Podľa nedávnej agentúrnej správy od dvadsiatych do sedemdesiatych rokov zbavili schopnosti plodiť deti asi 60-tisíc žien po celej Amerike. Dôvod? Úrady nechávali v tichosti sterilizovať ženy, u ktorých predpokladali, že „sa o svoje deti nepostarajú a nevychovajú z nich pracovnú silu“. Za sterilizáciou stála snaha „znížiť náklady na sociálnu pomoc najchudobnejším vrstvám obyvateľstva“. Rasistický dôvod bol zrejmý – rozhodovala farba pleti. Elaine Riddicková zo Severnej Karolíny má dnes 57 rokov, no v štrnástich, keď bola znásilnená, ju pri cisárskom reze sterilizovali. Prišla na to o štyri roky neskôr, keď sa vydala a chcela, no nemohla mať deti. Miestna samospráva uvažuje v podobných prípadoch o odškodnom 20-tisíc dolárov.

Späť na Slovensko. Je leto, no paralely až mrazia. Predvlani som spracoval väčší článok  s názvom Telo, duša, skalpel, jazva. Jeho závery sú nejednoznačné, ako často v podobných prípadoch. Na otázku, či bola na Slovensku prax násilných sterilizácií rómskych žien, žiaľ, nemožno dať jasnú odpoveď. Naše súdy (a zdravotníci) tvrdia, že nie. Právničky košickej Poradne pre občianske a ľudské práva (POĽP) tvrdia, že áno a uvádzajú v správe Telo a duša príbehy 140 rómskych žien, často negramotných a teda neinformovaných presne o tom, čo podpisujú (súhlas so sterilizáciou sa im údajne dával obvykle podpísať vo vypätom psychickom stave pred pôrodom, pričom podpis nahradili tri krížiky).

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu 28. apríla 2009 rozhodol, že Slovensko porušilo práva ôsmich rómskych žien, keď si nesmeli vyhotoviť fotokópie  svojich zdravotných dokumentácií, ktoré by mohli slúžiť ako prípadný dôkaz protiprávnych sterilizácií. Ide o ženy, ktoré nemohli otehotnieť po pôrode cisárskym rezom. Od leta 2002 sa domáhali v nemocniciach v Krompachoch a v Prešove prístupu do dokumentácií, čo im slovenské súdy zamietli a odôvodnením, že majú právo len na nahliadnutie a výpisky – nie však na fotokópie. ESĽP priznal každej zo sťažovateliek aj finančné odškodnenie vo výške 3.500 eur a náhradu trov konania. 

Profesor Karol Holomáň tajné sterilizácie vylučuje, no priznáva, že ani jedna reoperácia, ktorá by mohla takú prax potvrdiť, sa tu nevykonala. Sterilizácia je operačný zákrok v narkóze, ktorý stojí približne 230 eur a okrem pôrodníka je pri ňom potrebný anesteziológ a inštrumentárka. V dnešnej dobe sa to robí aj laparoskopicky, takže ostávajú minimálne dva vpichy s jedným stehom na bruchu. Pôrodníka – rasistu, ktorý by sa tešil na sterilizácie Rómok z dôvodu, aby „sa nerozmnožovali“ nikto zatiaľ neodhalil. Advokátka Vanda Durbáková, ktorá spolupracuje s POĽP však hovorí: „Nie všetky rómske ženy, ktoré majú podozrenie, že boli sterilizované sa obrátili na súd. Podľa mojich skromných odhadov sú takých žien stovky.“

Tak ako teda, boli alebo neboli u nás tajné sterilizácie? Príklad zo Spojených štátov ukazuje, že táto odporná prax sa nevyhla ani vyspelej demokratickej krajine. Tá si ju však dnes priznáva.