autor

.jozef Majchrák

Študoval politológiu a sociológiu. Po skončení štúdia v roku 1998 pracoval v Inštitúte pre verejné otázky a od roku 2005 v Hospodárskych novinách, kde sa venoval najmä domácej politike. V .týždni je od roku 2006 a má na starosti rubriku Téma a Doma.

.denník Jozefa Majchráka

Hrobári KDH

V SDKÚ sa vymenil predseda, signály nespokojnosti je počuť aj zo SaS a Mostu. Len v KDH je pred júnovým snemom akosi ticho. To ticho však nie je znakom sily. Práve naopak.

Politický závet Mikuláša Dzurindu

Ak si myslíte, že Dzurindov závet zaznie až na sneme SDKÚ v Banskej Bystrici, mýlite sa. V strane sa s ním zoznamujú už dnes.

Kde sú tisíce sociálnych pracovníkov? V kanceláriách…

Pri cestách po Slovensku sa veľmi často stretávam s vyjadreniami starostov, primátorov či riaditeľov škôl, ako veľmi ich obciam a mestám chýbajú terénni sociálni pracovníci.

Rómovia: strategický problém Slovenska

Robert Fico si za úvahy o riešní rómskeho problému vyslúžil rozpačité reakcie. Nepovedal v podstate nič konkrétne, takže ešte veľmi nie je čo analyzovať. Ak by však Ficove vyjadrenia boli signálom, že táto téma bude prioritou jeho vlády, tak by to bol signál pozitívny.

Lipšic je zaujímavejší ako Žitňanská

Média dnes v súvislosti s porážkou pravice najviac riešia budúcnosť SDKÚ. Pritom to vôbec nie je tá najpodstatnejšia a najzaujímavejšia téma.

Smer a KDH. Najlepšia vláda pre Slovensko

Na úvod chcem povedať, že táto konštelácia nie je v žiadnom prípade mojim vysneným modelom. Pri realistickom pohľade na dnešnú slovenskú politiku mi však nič lepšie nevychádza.

Dzurindov koniec

Tlačové oddelenie SDKÚ oznámilo, že na predvolebných bilbordoch strany sa objaví aj Mikuláš Dzurinda. Sarkasticky sa žiada dodať: nech si to teda ešte užije. Naposledy.

Trápne malý predseda ÚPN

Vedenie Ústavu pamäti národa sa rozhodlo prepustiť deviatich zamestnancov. Na zoznam prepustených sa dostali aj jeho kritici.

Vedela Radičová o Gorile?

V súvislosti so spisom Gorila by mali nepríjemným otázkam čeliť viacerí slovenskí politici. Výnimkou nie je ani premiérka Iveta Radičová.

Európa sa mení, naši intelektuáli mlčia

Kým na Slovensku sa o novom pláne zmien v EÚ z dielne Merkelovej a Sarkozyho zatiaľ len informuje, v Poľsku sa o jeho dopade na Európu už zúrivo diskutuje. Bokom na rozdiel od nás nestoja ani intelektuáli.

články

rss

Obrat Miklošovho spojenca

V diskusiách o eurovale sa minister financií Ivan Mikloš zvykol zaštiťovať príkladom Poľska a odhodlaním jeho staronového premiéra Donalda Tuska priviesť krajinu napriek kríze čo najrýchlejšie do eurozóny. Nebol to síce Miklošov najkľúčovejší argument, ale minister ho používal pomerne často.

.jozef Majchrák

31. október 2011 | prečítané 7076x | reagovalo 0 ľudí | hodnotené 4.5 | hodnotilo 84

Napríklad v diskusnej relácii Otázky Václava Moravca v ČT Mikloš na otázku moderátora, či Slováci už dnes tak trochu nezávidia Čechom, že zostali pri svojej korune, argumentoval práve Tuskovým entuziazmom pre prijatie eura. Tvrdil, že ak oveľa väčšie Poľsko ústami lídra najsilnejšej miestnej politickej strany vyhodnocuje prijatie spoločnej europskej meny ako dobrý krok, tak každému musí byť jasné, že pre Slovensko s malou otvorenou ekonomikou v podstate neexistuje iná alternatíva. Tusk slúžil Miklošovi aj ako argument voči slovenským odporcom navyšovania eurovalu. V debatách ho uvádzal ako príklad silného pravicového premiéra susednej, kultúrne blízkej krajiny, ktorý sa aj v ťažkých časoch správa konštruktívne a verí európskym lídrom, že pri riešení dnešnej krízy postupujú správne.
Hoci toto všetko ešte pred niekoľkými dňami platilo, dnes je všetko inak. Tusk bol naozaj veľkým zástancom eura a svoju krajinu chcel do eurozóny priviesť už v roku 2011. Kritikov tohto plánu z opozičnej strany Právo a spravodlivosť, ale aj politici z radov jeho menšieho koaličného partnera Poľskej strany ľudovej, ktorí sa k tomu plánu stavali skeptickejšie, ľudia z premiérovho tábora obviňovali z nedostatku potrebného entuziazmu.
Ten však nakoniec došiel aj samotnému Tuskovi. Najskôr začal po vyhratých parlamentných voľbách opatrne hovoriť, že rýchly vstup do problémami zavalenej eurozóny by poškodil poľskú ekonomiku a minulý týždeň dokonca oznámil, že prijatie eura už nie je témou.  Čo ho k tomu viedlo? Podľa konzervatívneho denníka Rzeczpospolita tento svoj obrat zdôvodnil argumentom, že „mechanizmy európskej monetárnej politiky sa ukázali ako chybné“.  Po takomto vysvetlení Tuskovho obratu si poľský denník neodpustil ani niekoľko ironických poznámok na adresu premiérových analytických schopností a kvality jeho odborného zázemia. Podľa Rzeczpospolitej však Tusk využíval podporu rýchleho prijatia eura najmä ako šikovný marketingový trik na voličov. Keď sa situácia v eurozóne zdramatizovala, začal sa meniť aj pohľad Poliakov na euro a Tusk jednoducho otočil. Ivan Mikloš tak doplatil na to, čo znalci poľskej politiky už dávno vedia. Donalda Tuska sa jednoducho neoplatí brať príliš za slovo.
 
Komentár denníka Rzeczpospolita o Tuskovom obrate si môžete prečítať tu.

priemerné hodnotenie: 4.5  ~  hodnotilo: 84
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (0)

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM