dosiahnuť s Gréckom dohodu na reštrukturalizácii dlhu a aj na odpísaní jeho časti. Ak napriek tomu budú banky krachovať a ich vlády ich budú chcieť zachraňovať, je to ich vec, rozdiel oproti prvej altenatíve je však dvojaký. Po prvé pôjde už o sanáciu vlastných subjektov (nie platenie úplne cudzích účtov) a po druhé, za hazard zaplatia aj akcionári a manažéri bánk. Pretože na prvej alternatíve (80 mld z eurozóny) je nemorálne aj to, že akcionári a manažéri bánk budú ďalej zhodnocovať svoj kapitál, poberať dividendy a bonusy a účet za ich morálny hazard budú platiť daňoví poplatníci. Pri druhej alternatíve sa síce asi tiež skasírovaniu daňových poplatníkov nevyhneme, bude však nižšie a svoje účty zaplatia aj bankári. A ešte je tu stále aj možnosť, že by sa Grécko v eurozóne udržalo napriek tomu, že by z krajín eurozóny nedostalo nič. To by bolo možné zrejme len vtedy, ak by rokovania s MMF a s komerčnými bankami dospeli rýchlo do úspešného záveru. Je to zrejme možnosť najmenej pravdepodobná, ale teoreticky je možná vtedy, ak Grécko presvedčí MMF a banky, že vie aj bez devalvácie (depreciácie) dosiahnuť ten istý efekt. To by však zrejme vyžadovalo razantnejšie opatrnia, ako sú tie, ktoré Grécko akceptovalo dnes. Zrejme by nestačilo zrušenie trinástych a štrnástych platov a dôchodkov, ale bolo by nutné aj ich nominálne znižovanie. O tom, že takáto možnosť nemusí byť len teoretická, svedčí príklad Lotyšska. Táto krajina má systém pevného kurzu voči euru, teda de facto má euro aj keď de jure ho nemá. A Lotyšsko tento pevný kruz neopustilo ani v posledných dvoch krízových rokoch. Kríza pritom zasiahla Lotyšsko asi najviac zo všetkých európskych krajín. Zvládli to len s programom MMF, bez pomoci od iných krajín, ale znamenalo to pokles miezd o 9% v roku 2009 a o 6,3% v roku 2010. Takže dá sa to. Maďarsko a Lotyšsko sú toho dôkazom a príkladom. Neviem, ako to všetko skončí. Viem však, že ak bude pokračovať politika morálneho hazardu, tak euro môže skončiť nielen v Grécku, ale može zaniknúť ako také. A som presvedčený, že 110 miliardový záchranný plán je morálny hazard ako vyšitý. Dôsledky moráleneho hazardu riešime iným morálnym hazardom. Kocovinu liečime poldecom a stále tak dokola. Dočasne sa možno uľaví, ale konce bývajú neradostné. blog.aktualne.centrum.sk

22. ."Eurovalova karta" v rukach Mikulasa Dzurindu od .papiernicka | 17. september 2011 12:52

    Umysel spojit euroval s doverou vlade je sofistikovanejsim pokusom /oproti navrhu casti SDKU navrhnut Trnku a rozohrat dnes uz znamu GP particku / predcasne abortovat vladnutie s premierskou taktovkou v rukach Ivety Radicovej. Rukopis tohoto komplotu II. vychadza opat z dielne Mikulasa Dzurindu za ticheho drukovania Roberta Fica. No a potom su tu hlupaci Hrusovsky, Figel a Bugar, ktori tu zohravaju ulohu iniciativnych idiotov, podporujucich Dzurindov lstivy navrh spajajuci euroval s doverou vlade. Pritom je zrejme, ze Dzurinda hra "eurovalovou kartou" hru o navrat do kresla predsedu vlady.

23. .fico má v rukách všetky tromfy od .ondro66 | 17. september 2011 12:01

    Taký názov by mal mať článok na túto tému. To čo vyprodukoval autor je len dôkazom ako vlastné želanie dokáže potlačiť akékoľvek kritické myslenie. Fico si tieto tromfy zabezpečil už pred voľbami, keď sa Radičová naivne nechala vmanévrovať do síce ľúbivej, ale z dlhodobého hľadiska netaktickej pózy: "Nie pôžičke Grécku!" Vtedy sa chytal za hlavu aj jej terajší poradca Baťo, ktorý jej potom išiel robiť poradcu… Radičová síce získala nejaké body a možno to dokonca umožnilo vznik tejto nešťastnej koalície, ale teraz sa im to vracia. Poďme však k Ficovým tromfom. PRVÉ ESO: Radičová nespojí hlasovanie o eurovale s dôverou vláde. Sulík bude proti a euroval neprejde. Vláda síce prežije, ale Radičová spolu s Dzurindom a Miklošom utrpia takú medzinárodnú blamáž, že sa už s nimi nikto nebude baviť. Porazení: Radičová (tzv. premierka), Dzurinda (tzv. minister zahraničných vecí), Mikloš (tzv. reformátor). Víťaz: Fico! DRUHÉ ESO: Radičová spojí hlasovanie o eurovale s dôverou vláde a Sulík bude proti. Fico Radičovej pochopiteľne nebude pomáhať, vláda padne a bude rekonštrukcia vlády alebo predčasné voľby. Rekonštrukcia vlády bude znamenať, že Fico bude "IN" a Sulík s Radičovou "OUT". Porazený: Sulík a Radičová. Víťaz: Fico! TRETIE ESO: Radičová spojí hlasovanie o eurovale s dôverou vláde a Sulík bude za. Vláda prežije, ale Sulík sa verejne zhodí pred všetkými, nielen pred svojimi voličmi tak, že v politike skončil. Porazený: Sulík. Víťaz: Fico! ŠTVRTÉ ESO: Želaný medzinárodný tlak európskych socialistov Fico hravo ustojí, pretože on je za euroval a pomoc Grécku. Ak dosiahne pád vlády, nová vláda euroval schváli. Ak nedosiahne pád vlády, EÚ schváli euroval bez Slovenska a európski socialisti zaiste ocenia medzinárodné poškodenie reputácie nesolidárnej a nespoľahlivej pravice, ktorá najprv niečo sľúbi a potom nesplní. Víťaz: Fico!

24. .zbytočne tu diskutujete od .jpp | 16. september 2011 19:52

    o tom, či Radičová, Fico, alebo Dzurinda. Teraz už nejde o to, či henten ukradol jednu miliardu a tamten dve miliardy. Teraz už dokonca nejde ani o to, či tretinu našej výplatnej pásky zhltne "grécky úradník" a "nemecký bankár". Teraz už sa hrá o skutočné stávky. A stávky sú vysoké. Nehrá sa o nič menej, ako o novú kapitolu v dejinách ľudstva. Bude sa volať "Pád kapitalizmu".

25. .možnosti od .ev | 16. september 2011 13:59

    Niektoré veci sa dajú vidieť aj inak-časť kdh a sdku a Mostu CHCE ísť s Ficom,ale nechcú ,aby to bolo zrejmé. Preto by bolo lepšie,keby koalíciu rozbil Sulík. Preto stále ten tlak na neho,lebo kedže dôsledne trvá na svojom od začiatku,dá sa očakávať ,že to bude robiť dalej. Nerozumieme viacerí,prečo práve v koalícii je tlak na Radičovú,aby žiadala o dôveru. Ale ked si to človek premení z iného pohľadu,vyzerá to inak. Stačí sledovať Ficove slová-on vie,že kdh je nespokojné.Od koho to vie?

26. .re: citatel od .martin33 | 16. september 2011 13:21

    Ak by prijali euroval bez Slovenska, bolo by to z pohladu SR dobre riesenie. Primarnou pricinou odmietania eurovalu zo strany SaS su totiz naklady, ktore by sposobil euroval statnemu rozpoctu SR (a danovym poplatnikom). Je samozrejme jasne, ze ak sa Nemecko alebo Francuzsko rozhodne krachujuce krajiny podporit je to vyhradne ich suverenne rozhodnutie a toho politici v SR nemozu (a ani nepotrebuju) zasahovat. Nie je samozrejme mozne, z hladiska medzinarodneho prava, prijat rozhodnutie o eurovale do ktoreho by SR musela prispievat BEZ schvalenia NR SR.

27. .myslim si, od ..citatel | 16. september 2011 12:54

    ze aj keby sa naplnil najhorsi scenar hlasovania s NRSR o eurovale teda, ze Smer nezahlasuje, OKS, Obycajni, SAS, SNS bude proti a KDH, SDKU a MOST budu za, stane sa to co napisal Sulik v brozurke : t.j. V bruseli zmenia zakony tak, aby nebola nutna 100% podpora pre Euroval, t.j. ze ho prijmu tak ci tak. Nie je totizto dovodne mysliet si, ze to dopane inak, teda, ze by sme my Slovaci zablokovali euroval, kedze Slovensko je prilis maly hrac na to aby teketo nieco zablokovalo. Takze s Ficom, bez Fica, so Sulikom, bez Sulika, Euroval bude o par mesiacov skutocnostou.

28. .chybná logika a pokrytectvo od .ondro66 | 16. september 2011 09:02

    Pán Daniška, inak mám rád Vaše príspevky, ale tu nemôžem nebyť nekritický. Sulík nemá navrch, Sulík by len chcel mať navrch. Ale poďme k veci: 1. Keby ste boli úprimne presvedčený, že euroval netreba prijať, museli by ste predsa v prvom rade kritizovať Radičovú, ktorá si na tom postavila predvolebnú kampaň a potom "zvrtla"… 2. Podobne ako Sulík viete, že euroval je síce zlý, ale bude potrebné ho prijať, lebo jeho neprijatie by bolo ešte horšie. A podobne ako Sulík tiež očakávate, že európski socialisti prinútia Fica, aby urobil špinavú robotu a potom, keď to prinesie negatívne následky budete Vy, týždenník .týždeň a Sulík hrdinovia a budete všetci svorne nadávať na Fica.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.