Nie je to podstatný problém, či štát vie, alebo nevie, akým jazykom sa doma bavíte, ako chodíte do práce, či máte mikrovlnku a či na čele vašej domácnosti stojí ctihodná storočná prababka. Podstatný problém je inde.

Podstatný problém je v tom, že štát pod nátlakom žiada, aby ste mu odpovedali na otázky tohto typu, a ak si o desať rokov (alebo v inom čase, ktorý vyhlási za príhodný) zmyslí, budete odpovedať hoci aj na otázku, čo jedávate. Smejete sa, že prečo by to robil? Dôvod si štát vždy nájde. Napríklad vám vysvetlí, že stravovacie návyky obyvateľstva sú dôležité pre plánovanie v oblasti zdravotníctva. Že v tom nie je logika? Nevadí. Stačí, ak štát povie, že predsa financuje značnú časť zdravotnej starostlivosti, a tak má právo vedieť, čo ráčite konzumovať na raňajky. (Občania konzumujúci praženú slaninu nech sa nabudúce majú na pozore, keď sa dostavia so žlčníkovými, obehovými a inými problémami do zdravotníckeho zariadenia.)

Moc, ktorú si berie štát, si berie od ľudí. A čím viac si jej vezme, tým viac argumentov má na to, aby si jej bral ešte viac.

Podstatný problém je, skrátka, v tom, že sčítanie je mocenský nástroj, ktorý bude slúžiť len k ďalšiemu posilneniu moci štátu. (Na „lepšie“ zdanenie, napríklad, to predsa vedeli vládcovia už od vekov.) Sčítanie je mocenský zásah do súkromia občana.

V tomto ohľade je celkom jedno, či ten-ktorý občan už zverejnil na sociálnych sieťach svoje súkromné informácie, vrátane, povedzme, záberov z nudapláže či veselého kankánovania na stole pohostinského zariadenia tesne pred záverečnou. Dôležité je to, že k zverejneniu čohokoľvek na sociálnych sieťach ho nenúti nikto, zatiaľ čo k zverejneniu údajov v rámci sčítania ho núti – alebo by ho chcel nútiť, len to robí dosť neefektívne – štát. A ešte to robí za peniaze sčítaného občana. (Nuž, iné peniaze štát nemá...)

Až odo mňa začne sociálna sieť, na ktorej sa vyskytujem, požadovať, aby som uviedla isté údaje o sebe, lebo inak mi zruší účet, tak sa z nej odhlásim. Sociálna sieť ma za secesiu trestať nebude. Nuž ale skúste sa odhlásiť zo štátu!

Sčítanie však predsa len prinieslo jeden veľký úžitok. Dosť ľudí, bez ohľadu na svoje ostatné politické názory, si uvedomilo, že štát im nemá čo siahať do súkromia. Ani do takého, ktoré oni sami – dobrovoľne – odhaľujú na iných miestach a fórach. Duch občianskej neposlušnosti je užitočný. Zdá sa, že sa prebudil, tak mu už nedajme zaspať.