Teraz, potom, i predtým, videl som, počul, čítal; Kone: Dark Horse (George Harrison) / Koně k nezkrocení (Vladimír Vysockij) / Wales 1965 (Bruce Davidson) / Tri gaštanové kone (Margita Figuli) / Kone neklamú (Martin Martinček) / Při výcviku Schwabenprinze v Plavně v roce 1939 (Siegfried Knappe) / kone Červenej armády, ťahajúce húfnicu cez zamrznutú rieku / všetky biele kone Martinov, pasúce sa v úzkom žľabe Baranca (aj) koncom júna. T. G. M. na bielom koni pred nastúpenými československými legionármi.

Položí mi hlavu na plece, ľahučko, najjemnejšie, sa jej dotknem. Medzi mojou dlaňou a jej šijou je polmilimetrový priestor Vesmíru. Cítim, ako sa mi jej dych zráža na líci. Zavieram oči.

V osade sa stmieva, sedíme viacerí pri stole, pijem kávu, okolo cukru v porcelánovej miske lieta mucha, žiarovka bliká, smejeme sa, prekrikujeme, oči žiaria. Niet sĺz. Za prst ma drží polročný chlapček v náručí matky, hľadí mi do tváre. Zavriem oči.

Tak vysoko, vysoko sú hviezdy, tiene vypadávajú z plášťa Slnka do trávy. Nad oblakmi sú Nebeští jezdci (Filip Jánský). Nebeskí jazdci sú pri nás. Privierame oči, a oni sú zrazu tu, a pritom sú stále tam.

Len toľko o Slobode, ktorá sa nedá kúpiť ani predať, požičať ani vrátiť, ukradnúť (si) – tak ako Čas. Slobodu stačí Cítiť, mať, čo i len na jediný záblesk okamihu, a Ona je už navždy tvoja, ostane pri tebe, s tebou. Nestratí sa, neopustí ťa, neodíde od teba – ani časom a s Časom.