Začnime aktuálnejšou správou. Ako zvestuje v titulku denník Handelsblatt, „teraz je na rade Nemecko“ (hm, na rade alebo na rane?). Po tom, čo americká Standard & Poor`s ohlásila takzvaný negatívny výhľad pre takmer všetky krajiny eurozóny, hrozí totiž aj Nemcom strata troch áčok. Podľa komentátora denníka Die Welt Martina Greiveho táto správa ukazuje, že dlhová kríza dohnala už aj Nemecko, ktoré si myslelo, že prostredníctvom garancií a záruk utečie pred krízou. “O túto ilúziu Nemecko prišlo. Transfermi na sever a juh Európy spútalo svoj osud s ostatnými štátmi eurozóny a zato bude teraz platiť cenu.”

Ako pripomína Süddeutsche Zeitung, práve od najlepších ratingových známok závisia doterajšie záchranné koncepty pre Európu. Bez nich bude neudržateľný dočasný euroval EFSF (ktorému podľa najnovšej správy tiež hrozí zníženie ratingu). Denník zdôrazňuje, že ani jeho nástupca ESM, teda trvalý euroval, ktorý chcú Merkelová a Sarkozy spustiť už od budúceho roku, nebude fungovať bez podpory šiestich euroštátov s ratingom AAA. 

Aj preto sa hlavy európskych lídrov otáčajú po novom riešení. Podľa informácií denníka Die Welt európske vlády zvažujú, že do záchrany Európy zapoja vo veľkom štýle Medzinárodný menový fond. 17 centrálnych bánk eurozóny by podľa tohto plánu malo posielať trojciferné miliardové sumy do špeciálneho fondu MMF, z ktorého by sa financovali programy krízových štátov. Na tejto pomoci by sa vraj zúčastnil aj americký FED. Vzorom pre takéto riešenie majú byť dva ropné fondy zo 70. rokov, ktoré vtedy zriadil MMF pre štáty najviac postihnuté ropnou krízou. Autori najnovšieho plánu dúfajú, že ak sa vytvorí dostatočný ochranný val cez MMF, štáty ako Taliansko a Španielsko si budú môcť opäť normálne požičiavať na finančných trhoch. Die Welt cituje anonymné zdroje z nemeckých bankárskych kruhov, ktoré plán s MMF pokladajú iba za trik, ako vymámiť peniaze z centrálnych bánk. 

Komentátor Frankfurter Allgemeine Zeitung Holger Steltzner vysvetľuje, prečo sa nový trik vymyslel. Ešte vraj nedozrel čas tak ďaleko, aby vznikla skutočná fiškálna únia, ako si želá Merkelová a súčasne aby dlhopisy euroštátov masívne skupovala Európska centrálna banka, ako si želá Nicolas Sarkozy. Francúzsky prezident však predsa len po dlhom odpore aspoň súhlasil, aby štáty porušujúce dlhové stropy okamžite čelili automatickým sankciám z Bruselu. A ako protihodnotu si vypýtal neobmedzené ručenie za dlhy štátov. Keďže Nemci nesúhlasia s plným nasadením ECB či so spoločnými dlhopismi, pre túto chvíľu sa politici vynašli s MMF. Komentátorovi sa to však príliš nepáči: „Tento manéver by im nemal len tak prejsť. Európske centrálne banky nesmú financovať štáty cez nejakú schránkovú firmu v rámci MMF. Ak chce MMF získať viac zdrojov na nové úvery, mal by sa jeho kapitál poriadne zvýšiť, aby všetci členovia fondu, teda nie predovšetkým Bundesbanka, ručili za miliardové úvery.“ Komentátor preto žiada, aby plán s MMF posvätil nemecký parlament. „Prv než sa na týchto krivoľakých cestách stratia všetky nemecké zlaté a menové rezervy, mal by na to Bundesbanku splnomocniť parlament.“

 Poznámka na okraj: Na Slovensku sa v posledných hodinách strhla fantómová debata. Odštartoval ju denník SME, ktorý na titulnej strane napísal, že podľa Merkelovej a Sarkozyho by malo v Európskej únii prestať platiť právo veta, stačiť má vraj súhlas 85 percent štátov únie. K hroziacej strate práva veta sa tak už vyjadrujú aj slovenskí politici. V skutočnosti má byť podľa tandemu Merkelová-Sarkozy právo veta zrušené iba pre hlasovania v rámci ESM (teda trvalého eurovalu). To je síce vážna vec, ale podstatne menšia dráma, ako keby sa malo právo veta rušiť pre všetky oblasti v EÚ. Priatelia, zatiaľ to chce pokoj, ohňostroj ešte len príde.