autor

.martin Droppa

V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.

.denník Martina Droppu

Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva

Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.

Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti

Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.

Holokaust v tieňoch spochybňovania

Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.

Zvláštny farár

Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.

Balada o vojakovi Vendelínovi

Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.

Túra krajinou v ráme

Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).

Bojisko za 17 tisíc

Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

21. august v Liptove / europoklona

Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.

Boj (s) myšlienkami

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

O slobode

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

články

rss

O slobode

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

.martin Droppa

19. júl 2011 | prečítané 4828x | reagoval 1 človek | hodnotené 3.7 | hodnotilo 59

Teraz, potom, i predtým, videl som, počul, čítal; Kone: Dark Horse (George Harrison) / Koně k nezkrocení (Vladimír Vysockij) / Wales 1965 (Bruce Davidson) / Tri gaštanové kone (Margita Figuli) / Kone neklamú (Martin Martinček) / Při výcviku Schwabenprinze v Plavně v roce 1939 (Siegfried Knappe) / kone Červenej armády, ťahajúce húfnicu cez zamrznutú rieku / všetky biele kone Martinov, pasúce sa v úzkom žľabe Baranca (aj) koncom júna. T. G. M. na bielom koni pred nastúpenými československými legionármi.

Položí mi hlavu na plece, ľahučko, najjemnejšie, sa jej dotknem. Medzi mojou dlaňou a jej šijou je polmilimetrový priestor Vesmíru. Cítim, ako sa mi jej dych zráža na líci. Zavieram oči.

V osade sa stmieva, sedíme viacerí pri stole, pijem kávu, okolo cukru v porcelánovej miske lieta mucha, žiarovka bliká, smejeme sa, prekrikujeme, oči žiaria. Niet sĺz. Za prst ma drží polročný chlapček v náručí matky, hľadí mi do tváre. Zavriem oči.

Tak vysoko, vysoko sú hviezdy, tiene vypadávajú z plášťa Slnka do trávy. Nad oblakmi sú Nebeští jezdci (Filip Jánský). Nebeskí jazdci sú pri nás. Privierame oči, a oni sú zrazu tu, a pritom sú stále tam.

Len toľko o Slobode, ktorá sa nedá kúpiť ani predať, požičať ani vrátiť, ukradnúť (si) – tak ako Čas. Slobodu stačí Cítiť, mať, čo i len na jediný záblesk okamihu, a Ona je už navždy tvoja, ostane pri tebe, s tebou. Nestratí sa, neopustí ťa, neodíde od teba – ani časom a s Časom.

priemerné hodnotenie: 3.7  ~  hodnotilo: 59
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (1)

  1. .gratulujem !!!! od .caraffa | 19. júl 2011 11:10

    Máte môj obdiv. Ozaj, kedy sa do tých osád sťahujete na trvalo? Keď je ta tak fajne?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM