Vláda na svojom poslednom rokovaní prijala vyhlásenie k buste Ferdinanda Ďurčanského v Rajci. Radičová na tlačovke vyhlásila, že ide o „umelé nedemokratické glorifikovanie osobností, ktoré nemajú právo mať bustu“. Ďurčanský vraj symbolizuje nedemokratický režim a pošliapavanie ľudských práv. A slovenská vláda, ako povedala jej predsedkyňa, „nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratickosti a hrubého porušovania ľudských práv.“  Radičovej vláda síce nedokáže zmeniť rozhodnutie zastupiteľstva v Rajci, má však „právo nahlas vysloviť svoj postoj“.

Radičová sa mýli. Môže totiž urobiť viac, omnoho viac.

Byť obyvateľom Rajca, napísal by som pani premiérke list, že kým jej vláda neodstráni sochu komunistu Mareka Čulena spred jej úradu vlády, budem jej slová brať ako prejav pokrytectva.

Marek Čulen má len sto metrov od úradu vlády viac než bustu, má sochu a malé námestie s lavičkami a kvetmi.

To nie je symbol nedemokratického režimu a pošliapavania ľudských práv? To nie je glorifikácia nedemokratickej osobnosti?

Čo je pre slovenský verejný život horšie? Ďurčanský v Rajci alebo stalinista pri úrade vlády?

Radičová je na tom však ešte horšie.

Predtým, než sa začala venovať Rajcu, mala sa venovať Dzurindovmu ministerstvu.

Na zamini je totiž zavesená pamätná tabuľa s platiskou Vladimíra Clementisa, ďalšieho komunistu, ktorý mal priamu účasť na likvidácii náboženskej slobody u nás.

Ministrovi Dzurindovi, zdá sa, nevadí. Možno by preto mala k tejto tabuli zasadnúť vláda a prijať príslušné uznesenie.

Alebo ďalší príklad. Na historickej budove parlamentu visí pamätná tabuľa s oslavným citátom Vladimíra Mináča. Ďalšieho komunistu a bláznivého nacionalistu.

Richardovi Sulíkovi, zdá sa, opäť nevadí.  Radičová by preto mala konať, text uznesenia vlády sa dá skopírovať.

A keď už sme pritom, zastavenie by si zaslúžila aj socha s poetickým názvom Vítanie pred vstupom do súčasnej budovy parlamentu. Je to totiž dielo, ktoré oslavuje 40. výročie komunistického puču. Už vyše 20 rokov stojí pred budovou slobodného parlamentu a vláda k nemu dodnes žiadne stanovisko nezaujala.  Pritom pochybnosti, čo táto Kulichova socha glorifikuje, azda nemá nikto.

Aby bolo jasné, nemyslím si, že treba oslavovať slovenských fašistov. Ale myslím si, že Ďurčanský je oproti Čulenovi, Clementisovi a Mináčovi nižšia liga.

Čím si to možno vysvetliť? Prečo je Radičová taká rázna, keď ide o Ďurčanského a súčasne ignoruje Čulena s Clementisom?

Medzi Clementisom a Ďurčanským je predsa priepastný rozdiel.  Zatiaľ čo k Ďurčanskému sa dnes nehlási žiadna parlamentná strana či významné spoločenské hnutie, ku Clementisovi sa hlási vyše 40 percentný Fico.

Vláda si teda vyberá ľahký terč a obchádza vážnejší problém.

A to je pokrytectvo nadruhú.